29. septembra Lk 16, 19-31

Boháč nevidel a jeho bratia nepočúvajú. Bohatsvo a pohodlie otupujú naše zmysly. A preto na konci zaznieva konštatovanie: "Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Inými slovami, keď sme otupení, nepočúvame už nikoho. Preto otázkou, ktorú by sme si dnes mali položiť, je: kto je Lazárom pre bránou môjho domu? Koho konkrétne mám milovať? O koho sa mám postarať?

28. septembra Lc 9,43b-45

Toto dnešné evanjelium pokračuje Ježišovým, veľmi dôležitým, gestom. Budeme o ňom čítať v rámci pondelkovho evanjelia. Ježiš "vzal dieťa a postavil ho vedľa seba" so slovami: "kto je medzi vami najmenší ten je veľký". Že dieťa postavil vedľa seba znamená, že sa s ním porovnáva a tak hovorí, že Boh je v malosti. V tomto duchu príjmime dnešné Ježišovo povzbudenie: "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“

27. septembra Lk 9, 18-22

Kto je pre teba Ježiš Kristus? Toto je otázka, ktorú dnes evanjelium znovu stavia pred teba. Od tvojej odpovede totiž závisí, ako prijímaš jeho spásonosné slovo.

26. septembra Lk 9, 7-9

Rozpaky, čiže istý druh nepokoja, môže mať rôzne príčiny. Ale to nie je až také dôležité. Dôležitejšie je čím skôr premeniť tento nepokoj na rozhodnú starostlivosť o konkrétne dobro. Napríklad aj prosbou k Bohu o poznanie jeho vôle a podobne.

25. septembra Lk 9, 1-6

Vieme, že náš život ako kresťanov je misiou. A k naplneniu tejto misie nepotrebujeme žiadne palice, mešce, zásoby, opory, stratégie, plány, financie, zariadenia, technológie... iba Ducha, ktorý má silu a moc nad všetkými zlými duchmi a lieči všetky neduhy.

24. septembra Lk 8, 19-21

Dnešné evanjelium nám znovu pripomína, že stretnutie s Ježišom, po ktorom túžime, sa neuskutočňuje ináč, ako cez Božie slovo, ktoré sa potrebujeme naučiť prijímať ako jeho učeníci.

23. septembra Lk 8, 16-18

Všetci dávame svedectvo toho, čo máme vnútri. Či už dobré, alebo zlé. Ako kresťania sme v krste boli povolaní byť svetlom pre iných. A preto je zásadné to, ako počúvame. Od prijatia Slova totiž závisí, čo môžeme dať iným.

22. septembra Lk 16, 1-13

Účty nášho života nestihneme nikdy vyrovnať. To sme my, taká je pravda o našej situácii pred Bohom. Existuje však spôsob ako sa zachrániť: odpísať z dlhov, upustiť z nárokov, uzavrieť účtovanie s našimi dĺžnikmi. Začni preto aj ty používať zverené dobrá podľa logiky tvojho Pána. Podľa nej je najdôležitejšie milosrdenstvo, nie peniaze ani žiaden iný druh zisku.

21. septembra Mt 9,9-13

Už si si vyprosil milosť vidieť svoju hriešnosť? Je to nevyhnutné, lebo Kristovo povolanie je pre hriešnikov, nie pre spravodlivých...

20. septembra Lk 8, 1-3

Ježiš od začiatku tvoril okolo seba spoločenstvo mužov, ale aj žien, s rôznymi úlohami. Toto je Cirkev. Cirkev teda máme na to, aby nám umožnila v spoločenstve s inými nasledovať Ježiša. Každý z tohto spoločenstva má pritom svoje vlastné meno a častokrát zvláštne skúsenosti za sebou...

18. septembra Lk 7, 31-35

Naše očakávania sú veľmi, veľmi, veľmi vrtkavé, relatívne. Ani nevieme od čoho závisia, no zvykneme sa ich držať tak, až bývajú obrovskou prekážkou v prijatí Pána a jeho ciest. Tí však, čo prijímajú Božie spôsoby, stretávajú Boha živého, stále "nového" a svedčia o Jeho dobrote ako Jeho deti.

16. septembra Lk 7, 1-10

"Povedz iba slovo..." S obnovenou túžbou prosiť o slovo, ktoré ožaruje fakty nášho života, uzdravuje, kriesi a oslobodzuje, to je kresťanská každodennosť. Náš Pán hľadá takúto vieru vo svojom ľude.

15. septembra Jn 19, 25-27

„Žena, hľa, tvoj syn!“ Predtým než nám Ježiš vo vrcholnom momente svojho života, ako svoj odkaz, ako to posledné a najcennejšie, čo mu zostalo, odovzdáva Máriu za matku, odovzdáva nás svojej matke. Patríme jej, a naša láska k nej je len opätovaním jej vernej lásky k nám.