Sviatok sv. Antona Paduánskeho

Podrobnosti

Uverejnené: 13. jún 2012

Prečítané: 6828x

Narodil sa v Lisabone v urodzenej rodine – okolo roku 1195 – a pokrstili ho menom Fernando. Vstúpil ku kanonikom, ktorí sa riadili kláštornými predpismi sv. Augustína, najskôr v Kláštore sv. Vincenza v Lisabone, a neskôr vo Svätom kríži v Coimbre, renomovanom kultúrnom centre Portugalska.

Budapešť: Stretnutie mladých z neokatechumenátnej cesty

Podrobnosti

Uverejnené: 12. jún 2012

Prečítané: 3797x

V nedeľu popoludní 10. júna 2012 sa v Budapešti pred Bazilikou sv. Štefana stretlo niekoľko tisíc mladých, ale aj starších členov hnutia Neotatechumenátna cesta.

Assisi: Objavili medirytinu nášho mučeníka

Podrobnosti

Uverejnené: 07. jún 2012

Prečítané: 3962x

Bratia v našom materskom kláštore Sacro Convento v Assisi objavili ďalšie dobové zobrazenie nášho mučeníka z Radu.

Bratislava: Vysviacka br. Róberta

Podrobnosti

Uverejnené: 05. jún 2012

Prečítané: 4623x

Rehoľa minoritov sa pripravuje na kňazskú vysviacku brata Róberta.

Pápež ohlásil miesto a termín ďalšieho svetového stretnutia rodín

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2012

Prečítané: 3170x

Na záver svätej omše v parku Bresso v Miláne Benedikt XVI. predniesol tradičný príhovor pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v siedmych rozličných jazykoch.

Pápežova homília počas slávnostnej eucharistie v Miláne

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2012

Prečítané: 4453x

Dnešný program 7. svetového stretnutia rodín pokračoval slávnostnou svätou omšou v parku Bresso, ktorej predsedal pápež Benedikt XVI. Za prítomnosti viac ako 1 milióna veriacich z celého sveta ho pred samotnou svätou omšou privítal milánsky arcibiskup kardinál Angelo Scola. Svätý Otec vo svojej homílii vychádzal z čítaní dnešnej slávnosti Najsvätejšej Trojice a zameral sa na najhlbšiu podstatu rodiny:

Ctihodní bratia v biskupskej službe,
Vážení občianski predstavitelia,
Drahí bratia a sestry!

V dnešné ráno prežívame chvíľu veľkej radosti a spoločenstva pri slávení Eucharistickej obety. Sme veľkým zhromaždením, spojeným s Nástupcom sv. Petra, zloženým z mnohých národov. Môžeme v ňom vidieť znázornenie Cirkvi, jednej a univerzálnej, založenej Kristom. Ona je ovocím poslania, ktoré, ako sme počuli v evanjeliu, Ježiš zveril svojim apoštolom: ísť ku všetkým národom, robiť z nich učeníkov a „krstiť ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,18-19).

S potešením a úctou pozdravujem kardinála Angela Scolu, milánskeho arcibiskupa a kardinála Ennia Antonelliho, Predsedu pápežskej rady pre rodinu, hlavných iniciátorov tohto Siedmeho svetového stretnutia rodín, ako aj ich spolupracovníkov, pomocných milánskych biskupov a ďalších cirkevných predstaviteľov. S radosťou pozdravujem i tu prítomné občianske autority. Vrúcne objímam predovšetkým vás, drahé rodiny! Ďakujem, že ste prišli!

V druhom čítaní nám sv. Pavol pripomína, že v krste sme dostali Ducha Svätého, ktorý nás pridružuje ku Kristovi ako bratov a vo vzťahu k Otcovi nás robí Božími deťmi, a tak môžeme volať: „Abba, Otče!“ (por. Rim 8, 15.17). V momente krstu nám bol daný zárodok nového života, Božieho života, aby sme rástli do celkového naplnenia v nebeskej sláve. Stali sme sa členmi Cirkvi, Božej rodiny, «sacrarium Trinitatis» – ako ju definuje sv. Ambróz –, „ľudu, ktorý“, ako učí Druhý vatikánsky koncil, „je zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého“ (Lumen gentium, 4). Dnešná liturgická slávnosť Najsvätejšej Trojice nás pozýva kontemplovať toto tajomstvo a zároveň nás pobáda, aby sme vedome žili v spoločenstve s Bohom a medzi nami podľa jej vzoru. Sme povolaní prijať a zjednotení ďalej podávať pravdy viery, žiť vzájomnú lásku voči všetkým, deliac sa o svoje radosti i utrpenia, učiť sa žiadať i darovať odpustenie, uznávajúc rôznosť chariziem pod vedením pastierov. Jedným slovom, je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú vždy viac rodinou, schopné odrážať krásu Trojice a evanjelizovať nie iba slovom, ale povedal by som „vyžarovaním“, silou žitej lásky.

