2. novembra Jn 14, 1-6

"Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!" S dôverou obraciame sa dnes na autora týchto slov, nášho Spasiteľa, s prosbou za našich zosnulých.

1. novembra Mt 5, 1-12a

V živote mnohých ľudí Boh ukázal, že byť chudobný, dotknutý žiaľom, nespravodlivosťou, útlakom, prenasledovaním, a usilovať o čistotu či pokoj... nie je handicap ani slabosť, ale naopak veľká výhoda, lebo z tejto pozície má človek bližie k tým podstatným veciam, pre získanie ktorých existujeme. Si aj ty v nejakej z týchto situácií? Môžeš tak, podobne ako mnohí z tých, ktorých dnes oslavujeme, objaviť, že máš šťastie, lebo si vlastne našiel ten správny smer na ceste k svätosti.

31. októbra Mk 12, 28b-34

Rozum nás môže priblížiť k Božiemu kráľovstvu - asi tak by sa tiež dalo vyjadriť Ježišovu pochvalu zo záveru dnešného evanjelia. Možno by sme si preto mohli položiť otázku ako používame tento dar, akým je rozum? Je to pre teba nástroj na úprimné hľadanie pravdy a priblíženie sa k Bohu, alebo len niečo, čím je možné presadiť sa a imponovať?

30. októbra Lk 14, 1. 7-11

Náš Spasiteľ nám dnes odporúča: "Choď, sadni si na posledné miesto". Čo je tým posledným miestom dnes v tvojom živote? Skús nad tým porozmýšľať. 

29. októbra Lk 14, 1-6

Ježiš nám dnes predkladá obraz nábožného žida, ktorý vyťahuje zo studne svojho osla v sobotu. To preto, aby ukázal, že zmyslom "soboty" je naša záchrana a že Boh minimálne rovnako promptne urobí všetko, aby nás dostal z akejkoľvek "studne", do ktorej sme padli ako osly.

28. októbra Lk 6, 12-19

Úryvok evanjelia na dnes nám Ježiša ukazuje najprv na modlitbe a potom uprostred intenzívnej činnosti. Vždy to tak má byť: čím náročnejšie veci sú pred nami, tým väčšmi sa potrebujeme zaangažovať na modlitbe. 

27. októbra Lk 13, 22-30

Mať známosti na správnych miestach je pre kresťana zásadná vec, o ktorú sa mu treba snažiť. Aspoň to tak vyzerá z pohľadu dnešného evanjelia. Ako si teda na tom? Spozná ťa náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus a jeho svätí v nebesiach, keď prídeš klopať na dvere Božieho kráľovstva? 

26. októbra Lk 13, 18-21

Do výšky a do hĺby, tak by sa dalo preložiť význam obrazov, ktoré dnes Ježiš používa na ukázanie toho, čo v nás spôsobuje jeho kráľovanie. Je to rozvoj podobný do premeny stromu, ktorý sa rozpína, mohutnie, až slúži iným. Ale je to ešte niečo viac. Ježiš nás chce premeniť vnútri, do hĺbky. Dotýka sa nášho srdca, našej minulosti, všetkych rozmerov nášho ja. Postupne, ako kvas. Aby sme sa stali chlebom pre iných.

25. októbra Lk 13, 10-17

To, čo sa udialo so ženou z dnešného evanjelia, sa má uskutočniť aj s nami - máme sa konečne vzpriamiť a oslavovať Boha. Čo to znamená? Znamená to, prestať stále niečo vyžadovať od seba a od iných, prijať sa akí sme, a teda spoľahnúť sa na Ježiša. Ale pritom oslavuj Boha, za všetko. Aj za ťažkosti, choroby, a zložité situácie, aj za samotu. On toto všetko premení na miesto Božieho oslávenia.

24. októbra Mk 10, 46b-52

Bartimej nebol iba žobrákom, bol aj slepcom. Jeho skúsenosť nás učí, že opravdivú modlitbu sprevádza prebývanie v samote a tme vlastného srdca. Kto dokáže vydržať v tejto samote a tme svojho srdca, ten tiež nájde silu volať dostatočne silno a dlho smerom k Ježišovi, čo je vec veľmi účinná... 

23. októbra Lk 13, 1-9

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš upozorňuje na nebezpečnú ilúziu, ktorej radi podliehame a to jest, že nie sme na tom až tak zle, keďže náš život zatiaľ nepreťalo nijaké nešťastie. To, že sme tu je znakom inej skutočnosti: toho, že Pán má s nami zmilovanie a stará sa o nás, dávajúc nám milosti. Ako teda prijímaš milosti, ktorými ťa Pán zúrodňuje? Vidíš ich vôbec vo svojim živote?

22. októbra Lk 12, 54-59

Dostávajú sa k nám dnes Ježišové kritické slová za to, že nevieme posúdiť, čo je spravodlivé. O čo teda ide? O chápanie prítomného času, ako príležitosti na veľkodušnosť a na zmierenie s protivníkmi. Začnime čítať realitu, v ktorej žijeme, vo svetle tejto príležitosti.

21. októbra Lk 12, 49-53

Nepohoršovať sa a ani nečudovať, že hoci sa usilujem o pokoj, prichádza rozdelenie - to je kresťanský postoj voči týmto badateľným javom. Naopak, denne sa priúčajme Ježišovmu pohľadu na to, čo sa deje okolo nás.