6. februára Mk 6, 30-34

Keď Ježiš videl zástupy "zľutoval sa nad nimi" a "začal ich učiť". Ako sa dívaš ty na "ovce bez pastiera", ktoré narušili tvoj plán o "pustom mieste" a "samote"?

5. februára Mk 6, 14-29

Keď Herodes Jána počúval, „býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.“ Samotné výčitky svedomia sú nanič. Od človeka, ktorý má výčitky svedomia ku človeku, ktorý je dobrý je ďaleko. Výčitky svedomia sú totiž len východiskovým bodom. Mali by sme ich prijímať vždy vďačne, a potom vykročiť za zmenou.  

4. februára Mk 6, 7-13

"Prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič..." Častokrát sústreďujeme svoju pozornosť na veci, ktoré nám na tejto ceste nepomáhajú, naopak - sú pritláčajúcim bremenom. Sme očividne málo praktickí. Stáva sa to, lebo sa príliš málo zaujímame o Nebo, o večnosť. Začnime byť praktickejší a zaujímajme sa o veci, ktoré nás vybavujú na život v Nebi. 

3. januára Mk 6, 1-6

"Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." Je potrebné cítiť sa s Božími vecami tak trochu ako cudzinci, tj. ako tí, čo objavujú stále niečo nové. Ináč nám zmysel Ježišových slov bude unikať. Schopnosť žasnúť je podmienkou prijatia Božieho Slova, a teda základom života s Bohom. 

2. februára Lk 2, 22-40

Máme jednu vec spoločnú so Simeonom a Annou: všetci sme sa dočkali spásy. Na rozdiel od nich sme si však na ten výnimočný dar zvykli. Naše každodenné smútky a starosti nám zahmlili zrak. Dnes je však ďalší deň, ktorý dostávame od Pána, aby sme to zmenili: zoberme Ježiša do svojho náručia a vstúpme do veleby Boha. 

1. februára Mk 5, 1-20

Ježiš oslobodil posadnutého, a ľudia “začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja”. Nepochopiteľné! S priatím Ježiša je spojená celková reorganizácia života. A do toho sa nikdy veľmi nehrnieme...

31. januára Lk 4, 21-30

"Vari to nie je Jozefov syn?" Nikto z nás nie je len tým, čo je vidieť a čo z nás vidia iní. Sme predovšetkým tým, čo v nás vidí Boh, čo v nás videl ešte pred našim počatím. Je zásadný rozdiel v tom, či sme len hmotou a bodka, alebo či existuje s nami nejaký Boží zámer...

30. januára Mk 4, 35-41

„Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ Je to ten, ktorého slová majú moc. Moc zastaviť nielen víchor a búrku na mori, ale aj utíšiť ľudské srdce.

29. januára Mk 4, 26-34

„Zem sama od seba prináša úrodu“, „či človek spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“. Prijímať Ježišovo slovo je úžasné dobrodružstvo – skúsenosť Božej moci.  

28. januára Mk 4, 21-25

"Kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má". Aká nespravodlivosť! Prečo to Ježiš hovorí? Pretože nám priniesol vieru, pravdu a lásku. Kto to neprijme, nebude mať na konci nič, príde o všetko. Kto má však uši dobre otvorené na počúvanie toho, čo prináša Kristus, bude mať stále viac: viery, pravdy a lásky. Preto je dôležité aj upozornenie: "Dávajte pozor na to, čo počúvate!"

27. januára Mk 4, 1-20

Kvalita pôdy, do ktorej sa zasieva Božie slovo, závisí od nás. Je potrebné ju kypriť a zavlažovať pôsobením Ducha Svätého – vykladaním životných udalostí vo svetle viery, ktorú zvestuje a odovzdávaním na modlitbe.

26. januára Lk 10, 1-9

„Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“. Kristovi vyslanci majú zdieľať túto informáciu. Nie je to úžasné?! Priblížil sa k nám, je pri nás na dosah ten stav, keď má Pán Boh všetko pod kontrolou, všetkému vládne. Aká blaženosť vnímať v tomto svetle udalosti tohto dňa aj celého svojho života...

25. januára Mk 16, 15-18

Náš terajší život je prípravou na život v nebi. Viera v Evanjelium nám pomáha, je školou. Učiť sa veriť Evanjeliu je totiž výukou lásky, výukou života v nebi. Áno, dá sa tomu učiť aj bez Evanjelia, ale je to neporovnateľne ťažšie.