Povolanou byť obrazom Jediného Boha v Troch Osobách nie je iba Cirkev, ale i rodina, založená na manželstve muža a ženy. Na počiatku „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1,27-28). Boh stvoril človeka ako muža a ženu, s dvojitou dôstojnosťou ako i s vlastnými i komplementárnymi charakteristikami, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Láska robí z človeka autentický Boží obraz. Drahí manželia, v prežívaní manželstva nedarujete iba nejakú vec alebo nejakú činnosť, ale celý svoj život. Vaša láska je plodnou predovšetkým pre vás samých, pretože chcete a uskutočňujete dobro toho druhého, zakusujúc radosť v prijímaní a dávaní. Vaša láska je účinná i vo veľkodušnom a zodpovednom privádzaní detí na svet, v nežnej starostlivosti o ne i v múdrej a pozornej výchove. Je plodná i pre spoločnosť, pretože rodinné spolužitie je prvou a nezastupiteľnou školou spoločenských hodnôt, medzi ktoré patrí úcta k človeku, nezištnosť, dôvera, zodpovednosť, spolupatričnosť a spolupráca. Drahí manželia, bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou predložte dôvody prečo žiť, ukážte im silu viery i vysoké ideály, buďte im podporou v ich krehkosti. I vy, drahé deti, majte so svojimi rodičmi vzťahy plné vrúcnosti a starostlivosti. Nech sú zároveň i vzťahy medzi súrodencami príležitosťou rásť v láske.

Božia predstava o manželskom páre nachádza svoju plnosť v Ježišovi Kristovi, ktorý pozdvihol manželstvo na sviatosť. Drahí manželia, osobitným darom Ducha Svätého vás Kristus robí účastnými na svojej snúbeneckej láske, a robí z vás znamenie svojej lásky k Cirkvi. Je to láska verná a úplná. Ak prijímate tento dar, obnovujúc denne s vierou vaše „áno“, tak i vaša rodina, v sile, ktorá prichádza z tejto sviatosti, bude žiť z Božej lásky podľa vzoru svätej nazaretskej rodiny. Drahé rodiny, často proste v modlitbe o pomoc Pannu Máriu a sv. Jozefa, aby vás učili prijímať Božiu lásku tak, ako ju prijímali oni. Prežívať vaše povolanie nie je jednoduché najmä dnes, ale s touto láskou sa ono stáva nádhernou skutočnosťou a jedinou silou, čo môže skutočne zmeniť svet. Pred sebou máte svedectvá mnohých rodín, ktoré ukazujú cestu ako rásť v láske, to jest, ako rásť v trvalom vzťahu s Bohom, zúčastňovať sa na cirkevnom živote, rešpektovať názor druhého, byť pripravení k službe, trpezliví s ohraničeniami druhých, vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie, s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty, nachádzať súlad vo výchovných usmerneniach, byť otvorenými voči iným rodinám, voči chudobným, i zodpovedným v spoločnosti. Tieto vymenované prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou Cirkvou (porov. Ap.exhort. Familiaris consortio, 49). Pár slov chcem venovať i veriacim, ktorí, i keď zdieľajú cirkevnú náuku o rodine, sú bolestne poznačení zlyhaním a odlúčením. Vedzte, že pápež a Cirkev sú vám vo vašej námahe podporou. Povzbudzujem vás, aby ste ostali spojení s vašimi spoločenstvami a zároveň vyjadrujem želanie, aby diecézy realizovali vhodné iniciatívy prijatia a blízkosti.

