12. decembra Mt 18, 12-14

Ak bdieš v jednote s Bohom, tak udalosti, ktoré sa ťa dotýkajú, sa dotýkajú aj Jeho. A preto súciti s tebou. Ak sa vzdiališ, oklamaný falošnosťou sveta, On „sa vydá hľadať ťa“. Nájde ťa a privedie späť. Ak mu to dovolíš.

11. decembra Lk 5, 17-26

Hriech je príčinou vnútorného ochrnutia a teda všetci sme ním postihnutí. Ježiš uzdravuje ochrnutého, aby zjavil svoju moc odpúšťať. Človek je totiž povolaný učiť sa stále, neustále prechádzať k novým veciam. Odpustenie, na ktorom sa ako kresťania môžme oprieť, dostávame vlastne preto, aby sme deň po dni mohli zjavovať obdivuhodné Božie skutky s človekom.

10. decembra Mk 1, 1-8

Nový začiatok, čiže nový život neznamená vsadiť všetko na naše sily a podať výkon. Nie, nový začiatok znamená prijať Pána, ktorý prichádza a prináša ho so sebou. Nie výkon, ale púšť: naša prázdnota, naše stroskotania, naša krehkosť... nám umožňujú stretnúť a prijať "Mocnejšieho", ktorý svojho Ducha dáva pokorným.

9. decembra Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8

Ten, kto žije svoj život ako odpoveď na Božie povolanie, je veľkým darom pre všetkých. Jeho život sa totiž stáva svedectvom o Bohu, o jeho daroch, či o pokoji, ktorý prináša viera. Je pritom jedno, či sme rodičmi, študentmi, rehoľníkmi alebo kňazmi. Nikoho o Bohu nemusíme presvedčovať, nikoho nemáme znásilňovať do vzťahu s ním. Boh nás však povoláva k spontánnemu svedectvu tým, že nám dal dary.

8. decembra Lk 1, 26-38

"Neboj sa..." Dnešný sviatok nám pripomína, aké veľké veci s nami robí dôvera v nášho Boha.

7. decembra Mt 7, 21. 24-27

Nie, Pane, Pane... Uskutočnené Božie slová sú meradlom opravdivej modlitby. Nič iné.

6. decembra Mt 15, 29-37

Nielen slovo, ale aj chlieb. Ježiš sa stará o celého človeka. Rovnováha medzi duchovným a telesným životom, alebo presnejšie nezanedbávanie aj druhej strany: okrem duchovného aj telesné, okrem telesného aj duchovné. O tom tiež, okrem iného, hovorí dnešné evanjelium sprevádzajúc ťa na adventnej ceste.

5. decembra Lk 10, 21-24

Zjavenie Božieho otcovstva, ktoré nám bolo dané skrze Ježiša Krista, prináša človeku spásu. Žijeme kvôli tomuto poznaniu. To je tajomstvo nad všetky tajomstvá. A naša účasť na ňom je dôvodom Božej radosti.

4.decembra Mt 8, 5-11

"Pane, povedz iba slovo". Áno, stačí jedno slovo a naše srdce môže zvonu slúžiť ako má. Bdieť znamená prosiť a čakať naň.

3. decembra Mk 13, 33-37

Začíname čas adventu, budeme sa učiť bdieť. To znamená žiť akoby pod ostražitým dozorom vrátnika - niekoho, kto striehne a kontroluje každého, kto sa približuje a chce vojsť. Aby už zdiaľky spoznal nášho Pána a mohli sme ho prijať ako treba, alebo aby stihol zavrieť, keď sa približuje náš nepriateľ, klamstvo, pokušenie, pochybnosť...

2. decembra Lk 21, 34-36

Normálne, prílišné jedenie a pitie obťažuje telo, tu sa však hovorí o srdci. Odporúča sa nám múdre používanie našich zmyslov, pretože
tie môžu zatemniť naše srdce. Naše srdce je zásadná vec. My máme žiť v súlade s našim srdcom, pretože tam hovorí Boh, tam - v hĺbke
nášho ja, sa ozýva Jeho hlas.

1. decembra Lk 21, 29-33

"Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane." Ježiš prorokuje o zničení Jeruzalema a rozohnaní Izraela, ktoré zažili ešte mnohí z jeho poslucháčov. A popritom hovorí o pučení Božieho kráľovstva. Koniec starého je znakom začiatku nového. 

30. novembra Mt 4, 18-22

"A urobím z vás rybárov ľudí." Ja. Nie vy sa nimi máte stať svojim úsilím, ale bude to moje dielo s vami...