1. novembra Mt 5, 1-12a

Svätec, to je človek, ktorý necháva Boha konať vo svojom živote. V chudobe, v smútku, v tichosti, v potrebe spravodlivosti, v svojich túžbach, v prenasledovaní... uprostred tých všetkých, ťažko akceptovateľných situácií verí Bohu a necháva ho konať. A prenechávajúc svoje miesto Bohu, tak Boh môže v ňom vykonať svoje dielo.

31. októbra Lk 14, 1. 7-11

Iste si už zažil, aký bolestný býva pád z výšok prehnaných ambícií a pýchy. Počkaj, buď pokorný a príde čas, keď niekto povie: „Priateľu, postúp vyššie!“ Okrem toho, pamätaj: opravdivou veľkosťou človeka je láska, nie spoločenská pozícia.

30. októbra Lk 14, 1-6

Opuchnutý človek, chorý na vodnatieľku, je zrkadlom nastaveným farizejom, symbolom farizejského kvasu. Aj pre nás, farizejov dneška, je vchod ku spáse, ktorým je Božie milosrdenstvo, príliš úzky. Potrebujeme diétu pokory kríža.

29. októbra Lk 13, 31-35

"...kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“ Kedy takto požehnávame prichádzajúceho v Pánovom mene? Keď spoznávame Ježiša Krista v eucharistii a prechádzame do radosti, že už nemusíme čakať iného Spasiteľa. On sa stal korisťou "líšky", ako sliepka zhromažďujúca svoje kuriatka. Ale svojou smrťou otvoril kráľovstvo pre všetkých, ktorí s ním budú vstávať z mŕtvych. 

28. októbra Lk 6, 12-19

Keď ideme vykonať dôležité rozhodnutie hľadáme pomoc, dobrú radu. Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa"; potom sa rozhodol. Naše rozhodnutia a ich výsledok môžme aj my vkladať do Božích rúk, je to najlepšie miesto.

27. októbra Lk 13, 18-21

Horčičné zrnko, štipta kvasu... Božie kráľovstvo začína nenápadne, od malých vecí a od nevýznamných ľudí. 

26. októbra Lk 13, 10-17

"Osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?" Na koľko prekážok musí naraziť dobro vždy, keď sa chce prejaviť?! Stáva sa dokonca, že zlo ukrýva svoju pravú tvár za nábožnosťou a domnelú vernosť Bohu. Nebuďme pokrytcami, je to presný opak Ježišovho štýlu!

25. októbra Mk 10, 46b-52

„Čo chceš, aby som ti urobil?“, spýtal sa Ježiš slepca. Určite nie preto, žeby nevedel o jeho hlavnom probléme. Jeho otázka však smeruje hlbšie a ukazuje, že Pán sa zaujíma o naše túžby. On zasial do nás tieto túžby, ktoré sa v nás ozývajú, až kým ich sami nepochopíme a nevyslovíme. Sú to šťastné túžby, naše, no pochádzajú od Pána. Vieš, o čo by si prosil Ježiša ty? 

24. októbra Lk 13, 1-9

Pokánie, obrátenie, vážne životné preorientovanie na Boha - toto sú všetko slová, ktoré vystihujú to jediné dôležité, čo by sme mali mať na srdci. Pán nám dáva čas, možno ešte celý ďalší rok, ktovie. Isté však je, že ten čas je časom milosti, časom, ktorý má jasné opodstatnenie.

23. októbra Lk 12, 54-59

O akom čase to Ježiš hovorí, že by sme ho mali bez problému rozpoznať? Hovorí o čase milosti. Žijeme v takomto milostivom čase, keďže Boh koná prostredníctvom Cirkvi, ktorá do sveta volá o Jeho odpúšťajúcej láske. Prečo nás zaujímajú, prečo sa viac vyznáme v iných veciach než v týchto?

22. októbra Lk 12, 49-53

Evanjelium, okrem toho, že je Dobrou Zvesťou, rozdeľuje. Stačí si prečítať niektoré diskusie na internete alebo sa zamyslieť nad rozhovormi na pracovisku. Keď padnú slová Ježiš, Boh, a dnes snáď ešte viac slovo Cirkev alebo kňaz, názory sa polarizujú. Rozdeľujú srdcia, myšlienky, a v dôsledku aj rodiny a spoločenstvá. Ježiš o tom hovorí, aby sme sa nečudovali, veď „On prišiel oheň vrhnúť na zem“. Jedine, že nás Ježišove horlivé túžby nechávajú ľahostajnými, ale to už by bolo o niečom inom, a to nestojí za slovo...

21. októbra Lk 12, 39-48

Peniaze, majetok a bohatstvo vôbec, aj to duchovné, nie sú nebezpečenstvom iba pre veľmi milujúcich ľudí. Zo všetkým, čo sme nadobudli totiž prichádza zodpovednosť: "Komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať".

20. októbra Lk 12, 35-38

Stálu pripravenosť slúžiť Pán odplatí. Nemusíš sa báť, že budeš považovaný za naivku, hlupáčika. „Bedrá majte prepásané a lampy zažaté“, čiže buďte pripravení milovať, a ja vám odplatím tým istým.