28. januára Mk 4, 35-41

"Prejdime na druhý breh". Kvôli tomu prišiel Ježiš Kristus: aby nás previedol cez rozbúrené more na druhý breh nášho života. Na svojej Loďke, v ktorej sa nám občas zdá, že on spí a my hynieme... Učme sa veriť mu.

27. januára Mk 4, 26-34

Ak nejaká vec je Božia, má v sebe Božiu silu. A preto by sme, kým sme na tomto svete, nemali hodnotiť veci podľa ich veľkosti, podľa ich vonkajšej slávy. Mali by sme sa pýtať jednoducho: toto semeno zasadil Boh? Lebo ak je Božie, prirodzene príde aj vzrast a dozrievanie, ak nie, tak začne aj skončí na človeku.

26. januára Lk 10, 1-9

"Poslal ich pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť". Všade tam, kam sa Pán chystá prísť posiela svojich učeníkov pred sebou. Aj teba.

25. januára Mk 16, 15-18

"Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium..." V dnešnom evanjeliu sú nám znovu pripomenuté slová o našom predurčení. Naozaj, týkajú sa aj teba! Aj ty si povolaný ohlasovať celému stvoreniu Dobrú zvesť. Na toto bol človek umiestnený do vesmíru a aj ty si sa narodil kvôli tejto službe. Iste, aby sme to mohli začať konať potrebujeme radikálnu zmenu - obrátenie. Pros oň dnes, na príhovor Apoštola národov. 

24. januára Mk 3, 31-35

"Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka." K tomuto slovu patrí to, ktoré nachádzame na inom mieste: "Vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život."

23. januára Mk 3, 22-30

Nedostane odpustenie hriechov, „kto sa rúha Duchu Svätému“. Preto prosme Pána, aby nás nikdy nepreniklo presvedčenie, že sa už od Ježiša nepotrebujeme učiť, že už sme v poriadku a že sa nemusíme otvárať na nič nové. Spochybňovať Ježišovu autoritu je totiž rovnaké ako rúhať sa Bohu - rovnako nás to oddeľuje od Života. 

22. januára Mt 4, 12-23

Spomeň si dnes na všetky tie prekliate momenty svojho života, ktoré vyvolávajú v tebe otázku: kde bol vtedy Boh? Všetci máme také momenty. Avšak vďaka tomu, že veríme, že sme pokrstení, že túžime byť s Kristom, môžeme tiež povedať, že tieto momenty sú súčasťou mozaiky, z ktorej Boh skladá v našom živote oslávený kríž. Áno, sme "ľudom bývajúcim v temnotách", no z Božej milosti "zažiarilo nám veľké svetlo", večné, nepremožiteľné!

21. januára Mk 3, 20-21

Jeho príbuzní hovorili: Pomiatol sa... Možno aj tvoji príbuzní hovoria niečo podobné, keď vidia, že prijímaš do svojho života ďalšie dieťa, že dávaš v nedeľu prednosť sv. omši pred nákupmi, keď počujú, že si znovu odpustil nejakú nespravodlivosť, a podobne. Neboj sa, nasleduj svojho Učiteľa. 

20. januára Mk 3, 13-19

"...a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil" - týmito slovami končí dnešné evanjelium, ktoré opisuje povolanie Ježišových najbližších učeníkov, tých "ktorých sám chcel". Tieň budúcej zrady padá na celé toto evanjelium... V našich rozhodnutia tiež musíme počítať so zradou, s krehkosťou a hriechom svojich najbližších. Nech nás to neľaká, naopak, nech nám to pomôže kráčať po zvolenej ceste s pokojom, ktorý bol v Ježišovom srdci.

19. januára Mk 3, 7-12

„Povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku“. Odtiaľ, z loďky, čiže z Cirkvi, živý Ježiš učí aj dnes tých, ktorí k nemu prichádzajú zo všetkých vzdialených miest...

18. januára Mk 3, 1-6

Ježiš nám v dnešnom evanjeliu pripomína, že my dokážeme kvôli našim "sobotám", čiže kvôli našim zásadam a zvyklostiam obetovať aj zdravie či dokonca život. Tých druhých, samozrejme. Ak sa to u seba nenaučíme spozorovať a zbavovať sa toho, hrozí, že raz v našej pýche zavrhneme, podobne ako farizeji, samotného Spasiteľa.

17. januára Mk 2, 23-28

Dnes sme pozvaní znovu premyslieť to, čo sv. Augustín vyjadril slovami: "Miluj a rob, čo chceš!". Všetko v tomto živote máme preto, aby sme sa naučili láske a slobode.

16. januára Mk 2, 18-22

Viera v Ježiša Krista nie je záplatou na náš starý život, ani slabá náhrada za víno, ktoré sa minulo. Je to nový život a Božia sila, ktorá buď obsiahne celý náš život, alebo nie je tým, čím je.