28. septembra Lk 9, 7-9

Herodes a kdekdo iný býva v rozpakoch z Ježišových slov a zaujíma sa o Neho. Je však obrovský rozdiel medzi zaujímať sa, či bývať v rozpakoch z Ježišových slov a počúvať ich ako Jeho učeník...

27. septembra Lk 9, 1-6

"Na cestu si neberte nič, ani... ani... ani..." Oplatí sa všimnúť si, že Ježiš, keď rozosiela svojich učeníkov, nehovorí im, čo si majú so sebou zobrať. Naopak, hovorí im, čo všetko si nemajú brať.

26. septembra Lk 8, 19-21

Najvyšší, Autor a Pán celého vesmíru, dnes hovorí, že počúvaním a uskutočňovaním Jeho slova vstupujeme s Ním do blízkosti či súladu, ktorý sa dá porovnať k vzťahom blízkych členov rodiny. Ten súlad možno nie je dokonalý, no hlbší než si myslíme.

25. septembra Lk 8, 16-18

Zvláštnu evanjeliovú logiku obsiahnutú v slovách "Kto má tomu sa pridá", ktorá nás povzbudzuje k aktivite, nám dnešné evanjelum ukazuje v úzkom súvise s počúvaním. A to ďalej v náväznosti na naše povolanie vydávať svedectvo...

24. septembra Mt 20, 1-16

"Vzali denár a šomrali na hospodára..." Toto dnešné evanjelium je pre tých, čo šomrú. Áno, je totiž možné dostať dar spásy, byť jeho vlastníkom a predsa šomrať. Ako si na tom dnes? Čo pre teba znamená patriť medzi povolaných?

23. septembra Lk 8, 4-15

Ježiš hovorí v podobenstvách. A tí, čo počúvajú môžu vďaka tomu objaviť hlbšie duchovné pochopenie pravdy, alebo svoju hluchotu. Význam dnešného úryvku je teda o tom, aká dôležitá je otvorenosť srdca pre pochopenie Božieho učenia. To je prístupné len tým, čo majú naozaj pokorné a túžiace srdce.

22. septembra Lk 8, 1-3

Dnešné evanjelium výrazne podčiarkuje prítomnosť a úlohu žien v prvotnom spoločenstve Ježišových učeníkov. S vďačnosťou si spomeň na tie Ježišove učeníčky, ktoré Ho priviedli až k tebe.

21. septembra Mt 9, 9-13

"Choďte", čiže kráčajte životom a v konkrétnych situáciach, ktoré prídu "naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu."

20. septembra Lk 7, 31-35

Patríš k deťom "tohto pokolenia", ktoré žiadajú znamenia, ale obrátiť sa nemienia, či k "deťom múdrosti"?

19. septembra Lk 7, 11-17

Môžeme sa ľudstvo pozerať ako na sprievod, ktorý smeruje na cintorín. Tento sprievod však stretáva iný sprievod, ktorý ide opačným smerom. To je Cirkev: apoštoli, učeníci a zástup ľudí, na začiatku ktorého kráča Ježiš, prvorodený z mŕtvych. Tento sprievod nám ohlasuje: Neplač a vstaň, navštívil ťa Boh!

18. septembra Lk 7, 1-10

"Nie som hoden, ale povedz iba slovo", čiže pokorné vedomie vlastnej hriešnosti a oživujúcej sily Božieho slova - to sú koľajnice, po ktorých napreduje kresťan. Takýto druh viery hľadá v nás náš Spasiteľ. Druh, prevyšujúci dokonca hodnotu židovskej obradnosti a morálky.

17. septembra Mt 18, 21-35

"Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili..." Niet väčšieho pohoršenia, ktoré môžeme ako kresťania dať ľuďom, čo žijú okolo nás, než keď vykážeme neschopnosť odpúšťať.

15. septembra Jn 19, 25-27

Ježiš nám odovzdáva svoju matku. A jej odovzdáva nás. Poznáme to. Ale prečo to robí vlastne vo chvíli svojej agónie na kríži? Mohol to predsa urobiť kedykoľvek predtým, alebo po zmŕtvychvstaní. Bude to súvisieť s tým, čo v tej chvíli prežíval učeník pod krížom... Vo chíľach skúšky viery môže každý učeník nanovo nájsť blízkosť Kristovej matky.