V knihe Genezis Boh zveruje ľudskému páru svoje stvorenie, aby ho strážil, zveľaďoval a usmerňoval podľa Božieho plánu (porov. 1,27-28; 2,15). V tomto svetle môžeme rozpoznať úlohu muža a ženy v spolupráci s Bohom na premene sveta prostredníctvom práce, vedy a techniky. Muž a žena sú obrazom Boha i v tomto vzácnom diele, ktoré majú napĺňať s takou istou láskou ako Stvoriteľ. Vnímame, že v moderných ekonomických teóriách často prevažuje utilitaristická koncepcia práce, produkcie a trhu. Boží plán a samotná skúsenosť ukazujú, že jednostranná logika vlastného záujmu a maximálneho zisku nejdú v súlade s harmonickým rozvojom zameraným k dobru rodiny a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti, pretože so sebou prinášajú ťažkosti, veľké rozdiely, degradáciu životného prostredia, utiekanie sa ku konzumizmu ako i nepokoj v rodinách. Táto utilitaristická koncepcia sa dokonca snaží zahniezdiť vo vzájomných a rodinných vzťahoch, redukujúc ich na príležitostné skutočnosti, poznačené individualistickými záujmami, oslabujúc tak i stabilitu spoločnosti.

Nakoniec sa zastavme ešte pri jednej skutočnosti. Človek, nakoľko je Božím obrazom, je povolaný i k oddychu a oslave. Rozprávanie o stvorení uzatvárajú slová: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil” (Gn 2,2-3). Pre nás kresťanov je týmto dňom nedeľa, deň Pána, Veľká noc týždňa. Je dňom Cirkvi, zhromaždenia zvolaného Bohom okolo stola jeho slova a Eucharistickej obety, ako to konáme i dnes, aby sme sa Ním živili, vstúpili do jeho lásky a žili jeho láskou. Je dňom človeka a jeho hodnôt: spolunažívania, priateľstva, spolupatričnosti, kultúry, kontaktu s prírodou, hier, športu. Je dňom rodiny, ktorá ho prežíva spolu v atmosfére sviatku, v stretnutí sa, v zdieľaní i v účasti na svätej omši. Drahé rodiny, v uzavretých rytmoch našej doby, nestraťte cit pre deň Pána! Je oázou, v ktorej sa možno zastaviť, precítiť radosť stretnutia a uhasiť náš smäd po Bohu.

Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie, ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť. Zladiť čas práce a požiadavky rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a
sviatky je dôležité ak chceme vystavať spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou „mať“. Tá prvá buduje; druhá ničí. Je dôležité veriť predovšetkým v rodinu, v pravú lásku, ktorá prichádza od Boha a zjednocuje s Ním a týmto spôsobom „nás premieňa na spoločné „my“, ktoré prekonáva naše rozdelenia a zjednocuje nás, aby nakoniec bol Boh „všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28)“ (Enc. Deus caritas est, 18). Amen.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ

Zdroj: RV

Liturgia: Nedeľa Najsvätejšej Trojice

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2012

Prečítané: 3231x

Prvú nedeľu po sviatku zoslania Ducha Svätého Cirkev slávi sviatok Najsvätejšej Trojice. Trojičné tajomstvo nás pozýva k stretnutiu s tajomnou a nepochopiteľnou Božou láskou.

Prvý príhovor Svätého Otca po príchode do Milána

Podrobnosti

Uverejnené: 02. jún 2012

Prečítané: 3199x

Miláno 2. júna - Benedikt XVI. začal svoju pastoračnú návštevu Milána. Prinášame v plnom znení úvodný príhovor z milánskeho námestia.

Pán starosta,
vážení občianski predstavitelia, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe,
drahí bratia a sestry milánskej arcidiecézy!

Srdečne pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa tu zišli v takom počte, ako aj vás, ktorí sledujete túto udalosť prostredníctvom rádia a televízie. Ďakujem vám za vaše vrúcne prijatie! Ďakujem pánovi starostovi za srdečné privítanie. Úprimne pozdravujem zástupcu vlády, zástupcu regiónu a provincie, ako aj civilných a vojenských inštitúcií a ďakujem za poskytnutú pomoc pri príprave tejto návštevy.

