14. júna Mt 5, 17-19

Tie Ježišové slová o písmenách a čiarkach sú svojho druhu uistením, že On má plán na všetko v našom živote. Že nekoná chaoticky a improvizovane, ale všetko, čo sa deje v našom živote, má svoje miesto.

13. júna Mt 5, 13-16

Dávať chuť, ožiarovať svetlom a pomáhať v orientácii - to je úloha kresťanov. A tú nemôžu realizovať slovami, ale skutkami, v ktorých je oslávený Otec.

12. júna Mt 5, 1-12

V dnešnom evanjeliu Ježiš pozýva svojich učeníkov, aby vystúpili na vrch. Aký vrch? Vrch blízkosti s Bohom. Štít toho, čo môže dosiahnuť ľudská prirodzenosť, keď má účasť na Kristovej múdrosti - múdrosti evanjeliového spôsobu života.

11. júna Mt 9, 9-13

Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi? Prečo je aj medzi kresťanmi toľko hriechu? Prečo sa nemením k lepšiemu ani keď chodím na svätú omšu? Pretože Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí, pretože Pán Boh nechce, aby sme žili zo svojej spravodlivosti, ale zo stretnutí s Ním ako Uzdravovateľom a chce, aby sme žili milosrdenstvom, nie obetou.

10. júna Mk 12, 38-44

Aj tebe by sa páčilo dávať len zo svojho nadbytku? Počúvaj a pozoruj koho postihne prísnejší súd...

9. júna Mk 12, 35-37

Aj ty, ako zákonníci, pozeráš na Mesiáša akoby pochádzal iba z človeka? On je však Pánom aj svojich predkov, čiže všetkého, čo je, čo bude, aj čo bolo...

8. júna Jn 6, 51-58

Obraz chleba zostúpujúceho z neba nám dnes pripomína, že opravdivé duchovné nasýtenie a večný život sú možné len skrze vzťah s Ježišom Kristom. Tento chlieb je stále tu, na dosah ruky, pre každého človeka.

7. júna Mk 12, 18-27

Keď vstávame z mŕtvych, čiže keď sme Božím odpustením vyvedení z hrobu, do ktorého nás priviedli naše hriechy, sa deje to, že veci už nie sú ako predtým a my sme ako nebeskí anjeli. Čo znamená žiť ako anjeli? Bez očakávaní, že nás iní budú robiť šťastnými, lebo skúsenosť Božej lásky stačí. A vo vedomí poslania, lebo vieme, že šťastie, ktoré nám nedokážu dať ani tí najbližší, dáva človeku jedine Kristus.

6. júna Mk 12, 13-17

"Čí je tento obraz a nápis?" Na peniazoch to vieme ľahko rozpoznať... Ako je to s tebou? Čo ti napadne keď sa ráno pozrieš do zrkadla? Odkiaľ si a komu patríš ty?

5. júna Mk 12, 1-12

Takýto je náš Boh - zjavuje svoju veľkosť v pokore, a z naväčších prehier vyvádza víťazstvo: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným." S Ním sa každý koniec či stroskotanie môže ukázať ako zdanlivý, a stať sa počiatkom kvalitatívne úplne novej veľkosti.

4. júna Jn 3, 16-18

Jedno z najťažších kresťanských slov, ktoré sa vie nešťastne prilepiť do nášho vedomia je slovo odsúdenie. Boh však odsudzuje zlé skutky, nie hriešnika. Druhý význam slova odsúdenie súvisí priamo s dnešným evanjeliom a s možnosťou odmietnuť ponuku Božieho milosrdenstva. Odmietajúc ponuku Božieho milosrdenstva však my sami odsudzujeme seba a zatvárame dvere pred Božím zmilovaním.

3. júna Mk 11, 27-33

"Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." Ježiš neodpovedá niekomu, kto odmieta obrátenie. Podobne ako počas svojho súdneho procesu. Je to však stále z lásky: namiesto svojej obhajoby a našej obžaloby, mlčí. Jeho mlčanie je volaním nekonečnej lásky, ktorá čaká na našu odpoveď.

2. júna Mk 11, 11-25

Ježiš nám pripomína, že naša modlitba by mala byť spojená s odpustením a láskou voči druhým. Ak túžime po odpustení a požehnaní od Boha, mali by sme byť pripravení odpustiť a milovať aj my sami.