25. marca Lk 1, 26-38

Dnes sme pozvaní zahľadieť sa do tajomstva (to jest do neobsiahnuteľnej skutočnosti, ktorá sa nám udeľuje), akým bol Boží projekt z mladým dievčaťom z Nazareta, čiže do tajomstva jej vyvolenia na nástroj spásy pre všetky pokolenia. Najvyšší zhliadol na jej poníženosť. So zrakom osvieteným jej skúsenosťou, môžeme sa začať pozerať aj na náš život a situáciu (možno veľmi nízku), v ktorej sa náchádzame.

24. marca Jn 7, 1-2. 10. 25-30

Ježiš túžil dať ľuďom opravdivú slobodu, o ktorej je židovský sviatok Stánkov. Ľudia však neboli ešte pripravení prijať tento dar... My však dnes čítame o tom, aby sa v nás obnovil plameň túžby po slobode, ktorú má pre nás Ježiš. Nech nám to dnes pomôže zmobilizovať sa k rozhodnutiu výjsť zo svojho Egypta pod Jeho vedením.

23. marca Jn 5, 31-47

"Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a... nechcete prísť ku mne, aby ste mali život" - hovorí Ježiš. Koľko je takých ľudí, ktorí čítajú so záujmom, ale nikdy nezostúpia do hĺbky, aby prijali rozhodnutie a prišli za Ježišom!?

22. marca Jn 5, 17-30

"...tak aj Syn oživuje koho chce". Vediac, že Ježiš má túto moc, môžeš ho prosiť vo všetkých situáciach smrti, aby ti dal život, ktorý ti chýba a ktorý nenachádzaš v sebe, ani v ničom, čo stretávaš v tomto svete...

21. marca Jn 5, 1-3. 5-16

Dobré túžby potrebujeme pestovať. V dnešnom evanjeliu vidíme, že je možné čakať veľmi dlho na ich naplnenie. A dlhé čakanie môže túžby uspať: keď sa Ježiš chorého spýta, či sa chce uzdraviť, neodpovedá "chcem", už vidí len prekážky. Dávaj teda pozor na svoje dlho nesplnené túžby. S časom sila túžby hasne a keď príde konečne moment jej naplnenia, možno objavíš, že si už zabudol na túžbu a vidíš len prekážky. Preto je potrebné túžby v sebe oživovať, až kým sa nenaplnia.

20. marca Lk 2, 41-51a

Dvanásťročný Ježiš bol mladíkom, ktorý kládol vážne otázky. Ale nie ponorený do seba a do smútkov a drám ľudstva, s ponurým pohľadom spoza dlhej štice. Pre jeho rodičov bolo čímsi samozrejmým, že je v sprievode s inými, príbuznými a známymi. Bol to družný chlapec. A zároveň hlboký, vážny a bystrý. Ako je to s tebou? Nie je pre teba vážnosť iným slovom pre ponúrosť a úplne zbytočné odcudzenie?

19. marca Jn 9, 1-41

Pôst je časom našej premeny. Premenenia nie k niečomu, čo sme si sami v našej samoľúbosti stanovili. Tá premena spočíva v úplnom prijatí svojej misie - toho "Božieho skutku", ktorý nás robí podobnými Kristovi. Človek z dnešného evanjelia začal ako slepý, no dospel k svetlu svojho poslania a stal sa svedkom pravdy.

18. marca Lk 18, 9-14

"Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený". Čo robíš na modlitbe ty?

17. marca Mk 12, 28b-34

Poznať prikázania a aká je Božia vôľa, znamená byť blízko Božieho kráľovstva. To znamená veľa a zároveň nič. Až opravdivá láska k Bohu a k blížnemu je totiž vstúpením doň.

16. marca Lk 11, 14-23

Aj v súčasnosti niektorí ľudia vyžadujú znamenia z neba. Čo za opovážlivosť! Prečo skôr neprosiť o schopnosť uvidieť a porozumieť znamenia zeme - tie, čo sa dejú okolo nás?! Napríklad o schopnosť uvidieť človeka v tom, čo zatiaľ vyzerá len ako ľudský plod...

15. marca Mt 5, 17-19

Kdesi v našom vnútri nás diabol presviedča, že byť kresťanom, znamená ísť proti prirodzenosti. Žiť nadprirodzene však neznamená žiť proti prirodzenosti. Naopak, znamená naplniť zmysel, na ktorý naša prirodzenosť odkazuje, naplniť zmysel prirodzenosti. 

14. marca Mt 18, 21-35

Odpustiť zo srdca svojmu bratovi - to je dnešná Ježišova výzva, vo svetle ktorej máme prehodnotiť svoj život. Ako sa to teda dá naozaj zo srdca? Tak, že do tohto srdca zostúpi vedomie, že sme naozaj horší ako ostatní a Boh nám predsa odpustil. Je to vpravde veľká milosť, o ktorú však môžeme prosiť.

12. marca Jn 4, 5-42

"Daj sa mi napiť!" Je dôležité, aby sme započuli Ježišovú túžbu voči nám, vyjadrenú v týchto slovách. Ešte dôležitejšie je potom objaviť, že služba, ktorú udelíme v odpovedi, je darom pre nás.