1. júna Mt 26, 36-42

"Nech sa stane tvoja vôľa." Najvyšší veľkňaz, Ježiš, nás učí plniť Otcovu vôľu, vypiť podaný kalich až do konca. Sám zakúsil mieru slabosti ľudského tela. Kráčajme našim životom spolu s ním, učiac sa od neho, naplnení jeho Duchom.

31. mája Mk 10, 32-45

Sú hodnoty a sily, ktoré panujú nad ľuďmi v tomto svete. "Medzi vami to tak nebude" - hovorí Ježiš. Život tých, čo nasledujú Krista, je pre druhých a je teda službou. Nie na základe nejakého pravidla, ale preto, že v ich srdciach panuje Ježišov Duch, ktorý zvnútra mení všetko.

30. mája Mk 10, 28-31

Mnohí z nás mali kedysi obdobia veľkej horlivosti a boli schopní veľa obetovať, horlivo sa modliť, odvážne prijímať nové výzvy... A potom, nevieme ani kedy sa to stalo, vídíme, že to všetko vyprchalo. To je vlastne situácia, o ktorej dnes hovorí Ježiš, že mnohí prví budú poslednými. Je preto veľmi dôležité, aby sme vtedy, keď nám to Ježiš cez iných alebo vlastné svedomie ukazuje, prosili Pána, aby nás nenechal tak, ale pozdvihol a obnovil.

29. mája Jn 19, 25-34

Hľa, tvoj syn... Hľa, tvoja matka! Vo vrcholnom momente svojho sebadarovania Ježiš ustanovuje nové vzťahy medzi svojimi učeníkmi. Vzniká Cirkev - spoločenstvo zjednotené darom vykúpenia a darom nového Ducha.

28. mája Jn 20, 19-23

Je zaujímavé, že Duch Svätý neobnovuje pôvodný stav vecí - neodstraňuje rozdiely medzi jazykmi, neučí nás hovoriť rovnakým jazykom. Rozdiely zostávajú, ale je tu jednota; Boh nemá záujem o uniformitu, ale o jednotu v rozmanitosti - dary milosti sú rôzne, ale je to ten istý Boh, ktorý spôsobuje všetko v každom.

27. mája Jn 21, 20-25

Vo vzťahu s inými ľuďmi exituje pokušenie zvedavosti pokiaľ ide o ich súkromie a vnútorné veci, a aj pokušenie moci - nanútenia iným toho, čo považujeme za správne. Oboch sa dotýka dnešné evanjelium, keď nám poodkrýva kúsok zo vzťahu učeníkov Petra a Jána. Ježiš poukazuje na to, že sa pred tými pokušeniami treba mať na pozore a ctiť si tajomstvo, ktoré patrí Bohu. Pokora nás tiež učí sústrediť sa na svoj vzťah s Pánom.

26. mája Jn 21, 15-19

Existuje hlboký súvis medzi našim poslaním viesť tých, čo nám boli zverení, či už sú to naše deti, žiaci, priatelia, podriadení, veriaci atď., a znášaním váhy doliehajúcej na nás Ježišovej otázky: "Miluješ ma väčšmi ako títo?". Preto je potrebné túto otázku prijímať opakovane. Pod ňou dozrievame my sami, aj naša odpoveď.

25. mája Jn 17, 20-26

Ježišova modlitba dosahuje každého z nás, ktorí sme "uverili v neho skrze slovo" jeho učeníkov, odovzdávané z pokolenia na pokolenie. Všimni si, že je to prosba za jednotu a poznanie lásky, ktorou Ho miluje Boh Otec. Vskutku, tieto dve, jednota a skúsenosť Božej lásky, sú ovocím prijatej viery a svedectvom o jej premieňajúcej moci v nás.

24. mája Jn 17, 11b-19

Vo svojej veľkňazskej modlitbe vo večer, keď bol zradený, Ježiš hovorí aj tieto slová: "Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým". Na základe toto sa môžeme dnes znovu prizrieť daru, ktorý nám Ježiš svojou obetou života zanechal. Čo pre nás vlastne znamená Jeho dar viery? Možno si myslíme, že vďaka nej bude v našom živote menej problémov, ako majú bežne ľudia v tomto svete. Nie, dar viery nás nechráni pred zlom v tomto zmysle. Dáva nám však schopnosť prijať ho podobne ako Ježiš svoju zradu, kríž, umučenie a smrť - s istotou víťazstva a pokojom.

23. mája Jn 17, 1-11a

"Slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im." Ježiš vo svojej modlitbe hovorí o slovách, ktoré odovzdal svojim učeníkom. A chce, aby tieto prijaté slová zachovali, aby s nimi narábali ako s cenným pokladom. Aj my sme dostali účasť na tomto odovzdávanom slove, ktoré nás môže priviesť k najdôležitejším rozhodnutiam života...

22. mája Jn 16, 29-33

Nie je dobré žiť v sebaklame. V žiadnej z oblastí života: či sa to týka vzťahov, nášho vnútorného stavu alebo stavu našej viery. Dnes to Ježiš ukazuje svojim učeníkom, keď im hovorí: Teraz veríte?! Skutočne si to myslíte?!... Ježiš nás pritom nechce zahanbiť, ale vyviesť nás zo sebaklamu. Aby sme vedeli o čo prosiť a o čo bojovať, a kde spolupracovať s Pánom života, ktorý nás túži priviesť k znovuzrodeniu.

21. mája Jn 17, 1-11a

"...a ja idem k tebe". Pri týchto slovách až zamrazí, keď si aspoň sčasti uvedomíme, čo nasledovalo potom, a akým spôsobom Ježiš "oslávil" svojho Otca v Hodine svojho života, ktorá vlastne nadišla. Vieme však, že práve pre ňu prišiel a bola vyústením Jeho života. V nej nám totiž daroval večný život: spolu s ním aj my môžeme vstupovať do Hodiny nášho života tým istým štýlom a s tou istou nádejou, čo On.

20. mája Jn 16, 23b-28

Z času na čas, pri čítaní Božieho slova stretávame slová veleby ľudí, ktorí vnímajú skutočnosť ako odpoveď Boha na ich prosbu. Existuje totiž radosť, ktorá sa rodí z presvedčenia, že Pán Boh nie je hluchý na naše prosby. Naopak, veľký smútok sa rodí v srdciach tých ľudí, ktorí si myslia, že Boh ich nepočuje. Dnes nás Ježiš pozýva, aby sme prosili a mohli tak zakúsiť hlbokú, plnú radosť, že naše prosby sú vypočuté.