14. mája Jn 15, 9-17

Asi každý z nás, keď je šťastný túži, aby všetci, ktorých miluje, poznali rovnaké šťastie, zvlášť ak vlastne zakusujú opak. Podobnú túžbu môžeme vnímať v Ježišových slovách, keď nám hovorí o svojej radosti. Započúvajme sa dnes do nich, aby k nám preniklo aj to, čo hovorí o ceste k nej.

13. mája Mk 16, 15-20

Hlásanie - Pán Boh sa nám chce predovšetkým prihovárať. Pretože slovo, hlásanie, rozhovor, pokus presvedčiť... majú moc z nás dostať slobodnú odpoveď. A preto je hlásanie ústrednou záležitosťou apoštolského poslania Cirkvi. Všetko ostatné sú znaky, ktoré sprevádzajú toto poslanie. 

12. mája Jn 16, 12-15

Veľmi radi vieme o veciach, lebo veľmi radi máme veci pod kontrolou. Naopak napĺňa nas strach a sme nervózni, ak by nás niečo malo zaskočiť. Preto je dôležité, aby sme vedeli, že dozrievame postupne a mnohé veci v našom živote potrebujú svoj čas. Zvlášť to je pravda vo veciach viery a nášho života pred Bohom. Majme však dôveru v Ducha Svätého, ktorý neklame, ale podľa možností, ktoré v nás vidí, uvádza nás do plnej pravdy.

11. mája Jn 16, 5-11

Diabol sa rád oblieka do sudcovského taláru, aby nám veľmi prísne hovoril: po tom, čo si urobil, už niet pre teba miesta v Božom srdci, nemôžeš mať nádej, že sa pre teba čokoľvek zmení... Ježiš nám preto dnes pripomína, že diabol ako knieža tohto sveta je už odsúdený. Keď teda v sebe počuješ rozsudky, ktoré ťa paralizujú beznádejou, pripomeň si, že sú to slová falošného sudcu, ktorý klame a on sám už je odsúdený.

10. mája Jn 15, 26 – 16, 4a

Narážame na zlo: na zlovestné situácie, ľudskú neprávosť, necitlivosť a hlúposť, ľahostajnosť... V takýchto situáciách nám hrozí, že sa v nás čosi zlomí a prepadneme beznádeji. Preto nám dnes Ježiš hovorí: dávam ti svoje slovo, aby ťa chránilo pred beznádejou v konfrontácii s tým, čo je ťažké, nevzdávaj sa, som s tebou!

7. mája Jn 15, 12-17

Keď objavíš, že si ťa Ježiš vyvolil, že ťa pozýva, a teda, že Jeho slová nie sú akýmisi peknými vetami pre všetkých, ale sú ti adresované osobne, tak prichádzaš tiež na to, že stojíš pred rozhodnutím. Je totiž potrebné dobrovoľne prijať toto Jeho vyvolenie. Takto sa stávame Ježišovými učeníkmi...

6. mája Jn 15, 9-11

Ostaňte v mojej láske - hovorí Ježiš. Pozýva nás prebývať v tej láske, ktorú má On k nám. Ako hovorí Ježiš o niečo skôr, táto láska je ako tá, ktorú má Otec k nemu - k svojmu jednorodenému Synovi. Toto je naozaj to, čo potrebujeme: byť milovaní ako jednorodení synovia. Môžeme objaviť túto skutočnosť, ktorú nám sprostredkováva Cirkev a k nám prichádza ako dar Ducha Svätého.

5. mája Jn 15, 1-8

Každý, kto aspoň trochu pozná pestovanie viniča, vie, že hrozno vyrastie iba na nových, tohto toku vyklíčených ratolestiach. Skoro všetko staré musí preč... Je tým vyjadrená jedna veľmi dôležitá pravda o nás, ktorí sme týmito Kristovými ratolesťami: potrebujeme neustálu obnovu, nesmieme zostávať pri starom, pri tom, čo sme dosiahli. Iba sviežosť milosti v nás, nám umožňuje prinášať dobré plody.

4. mája Jn 14, 27-31a

Áno, Ježišovým darom, čiže tým, čo nám zostáva po stretnutí s ním je pokoj. Hlboký, opravdivý pokoj, ktorý je najväčšou istotou, akú nám nemôže dať ani vziať nič na svete, lebo je zakorenený v jednote s Otcom.

3. mája Jn 14, 6-14

"Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." Mať osobný vzťah s Ježišom Kristom je úplne zásadná vec per náš ľudský rozvoj a tiež pre to všetko, čo príde po smrti. Skúsenosti s Ježišom, ktoré nás vnútorne budujú už teraz, sú výbavou na stretnutie s Autorom a Cieľom našej existencie. "Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca."

2. mája Jn 15, 1-8

"Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi." V čom je teda naša oslava Boha? V tom, že zostávame v Kristovi ako ratolesti napojené na vinič a kolujú v náš živiny jeho slova, a že dovoľujeme Bohu, aby nás orezával udalosťami nášho života. Takto prinášame presne to ovocie, ktoré On na nás hľadá.

1. mája Mt 13, 54-58

Je mimoriadne škaredé zvyknuť si na výnimočnosť. Aj najväčšie tajomstvá a dary nám dokážu vyblednúť. Vtedy zostáva len nuda a presvedčenie, že sme už všetko videli a počuli. Je to príšerné. Zabíja to v nás záujem a otvorenú pripravenosť aj na Božie veci. Dnešné evanjelium nám pripomína nebezpečie podliehania takejto náklonnosti.

30. apríla Jn 14, 1-6

V slovách z dnešného evanjeliového úryvku akoby bolo počuť Ježišovo pochopenie pre náš strach, akoby nás uisťoval, že vie o našom stave: "Nech sa vám srdce nevzrušuje". Je dôležité, aby sme vždy, keď nás Ježiš pozýva k dôvere a chce nás posilniť, najprv videli toto jeho hlboké pochopenie pre nás a našu krehkosť!