20. apríla Jn 3, 1-8

Znova sa narodiť z Ducha - toto je dar Veľkej Noci, dar nášho Spasiteľa pre človeka ponoreného do tmy svojej prirodzenej existencie. A to môžeme, aj keď sme už možno starí. Deje sa to vnútorne, prijatím daru Spasiteľa: daru odpustenia nášho zla a života nasmerovaného k nemu.

19. apríla Jn 20, 19-31

Skúsenosť sv. Tomáša nám ukazuje, že miestom stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom je zhromaždené spoločenstvo, predovšetkým to nedeľné. Častokrát až keď o niečo prídeme, si uvedomíme, že to máme a aké je to pre nás dôležité. A tak v tomto čase, keď sme bez našich bratov a sestier, objavujeme že bez nich to nejde. A že naša túžba po samostatnosti je sebaklamom, a život s inými je oslobodením od únavy a nudy zo seba samého.

18. apríla Mk 16, 9-15

Ľudia okolo nás skoro každodenne nadávajú na Cirkev a kňazov, a my sedíme ticho v kúte s výhovorkou, že "sa ešte necitím pripravený ohlasovať Ježiša". V dnešnom evanjeliu si treba všimnúť, že po tom, čo sa konštatuje neviera učeníkov a sám Ježiš poukazuje na tvrdosť ich srdca, im hneď v ďalšej vete hovorí "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium". Pretože až hlásajúc evanjelium napriek tvojej neviere - uveríš. Tak to funguje.

17. apríla Jn 21, 1-14

"Len čo počul, že je to Pán,... skočil do mora". Čo je to za more? Je to more pochybností, ktoré sú v Petrovi. More jeho zúfalstva a sklamania zo seba. Je to priepasť jeho neviery a vykonanej zrady. Skočil do tohto mora, aby sa dostal k Ježišovi. Je to úžasný obraz pre nás! Nezávisle od toho, aké hlboké je tvoje more pochybností a sklamania zo seba, vrhni sa doň s pohľadom na Ježiša. Dorazíš ku brehu nového života.

16. apríla Lk 24, 35-48

Strach a chýbajúca sebadôvera robia s ľuďmi strašné veci. Niekedy k takým ľuďom nedokáže preniknúť ani kvapka nádeje. Aj učeníci kvôli niečomu podobnému nespoznávali Ježiša, ale mysleli si, že je to duch. Našťastie, náš Pán Ježiš Kristus má vytrvalosť, ktorou víťazí nad hrubými vrstvami beznádeje a strachu.

15. apríla Lk 24, 13-35

Zvykneme negatívne hodnotiť vyznanie zronených učeníkov, ktoré vyjadrujú nespoznanému Ježišovi na ceste do Emauz. Ak však k ich slovám pristúpime pozivítne, môžeme v nich doceniť odvahu vypovedať svoju frustráciu a sklamanie. Nezvykneme to robiť, ale možnože by sme mali začať úprimne vyjadrovať pred Bohom svoje sklamania a frustrácie z nášho vzťahu s Ním, z viery, z vývoja životných udalosti, za ktoré Ho obviňujeme. Lebo vlastne to sa môže stať začiatkom uzdravenia...

14. apríla Jn 20, 11-18

„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Toto sú otázky, ktorými sa dnes na nás Ježiš obracia. Na mužov aj na ženy, lebo v tom oslovení "Žena", môžeme vidieť pripomenutie schopnosti každého z nás byť prameňmi života, čo však veľakrát z rôznych dôvodov neuskutočňujeme. Naopak, umárame sa vo vnútornej frustrácii. Preto sa potrebujeme prizrieť našim dôvodom a zistiť, čo alebo koho vlastne hľadáme. Na čokoľvek by sme prišli, najpodstatnejšie je, svoju odpoveď potom predniesť Ježišovi.

13. apríla Mt 28, 8-15

Strach je ako hrdzavejúce ohnivo na reťazi našej osobnosti. Ktosi týmto spôsobom definoval strach. Akýkoľvek strach by bol prítomný v našom živote, každý z nich potrebuje byť očistený a premenený na radosť. Presne o tomto čítame v dnešnom evanjeliu o ženách, ktoré "so strachom no s veľkou radosťou" bežali za učeníkmi.

12. apríla Mt 28, 1-10

"Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný." Kto hľadá Ježiša, ktorý bol ukrižovaný, tomu patria slová o Kristovom víťazstve ohlasovanom dnes Cirkvou. Čo teda znamená hľadať Ježiša? Neznamená to, snažiť sa byť lepším, urobiť nejaký pokrok v tej alebo onej veci, ktorú si sám zaumieniš a pod. Hľadať Ho, znamená robiť to, čo robili ženy z dnešného evanjelia, a čo obyčajne robí človek voči tomu, koho miluje.

10. apríla Jn 18, 1 – 19, 42

Na pozadí všetkého je záhrada - miesto užívania si darov. Na začiatku bola záhrada edenská, kde sme dostali existenciu, lásku a dôveru, ale kde tiež došlo k tragédii oslepenia, zrady a vyhnania. V záhrade sa preto tiež zavŕšuje naše vykúpenie a Vykupiteľ na seba berie utrpenie.  V záhrade bol tiež Ježišov hrob, aby záhrada nášho života mohla nanovo zakvitnúť. On sám sa, oživený, zjaví ako Záhradník...

9. apríla Jn 13, 1-15

Náš Učiteľ a Pán umýva špinu z nôh svojich učeníkov. Nohy sú symbolom každodenného, opakovaného zašpinenia. Si pripravený nasledovať svojho Učiteľa v každodennom odpúšťaní špinavostí svojich bratov a sestier? Liturgia Veľkého štvrtku nás pred touto otázkou stavia každý rok. Akú odpoveď dáš tentokrát?

8. apríla Mt 26, 14-25

Blaise Pascal kedysi napísal: na svete je dosť svetla pre toho, kto chce vidieť, ale je aj dosť tmy pre toho, kde nechce vidieť. Áno, od nášho vnútorného rozhodnutia veľa závisí. Ak prijmeš rozhodnutie, že budeš hľadať Boha, určite stretneš aj príležitosti nájsť ho. Ak však prijmeš rozhodnutie, že sa oddáš nejakej tvojej vášni či nejakej slabosti, aj na to nájdeš veľmi rýchlo príležitosť. "...od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho". Ak sme vykonali rozhodnutie, príležitosti sa nájdu.

7. apríla Jn 13, 21-33. 36-38

"Pozerali jeden na druhého v rozpakoch..." Áno, keď Ježiš hovoril svojim učeníkom, že jeden z nich ho zradí, necítili sa veľmi sebaisto, nehrali hrdinov. Štipka takejto neistoty pôsobí veľmi pozitívne v našom duchovnom živote, zachovajme si ju.