Som veľmi rád, že tu dnes môžem byť medzi vami a ďakujem Bohu, že mi dal príležitosť navštíviť vaše slávne mesto. Moje prvé stretnutie s Milánčanmi sa koná na hlavnom námestí Piazza del Duomo, v srdci Milána, kde stojí jeho významný symbol, milánsky Dóm. Svojimi vežami pozýva hľadieť hore, smerom k Bohu. Takýto pohľad k nebu bol pre Miláno vždy charakteristický a dovolil mu odpovedať na jeho povolanie: byť križovatkou – Mediolanum – pre ľudí a kultúry. Mesto týmto spôsobom vedelo rozumne spájať hrdosť k vlastnej identite so schopnosťou prijímať každý pozitívny príspevok, ktorý mu v priebehu dejín bol ponúknutý. Aj dnes je Miláno povolané znovu objaviť túto svoju pozitívnu úlohu, posla rozvoja a pokoja pre celé Taliansko. Moje srdečné „ďakujem“ osobitne adresujem pastierovi tejto arcidiecézy, kardinálovi Angelovi Scolovi za prijatie a slová, ktorými sa na mňa obrátil v mene diecézneho spoločenstva. Spolu s ním pozdravujem pomocných biskupov a jeho predchodcov, kardinála Dionigi Tettamanziho a kardinála Carla Mariu Martiniho.

Osobitne pozdravujem zástupcov rodín pochádzajúcich z celého sveta, ktoré sa zúčastňujú na 7. svetovom stretnutí. Zvlášť myslím na tých, ktorí potrebujú pomoc a posilu, a ktorých trápia rozličné ťažkosti: osamelých alebo nachádzajúcich sa v ťažkostiach, nezamestnaných, chorých, uväznených alebo tých, ktorým chýba domov, alebo žijú v nedôstojných podmienkach. Nech nikomu z týchto bratov a sestier nechýba spoločný a neustály záujem komunity. V tomto zmysle vítam iniciatívu milánskej diecézy, skrze konkrétne činy pomoci rodinám postihnutým ekonomicko-finančnou krízou a za jej rýchlu aktivitu, spolu s celou cirkvou a talianskou spoločnosťou v pomoci ľuďom postihnutým zemetrasením v regióne Emiglia Romagna. Tí sú v našich srdciach a našich modlitbách a ešte raz pozývam všetkých k veľkodušnej solidárnosti s nimi.

Siedme svetové stretnutie rodín mi ponúka milú príležitosť navštíviť vaše mesto a obnoviť úzke a pevné putá, ktoré spájajú ambroziánsku komunitu s cirkvou Ríma a nástupcom sv. Petra. Ako je známe, sv. Ambróz pochádzal z rímskej rodiny a uchovával vo svojom srdci vždy živé spojenie s večným mestom a cirkvou v Ríme poukazovaním a oslavovaním primátu biskupa, ktorý jej predsedá. V Petrovi – hovorí – „je základ Cirkvi a cirkevnej disciplíny“ (De virginitate, 16, 105); a ešte jedno významné vyhlásenie: „Kde je Peter, tam je Cirkev“ (Explanatio Psalmi 40, 30, 5). Pastoračná múdrosť a Ambrózovo učenie o pravovernej viere a o kresťanskom živote, zanechali nezmazateľnú stopu v univerzálnej cirkvi a osobitne poznačili milánsku cirkev, ktorá nikdy neprestala na to pamätať a zachovávať jeho ducha. Ambroziánska cirkev uchovávajúc svoju výsadu rítu a výrazov vlastných jedinej viere je povolaná, aby žila v plnej katolíckosti jedinej Cirkvi, aby o nej svedčila a obohacovala ju.

Hlboký cirkevný zmysel a úprimná náklonnosť k spoločenstvu s Petrovým nástupcom sú súčasťou bohatstva a identity vašej cirkvi počas celej jej existencie a ukazujú sa žiarivým spôsobom v postavách veľkých pastierov, ktorí ju viedli. Predovšetkým v Karlovi Boromejskom. Synovi vašej zeme. Ako povedal Boží služobník Pavol VI:„On bol ten, kto formoval svedomie a zvyky ľudí“ (Discorso ai Milanesi, 18.3.1968); Bol ním predovšetkým tým, že široko, húževnato a pevne aplikoval reformy Tridentského koncilu, prostredníctvom inštitúcií, počnúc seminármi a jeho bezmedznou pastoračnou starostlivosťou, zakorenenou v hlbokom spojení s Bohom, sprevádzanou príkladným životom. Spolu so svätými Ambrózom a Karlom chcem pripomenúť ďalších vynikajúcich pastierov, ktorí svojou svätosťou a cirkevnou náukou obohatili milánsku cirkev. Blahoslavený kardinál Andrea Carlo Ferrari, apoštol katechézy a oratórií, promótor sociálnej obnovy v kresťanskom zmysle. Blahoslavený Alfredo Ildefonso Schuster, „kardinál modlitby“. Neúnavný pastier, ktorý daroval celého seba pre svojich veriacich. Okrem toho chcem spomenúť dvoch milánskych arcibiskupov, ktorí sa stali pápežmi: Achille Ratti, pápež Pius XI., ktorého odhodlanosť viedla až k pozitívnemu vyriešeniu Rímskej otázky a vytvoreniu Mestského štátu Vatikán; a božieho služobníka Giovanniho Battistu Montiniho, Pavla VI. dobrého a múdreho, ktorý svojou skúsenou rukou dokázal viesť k úspešnému zavŕšeniu Druhý vatikánsky koncil. V Ambroziánskej cirkvi dozrelo viacero veľmi význačných duchovných plodov pre našu dobu. Medzi všetkými chcem spomenúť práve v pohľade na rodiny, svätú Giannu Berettu Mollovú, manželku a matku, ženu angažujúcu sa v cirkevnej aj civilnej oblasti, ktorá nechala zažiariť krásu a radosť z viery, nádeje a lásky.

