28. marca Jn 13, 1-15

 „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Koľké veci, ktoré nám robí Pán (cez dané slovo, cez sviatosti, cez cirkev, cez udalosti života) nechápeme, keď sa k nám dostávajú?! Nemusíme. Príjmijme ich s pokojným duchom ako službu a znak Jeho láskavosti, ktorých význam objavíme v príhodnom čase.

27. marca Mt 26, 14-25

"Som to azda ja?" To je otázka na dnešný deň. Dnešný deň totiž by mal byť dňom úprimného vyznania vlastnej pochabosti a skrúšenej modlitby o vernosť Kristovej láske.

26. marca Jn 13, 21-33. 36-38

Ježiš svoje gesto podania chleba sprevádza slovami: "Teraz je Syn človeka oslávený". To znamená, že v tomto geste zjavil svoju lásku k svojmu učeníkovi. Takto reaguje na jeho zradu. Toto robí Ježiš s každým svojim učeníkom: po každej zrade ponúka seba a svoju lásku. Ba robí to dokonca ešte pred tou zradou! Nech nám preto nikdy nezmizne zo srdca spomienka na Kristovu lásku, aby sme obstáli v pokušení sebazavrhnutia.

25. marca Jn 12, 1-11

"Chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy". Preukazovať dobro chudobným môžeme stále, sú však momenty, ktoré patria Ježišovi. Tento špeciálny týždeň, ktorý sme začali, máme presne na to, aby sme "vyliali voňavku" úcty a povedali Ježišovi "ďakujem" za obetu, ktorú pre nás podstúpil.

24. marca Jn 12, 12-16

Dnes si pripomíname Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema, čiže zásnuby Božieho ženícha s jeho mestom Jeruzalemom, ktorého obyvateľmi sme aj my. Začíname tak týždeň kontemplácie naplnenia tohto vzťahu plného zrád z našej strany, no neustále obnovovaného vernou láskou Krista.

23. marca Jn 11, 45-56

Dnešný úryvok sa dotýka úžasného Božieho víťazstva nad zlom. Zlo ešte len sústreďuje svoje sily v Kajfášových plánoch zlikvidovať "jedného človeka", no Pán ho už vtedy premieňa na záchranu "nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti".

22. marca Jn 10, 31-42

Pre ktorý Boží skutok máš dnes v ruke kameň, aby si ho hodil do Ježiša? Ktoré z Božích skutkov v tvojom živote ti vadia? Napriek bohatstvu Božieho slova, ktoré sme prijali, máme naďalej problém so skutkami Otca. Ježiš nám ich však ukazuje. Prizri sa dnes tejto skutočnosti.

21. marca Jn 8, 51-59

Čo znamená zachovať Božie slovo? Rôzne veci: chrániť si ho, milovať, aj starať sa oň ako o poklad, ako o najcennejšiu vec, ktorú môžem mať. Ale predovšetkým znamená oprieť sa oň a podriadiť sa mu ako Abrahám, ktorý zaplesal, že uvidí Ježišov deň. Aj my sme pozvaní naučiť sa prijímať Božie slovo tak, aby sme mali oči len pre Ježišov deň, čiže pre zmŕtvychvstanie a nový život, hoci aj uprostred prenasledovania.

20. marca Jn 8, 31-42

Ako ťažko nám je uznať bolestnú pravdu o našom hriešnom stave?! A predsa je to nevyhnutné, aby sme mohli prijať Spasiteľa. Neboj sa a pros! Pros o dar vidieť niečo viac z pravdy o sebe, aby si mohol zakúsiť aj oslobodenie, ktoré prináša iba Boží Syn.

19. marca Mt 1, 16. 18-21. 24a

"Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku..." Sv. Jozef je vďaka svojej skúsenosti vzorom v prekonávaní strachu a prijatia našej reality. V realite, ku ktorej patria aj naši blížni, sa totiž realizuje plán Božej prozreteľnosti. Len máme niekedy strach, vyvolaný našimi ľudskými kalkuláciami. V takýchto chvíľach obracajme sa na sv. Jozefa.

18. marca Jn 8, 1-11

Každý z nás je táto cudzoložná žena. Ona je totiž obrazom človeka, ktorý už ďalej nevládal a rozhodol sa, proti prikázaniam, byť bohom svojho života. Ježiš nám dnes dosvedčuje, že každý z nás je ako ona, lebo nikto z nás nie je bez hriechu, aby ju mohol odsúdiť. Toto evanjelium nás takto pripravuje na Veľkú noc - na prijatie odpustenia a nového života. Iba, kto sa spozná v tejto žene, bude počúť Kristovo: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a už nehreš!

16. marca Jn 7, 40-53

"A všetci sa vrátili domov". Takto končí dnešný evanjeliový úryvok, ktorý nám približuje diskusiu o Ježišovej autorite. Niekto sa už blížil k tvrdeniu, že je Mesiáš, potom sa však predsalen vrátili k zabehnutým názorom. Náš mozok nás totiž neustále utvrdzuje v už prijatých predstavách. Opravdivý učeník sa však "domov" nevracia.

15. marca Jn 7, 1-2. 10. 25-30

Aj ty si myslíš, že Mesiáš musí prísť ktovieodkiaľ? Že nemôže prísť do tvojho života a klopať na tvoje srdce len tak, cez konkrétnych ľudí, ktorých si stretol? Bez čarovnej paličky, možno vysmievaný, opovrhovaný... Toto je však vlastne tá dobrá správa, že sa stal jedným z nás, aby nás stretával v našich bežných životoch.