9. februára Mk 7, 14-23

Dnešné evanjelium nám pripomína dôležitú vec: hriechy vyvierajú z mojej ľudskej prirodzenosti. Jej márnosť, slabosť a nedokonalosť budú zaiste navždy prekážkou v mojom vzťahu s Bohom. Avšak Pan Boh prvý vyťahuje ku mne svoju ruku vo svojom slove, aby som nezahynul, a vo sviatosti pokánia ma priťahuje k sebe.

8. februára Mk 7, 1-13

Neumyté ruky môžu znamenať smrteľné nebezpečenstvo - to vie dnes aj malé dieťa. V hygiéne sme za posledné dva roky urobili obrovský posun vpred. No ako je na tom hygiéna nášho srdca? Podvratné a zlé srdce, plné podozrievania a nepriazne, je schopné zničiť naše vzťahy a dokonca aj Boha, ktorý všetko stvoril dobre, osočovať o zlé úmysly.

7. februára Mk 6, 53-56

"...začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli". Kto ti naposledy povedal, kde prebýva Ježiš? Chceš ta ísť? Cirkev, čiže veľké spoločenstvo svätých hovorí, že ho môžeš stretnúť na troch miestach: v slove, vo sviatostiach a v spoločenstve.

6. februára Mk 6, 30-34

Toto by sa nám páčilo: Ktosi, kto vie lepšie ako my, povie kde loviť a my to urobíme. Ale tak to nefunguje. Aj to najjasnejšie slovo totiž vieme prekrútiť do úplne opačnych významov. Našou úlohou je starať sa o prijaté slovo, strážiť ho, polievať, dohliadať naň trpezlivo, lebo Božie slovo je ako strom, za dva dni nevyrastie…

5. februára Mk 6, 30-34

Z jednej strany potreba odpočinúť si, z druhej zástup ľudí, hladných po Božej náuke. Uprostred Ježisovo srdce plné súcitu a zľutovania. Pros o srdce, ktoré bude mať múdrosť pomazanú laskou, aby si mohol správne rozlišovať a konať.

4. februára Mk 6, 14-29

Dnešné evanjelium nám pripomína, že nám príde ľahšie zbaviť sa proroka než hriechu. Preto je dobré podozrievavo počúvať pochvaly, naopak mali by sme radi a pozorne počúvať tých, čo poukazujú na naše chyby a potrebu zmeny.

3. februára Mk 6, 7-13

Ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska… Ježiš nás posiela, aby sme zakúsili, čo to znamená byť jeho učeníkmi. My sme vsak sústredení nie na túto skúsenosť s Božou mocou v nás a s Jeho prozreteľnosťou, ale na našu prípravu a hodnotenie našej pripravenosti. Neboj sa, a obráť tento postup.

2. februára Lk 2, 22-40

Evanjeliová nádej nespočíva v tom, že môžeme veriť v nejaké neznáme budúce skutočnosti, ale v tom, že nám zjavuje toho, v ktorom môžeme zložiť celú našu nádej.

1. februára Mk 5, 21-43

Dnešne evanjelium ukazuje Ježiša, ktorý koná zazrak len tak mimochodom, medzi jednou a druhou vecou, ktorým sa venuje. Prosme, aby rástla naša viera a mohli sme konať dobro len tak mimochodom, bez sústredenia sa naň.

31. januára Mk 5, 1-20

Ľudia z gerazského kraja videli na vlastné oči, že Ježiš vyháňa zlého ducha, ale zvíťazil v nich pocit straty a obava, či priateľstvo s Ježišom ich nebude stáť ešte viac. O čo sa bojiš ty? Z ktorých oblastí svojho života si Ježiša vypoklonkoval?

30. januára Lk 4, 21-30

"Vari to nie je Jozefov syn?" Nikto z nás nie je len tým, čo je vidieť a čo z nás vidia iní. Sme predovšetkým tým, čo v nás vidí Boh, čo v nás videl ešte pred našim počatím. Je zásadný rozdiel v tom, či sme len hmotou a bodka, alebo či existuje s nami nejaký Boží zámer...

29. januára Mk 4, 35-41

“Prejdime na druhý breh” - to je naša celoživotná výzva. Prejsť na druhý breh každého problému a situácie. Znamená to byť vystavený búrkam, ale s Ježišom, je to posilňujúca a obnovujúca skúsenosť.

28. januára Mk 4, 26-34

Raz vypočuté Božie slovo, Božie pribehy, pomaly rastú v nás a tvarujú nás. Premieňajú náš spôsob videnia sveta, náš spôsob myslenia. Naozaj potrebujeme dávať pozor na to, čo počúvame, lebo rastú ticho pod prikrývkou noci a menia náš zrak.