Drahí priatelia, vaše dejiny sú bohaté na kultúru a vieru. Toto bohatstvo ovplyvnilo umenie, hudbu, literatúru, kultúru, priemysel, politiku, šport, iniciatívy spojené so solidaritou Milána a celej arcidiecézy. Teraz je na vás, dedičoch tejto slávnej minulosti a duchovného vlastníctva neoceniteľnej hodnoty, aby ste sa snažili odovzdať budúcim generáciám pochodeň žiarivej tradície. Veľmi dobre viete ako je potrebné zahrnúť do súčasného kultúrneho kontextu kvas evanjelia. Viera v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, žijúceho uprostred nás, musí viesť celý náš život, osobný a komunitný, súkromný a verejný takým spôsobom, aby vytvoril stabilný a autentický „blahobyt“, vychádzajúc z rodiny, ktorú treba znovu vidieť ako základné dedičstvo ľudstva, symbol pravej a stabilnej kultúry, ktorá slúži človeku. Osobitná identita Milána nemá viesť k izolovanosti alebo separácii, uzatvoriac ho do seba samého. Práve naopak, zachovajúc si svoje korene a osobitosť svojich dejín je povolané hľadieť do budúcnosti s nádejou, pestujúc intímne a pobádajúce spojenie so životom celého Talianska a Európy. V jasnom odlíšení úloh a cieľov, Miláno pozitívnym spôsobom „laické“ a Miláno viery sú pozvané k vytváraniu spoločného dobra.

Drahí bratia a sestry, ešte raz ďakujem za vaše prijatie! Zverujem vás do ochrany Panny Márie, aby z najvyššej veže Dómu materinsky bdela dňom i nocou nad týmto mestom. Všetkým vám, ktorých držím vo svojom objatí, udeľujem svoje požehnanie.

Preložil: Jozef Šofranko SJ

Zdroj: (RV)

Výzva na ochranu definície a postavenia manželstva

Podrobnosti

Uverejnené: 31. máj 2012

Prečítané: 3268x

Bratislava 30. mája - Na Slovensku vznikla verejná otvorená výzva verejným činiteľom na ochranu definície a postavenia manželstva. Vypracoval ju Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku. Pripomína v nej, že základnou a nenahraditeľnou bunkou spoločnosti je rodina založená manželstvom, teda trvalým a výlučným zväzkom jedného muža a ženy, ktorý je nasmerovaný na počatie a riadnu výchovu detí. Text výzvy bude zaslaný poslancom Národnej rady SR, prezidentovi SR a členom vlády SR. Do konca júna ju je možné podporiť podpisom na ::TOMTO MIESTE.::

Iniciátori výzvy sú si vedomí a oceňujú, že nespočetné generácie ich predkov vstupovali do manželstva. Zároveň uznávajú, že "manželstvo má nezastupiteľnú a jedinečnú funkciu v spoločnosti a zaslúži si výsadné postavenie, uznanie a ochranu od všetkých ľudí a inštitúcií vrátane štátu." Vyzývajú preto "všetkých verejných činiteľov, aby naďalej uznávali manželstvo ako výlučný a trvalý zväzok muža a ženy a nepodľahli neopodstatneným a nerozumným požiadavkám na zavedenie „manželstiev“ alebo registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia."

( TK KBS, pet; ml )