13. mája Jn 21, 15-19

„Poď za mnou!“ - Peter skôr nemohol Ježiša nasledovať, až teraz, keď už spoznal v odpustení jeho lásku, to dokáže. Ísť za Ježišom je vyjadrením, ktoré vystihuje celú kresťanskú existenciu: ideme za tým, koho milujeme, aby sme s ním boli a boli ako on. 

12. mája Jn 17, 20-26

"...ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe". Prameňom a vzorom našej jednoty s inými je vzťah medzi Otcom a Synom. Kto miluje, stáva akoby príbytkom pre milovanú osobu...

11. mája Jn 17, 11b-19

"Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda." Otcovým slovom je jednorodený Syn, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám zjavuje meno Otca, čiže Otcovu podstatu, jeho prítomnosť, osobu. Kto prijme milosť pravdy, že Otec ho miluje ako to ukázal Ježiš na kríži, ten sa oslobodzuje pre iných, stáva sa pre iných bratom či sestrou.

10. mája Jn 17, 1-11a

"A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." V týchto slovách Ježiš presne definuje v čom spočíva večný život, ktorý prišiel odovzdať svojim učeníkom: je to jeho vzťah lásky a poznania s Otcom. 

9. mája Jn 16, 29-33

"Dúfajte, ja som premohol svet!" Potrebujeme prijať tieto Ježišové slová a strážiť ich v srdci. Na čas skúšok, pokušení, skleslosti, pochybností, utrpenia, prázdnoty a všetkých tých vecí, ktoré na nás doliehajú kým sme v tomto živote. 

8. mája Jn 17, 20-26

"...aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal." Jednota - najdôležitejší rozpoznateľný znak Ježišových učeníkov, zásadný prvok ich dôveryhodnosti, dar Ducha Svätého, dedičstvo Veľkej Noci.

7. mája Jn 16, 23b-28

Keď potrebujeme vybaviť nejakú významnú záležitosť, odvolávame sa na "dobré" známosti. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa v modlitbe k Otcovi odvolávali na neho. Ježišov priateľ je priateľom aj jeho Otca. Aký je tvoj vzťah s Ježišom? Môžeš sa na vaše priateľstvo odvolať v modlitbe pred Otcom?

6. mája Jn 16, 20-23a

Každé utrpenie, nielen pôrod dieťaťa, je predpoveďou radosti. V utrpení sa rodí nový život. Samozrejme, pod podmienkou, že sa voči nemu nebúrime. Prijaté utrpenie nás robí podobnými Bohu, očisťuje z egoizmu a otvára cestu k zmŕtvychvstaniu.

5. mája Lk 24, 46-53

Sv. Augustín mal vo zvyku hovoriť: "Kristus vystupuje do neba, nech s ním vystúpi aj naše srdce!" Modlime sa dnes podobne.

4. mája Jn 16, 12-15

„Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli“. Áno, potrebujeme najprv pripraviť svoje srdcia: otvoriť ich naširoko a nažiť si skúsenosti s Duchom pravdy, ktorý človeka oslobodzuje pre Boha. To chce čas a túžiace srdce. Príď Duchu Svätý!

3. mája Jn 14, 6-14

„Už teraz ho poznáte a videli ste ho“. Kde, kedy, ako? V Ježišovi Kristovi, ohlasovanom v Cirkvi, to jest na kríži, vidíme vyjadrenie podstaty Boha Otca. Jeho podstatou je obetujúca sa láska, ktorá sa nezastavuje pred extrémnym dôkazom o svojej nezištnosti, darovaním vlastného života.

2. mája Jn 15, 26 – 16, 4a

Liturgia slova nás začína orientovať na Turíce a upierať našu pozornosť na dar Ducha Svätého, ktorý je dôsledkom toho, že Pán Boh sa rozhodol prebývať v nás. On sám, ako Paraklétus, čiže ako Tešiteľ chce byť s nami a učiť nás všetko, pripomínať nám slová, ktoré nám povedal Kristus ako svojim učeníkom. Dostávať túto neustálu náuku od Boha je zdrojom pokoja.

1. mája Jn 14, 23-29

"Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo". Najprv láska, potom poslušnosť. Druhá je plodom prvej, nie naopak. Potrebujeme si to opakovať, lebo často, keď sa z nášho srdca vytráca láska, snažíme sa ju napodobňovať pravidlami. Pravidlá však ducha nezastúpia!