15. januára Jn 1, 29-34

Ani leva, ani vlka, nasledujeme baránka. Tichého a bezbranného. Ježiša Krista, ktorý sa nevzpieral, keď ho nespravodlivo odsúdili a zabili. Čo to konkrétne znamená dnes pre teba ako kresťana, čiže človeka pokrsteného, ponoreného do jeho smrti?

14. januára Mk 2, 13-17

Prísť na to, že si chorý a hriešnik, nie je vôbec také ľahké, ako sa zdá. Ale len stretnutie s touto pravdou umožňuje prijať Spasiteľa a jeho povolanie.

13. januára Mk 2, 1-12

Ten ochrnutý aj jeho štyria priatelia pravdepodobne čakali, že Ježiš jednoducho vykoná zázrak, no On zaskakuje všetkých vetou: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ My tiež čakáme od Spasiteľa rôzne veci, ale Boh má pre nás predovšetkým dar odpustenia hriechov. To je totiž ten najväčší problém človeka. Nie ochrnuté nohy, nefunkčný zrak, ani epileptické záchvaty a podobne.

12. januára Mk 1, 40-45

Nielen očistenie, ale aj podriadenosť, chce Pán, aby boli v nás. Tak sme boli totiž Bohom vymyslení od počiatku a toto Ježiš prišiel v nás obnoviť. Častokrát sa však stáva, že očistenie od neho prijímame, no podriadenosť odmietame. A Ježiš potom už nemôže konať v našom živote, ako by chcel...

11. januára Mk 1, 29-39

Naša horúčka, naša únava a nenaplnenie, sú miestom, kam prichádza Pán so svojou mocou. Uprostred našej biedy, našich chorôb môžeme mať skúsenosť s mocou nášho Pána, ktorý uzdravuje. Prestaňme s našou životnou „horúčkou“ bojovať a začnime o nej uvažovať ako o predslove, ako o niečom, čo nám môže pomôcť stretnúť Pána.

10. januára Mk 1, 21-28

Ježiš učí ako ten, čo má moc. Aj dnes, keď prijímaš jeho slovo sprostredkované Cirkvou, spolu s ním k tebe prichádza moc pochádzajúca od Boha. Je to moc očisťujúca, premieňajúca, tvorivá a obnovujúca.

9. januára Mk 1, 14-20

Sme späť v cezročnom období, a dostávame na začiatok cesty prísľub: "urobím z vás rybárov ľudí". Zanechajme preto tých, čo žijú zo dňa na deň a učme sa v Ježišovej škole viery.

8. januára Mt 3, 13-17

"Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie." Vďaka Kristovi, tieto slová zaznievajú nad každým, kto prijíma krst. A k tomu otvorené nebo. Patria aj tebe?

7. januára Mt 4, 12-17. 23-25

 "Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti." To je o nás a o Božom diele s nami. Náš život je totiž sám o sebe prebývaním v krajine tmy a smrti. Do tohto sveta však vstúpil ten, ktorý premáha tmu a smrť. Vďaka nemu je náš život miestom zrodenia do nového života. 

6. januára Mt 2, 1-12

Evanjelium nám chce dnes odovzdať múdrosť troch kráľov: pohli sa zo svojho miesta a vstúpili do domu, kde bol Ježiš a jeho matka. Aj ty, presťaň rozmýšľať nad tým, ako by Pán Boh mohol vstúpiť do tvojho domu a uskutočniť tvoje vízie riešenia problémov, ale pohni sa a vojdi do toho zvláštneho Domu, kde On prebýva, otvor pokladnicu svojho srdca a klaňaj sa mu.

5. januára Jn 1, 43-51

Privádzať k Ježišovi, tých, ktorí ho ešte nepoznajú je súčasťou každého kresťanského povolania. Aby sme to vedeli konať, nie je potrebné absolvovať žiaden pastoračný či evanjelizačný kurz. Na to je potrebné vedieť znášať výsmech a uškrňanie.

4. január Jn 1, 35-42

Krstiteľ Ondrejovi a Jánovi, Ondrej Petrovi a Ján čitateľom jeho Dobrej Zvesti. Starí rodičia našim rodičom, naši rodičia nám a my svojim deťom. Nie je možné dostať sa k Spasiteľovi bez pomoci iných. Vo viere neexistuje sebestačnosť. Ozajstným cieľom spásy je totiž aj to, aby ľudia mali k sebe bližšie. 

3. januára Jn 1, 29-34

"...toto je Boží Syn". Jánovo svedectvo má nám dnes pomôcť otvoriť sa na túto nepredstaviteľnú skutočnosť: Boh sa stal ľudským dieťaťom. Aby nám nebol ďaleko, aby sa prekonala obrovská medzera medzi nami, stal sa jedným z nás a mohol nás obdarovať svojim božstvom.