12. marec Lk 11, 14-23

Nečistý duch je nemý. Človek s týmto duchom vskutku nevie povedať slovo Abba. Ak otvára ústa, tak preto, aby kritizoval, odsudzoval, vyžadoval... Byť duchovne nemý totiž neznamená nehovoriť, skôr naopak: znamená ohovárať, sváriť, urážať... alebo jednoducho hovoriť veľa a naprázdno. Slová pochádzajúce od tohto ducha rozdeľujú, rozhadzujú, delia, nezhromažďujú, nejednotia. Aj preto je Pôst časom ticha, kde môže zaznievať Božie slovo. Ak mu dáme priestor...

11. marec Mt 5, 17-19

Diabol nás vnútri často presviedča, že byť kresťanom znamená ísť proti vlastnej prirodzenosti – akoby viera bola popieraním toho, kým sme. Pravda je opačná: žiť nadprirodzene neznamená žiť proti prirodzenosti, ale naplniť jej pravý zmysel. Boh nás stvoril s túžbou po láske, pravde a dobrote – a tieto túžby sa v plnosti uskutočnia len v spojení s Ním. Nadprirodzený život teda neodstraňuje našu ľudskosť, ale ju uzdravuje, pozdvihuje a vedie k jej cieľu. V Kristovi sa stávame plne tým, kým sme mali byť od počiatku.

10. marec Mt 18, 21-35

Slovo almužna má v gréčtine aj hebrejčine rovnaký pôvod ako slovo milosrdenstvo. V tomto veľkopôstnom čase sme pozvaní konať milosrdenstvo – predovšetkým darovať dlhy svojim vinníkom a odpúšťať. Znovu a znovu. Ak sme vyrovnaní na tejto úrovni, môžeme milosrdenstvo uskutočňovať aj pomocou núdznym. Niet totiž väčšieho pohoršenia, ktoré môžeme ako kresťania spôsobiť ľuďom okolo nás, než keď ukážeme neschopnosť odpúšťať.

9. marec Lk 4, 24-30

„Ani k jednej z nich nebol poslaný..., ani jeden z nich nebol očistený...“ Aby sme mohli „prijať proroka“ či „získať očistenie“, potrebujeme počúvať ako cudzinci – nanovo, akoby prvýkrát, so stále novými ušami. Pros dnes o milosť rásť v tejto dôležitej kresťanskej zručnosti.

8. marec Jn 4, 5-42

Máme „smäd“ po rôznych veciach, predovšetkým však po láske. A tak ako to býva so smädom, uspokojujeme ho niekedy živelne, neusporiadane aj zničujúco. Nenachádzame pritom ozajstné občerstvenie. Emocionálna a vzťahová neuspokojenosť je chorobou, ktorou trpia mnohí ľudia, a má aj tragické dôsledky. Preto dostávame dnes toto evanjelium, ktoré nám ohlasuje Boží dar: „Keby si poznala Boží dar!“ Boh nám chce dávať mnohé dary. On má smäd po našom smäde po Ňom. Túži po tom, aby nás mohol napojiť a obnoviť. Potrebujeme preto priznať náš smäd, lebo ten je východiskom k tomu, aby sme začali opravdivo a v duchu žiť pre Boha.

7. marec Lk 15, 1-3. 11-32

„Vstanem a pôjdem k Otcovi!“ Zrodil tento Pôst v tebe takúto túžbu a rozhodnutie, alebo si ešte neobjavil, že si hriešnik, a tak slúžiš Bohu so závisťou voči hriešnikom a s pocitom krivdy? Kde si? Otec ťa čaká.

6. marec Mt 21, 33-43. 45-46

Vytiahnuť dobro zo zla či začať, kde sa všetko skončilo, alebo dať nový život tam, kde zavládla smrť, to nevie nikto, iba Pán Boh. „Vec v našich očiach obdivuhodná,“ ktorá „sa stala na pokyn Pána“. Predovšetkým sa stala s Božím Synom a Jeho národom – ako znak pre nás. Nech nám rozjímanie o tejto udalosti posilňuje srdcia nádejou v ťažkých momentoch a zaplaví vedomie vďačnosťou za obdivuhodné skutky, ktoré Víťaz nad smrťou koná v našom živote.

5. marec Lk 16, 19-31

Ježišovo podobenstvo, ktoré na dnes dostávame, hovorí o potrebe počúvania Božieho Slova prostredníctvom čítania Svätého Písma. Ako prežívaš tento predveľkonočný čas? Máme ho aj na to, aby sme sa učili počúvať, lebo: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“

4. marec Mt 20, 17-28

V matke Zebedejových synov spoznávame matku túžby po moci, ktorá priviedla na svet každého z nás. Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. (Ž 51, 7) Ježiš však „vzal osve svojich učeníkov“, čiže vyvolil si nás z davu nie preto, aby sme panovali nad inými, ale aby sme pili z Jeho kalicha: nasledovali Ho, slúžili iným a vystúpili za Ním do Jeruzalema...

2. marec Lk 6, 36-38

Dnes je reč o odpúšťaní, o veľkodušnosti a žičlivosti. Chceš, aby ti Pán odpúšťal, aby bol k tebe veľkodušný a prajný? Až do akej miery? Tak sa prizri svojej miere, akú používaš voči svojim dlžníkom. Podobá sa tvoja miera na Božiu mieru? Dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú...

3. marec Mt 23, 1-12

K opravdivej veľkosti vedie cesta poníženosti a služby. Keď pocítiš túžbu poučovať, dosvedčovať svoju silu, ukázať svoju znalosť a autoritu, všade tam sa tejto túžby zriekni – pochovaj ju. A prijmi namiesto nej oblažujúce svetlo pravdy o tom, kto si v skutočnosti, a kto je tvoj Spasiteľ.

1. marec Mt 17, 1-9

Zmyslom tohto pôstneho obdobia je naša vnútorná premena. Teda premena nášho spôsobu vnímania a zmýšľania. Preto sme pozvaní nechať sa vyviesť „na vysoký vrch do samoty“, kde máme spoznať Ježiša nanovo. Ako to môžeš konkrétne zažiť tento rok?

28. február Mt 5, 43-48

Nie minimum, ale naopak – maximum vidí v nás náš Boh. Sme schopní väčšieho dobra než len toho, ktoré nám je prirodzené. Môžeme dokonca milovať aj svojich nepriateľov a mať v sebe dobroprajnosť voči tým, čo nás prenasledujú! Pre to sme stvorení a Ježiš nám pripomína túto dokonalosť, ktorú do nás darom vkladá náš Nebeský Otec.