28. septembra Lk 16, 19-31

Boháč nevidel a jeho bratia nepočúvajú. Bohatsvo a pohodlie otupujú naše zmysly. A preto na konci zaznieva konštatovanie: "Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Inými slovami, keď sme otupení, nepočúvame už nikoho. Preto otázkou, ktorú by sme si dnes mali položiť, je: kto je Lazárom pre bránou môjho domu? Koho konkrétne mám milovať? O koho sa mám postarať?

27. septembra Lk 9, 43b-45

Aj my častokrát nerozumieme, lebo je nám zahalený význam vecí, ktoré sa nám stávajú. Dnešné evanjelium nám pripomína, že je to tak a že aj vedieť niečo teoreticky ešte neznamená vedieť zachytiť jeho význam.

26. septembra Lk 9, 18-22

Pravda o Ježišovom zmŕtvychvstaní je ústredný bod našej viery. Sme kresťanmi, ale táto pravda je častokrát kdesi mimo nás a akoby sa nás vôbec netýkala. Ježiš v dnešnom evanjeliu slávnostne ohlasuje svoje zmŕtvychvstanie. Kiežby dnes znovu preniklo naše vnútorné temnoty!

25. septembra Lk 9, 7-9

Aj my, ako Herodes, hľadáme Krista, denne, od kedy sme vstali, vo všetkom. Potrebujeme však vedieť, že nie je možné stretnúť ho podľa predstáv, ktoré ohľadom proroka nosíme v sebe. Je to niečo ďaleko presahujúce naše predstavy. Preto potrebujeme prosiť o pomoc Jeho samého a zostávať v očakávaní absolútnej novosti.

24. septembra Lk 9, 1-6

Dnešné evanjelium nám propomína, že ako Kristovi učeníci sme poslaní. To znamená, že náš život, naše stretnuta a aj my sami sme javiskom, na ktorom sa On sám prostredníctvom nás stretáva s inými, a uzdravuje ich. Nepotrebujeme k tejto misii nič mimoriadne, žiadnu zvláštnu výbavu, len vedomie, že sme Kristovi učeníci a že On chce konať cez nás. 

23. septembra Lk 8, 19-21

Aj teba dnes evanjelium pozýva patriť do Ježišovho najbližšieho kruhu – nielen ako pozorovateľ, ale ako ten, koho Ježiš nazýva „svojím“. Základom tohto vzťahu nie je krv, ale otvorené ucho a ochotné srdce. Počúvať a konať podľa jeho slova je spôsob, ako sa nechávame premieňať. Skús si dnes uvedomiť, že si pozvaný žiť v tejto Božej rodine – a začni tým, že si nájdeš chvíľu na tiché počúvanie jeho hlasu.

21. septembra Lk 16, 1-13

Účty nášho života nedokážeme nikdy vyrovnať. To sme my, taká je pravda o našej situácii pred Bohom. Existuje však spôsob ako sa zachrániť: odpísať z dlhov, upustiť z nárokov, uzavrieť účtovanie s našimi dĺžnikmi. Začni preto aj ty používať zverené dobrá podľa logiky tvojho Pána. Podľa nej je najdôležitejšie milosrdenstvo, nie peniaze ani žiaden iný druh zisku.

20. septembra Lk 8, 4-15

Zdá sa, že náležitým spôsobom prijať Božie slovo môžu len šľachetní, dobrí a vytrvalí ľudia. Milosť Božia je tu, ponúka sa a hľadá v ľuďoch takúto kvalitu. Ako je to s tebou? To podobenstvo je ako zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť ako je to vlastne s nami.

19. septembra Lk 8, 1-3

V dnešnom kratučkom úryvku sa poukazuje na ženy, ktoré boli kedysi zlomené, no teraz sprevádzajú a podporujú Ježiša a jeho apoštolov - ich život sa stal odpoveďou. Kýmkoľvek by si bol, aj ty si pozvaný vstúpiť do tejto dynamiky: neostať len pri prijatí osobného uzdravenia, ale mať účasť na Ježišovej misii. Čo môžeš priniesť zo svojho? Možno je to tvoj čas, či energia, alebo láskavosť, modlitba... Aj ty môžeš byť cennou súčasťou tohto neanonymného spoločenstva, ktoré je na ceste nasledovania Krista a ohlasovania Božieho kráľovstva.

18. septembra Lk 7, 36-50

Ježiš svojou otázkou ukázal, že presne vie s kým má do činenia, a zároveň, že jeho pohľad sa nezastavuje na hriechu, ale je upriamený na nový život, ktorý môže hriešnik začať, ak mu je odpustené. Tá otázka, ako aj pochvala za správnu odpoveď, však smerujú na farizeja Šimona, ktorý videl hriešnika v dotieravej žene, nie v sebe. Vskutku je vážny problém uvidieť svojej viny a uznať ich veľkosť. A predsa, vlastne to, je brána nielen k odpusteniu, ale aj k opravdivej zmene: Komu sa menej odpúšťa, menej miluje. Vieš už dnes lepšie, koľko ti bolo odpustené?

17. septembra Lk 7, 31-35

A k čomu prirovnáme toto naše pokolenie? Ježiš nás už vtedy videl presne: sme ako deti, ktoré nevedia, čo chcú, vyslovujeme ostrú kritiku na adresu iných a predsa konáme podľa ich zlého príkladu. Je to opak múdrosti, akej nás chce naučiť On.

16. septembra Lk 7, 11-17

Stretnutie dvoch zástupov: jedného ponoreného do smútku a druhého ohlasujúceho zmŕtvychvstanie. Aj my sme na ceste na náš cintorín stretli "zástup" Cirkvi, uprostred ktorej žije zmŕtvychvstalý Kristus. Prijať jej ohlasovanie, zaradiť sa do jej spoločenstva a učiť sa deň po dni kráčať opačným smerom, je dôvodom na hlbokú vďačnosť.

15. septembra Jn 19, 25-27

Ježiš nám odovzdáva svoju matku. A jej odovzdáva nás. Poznáme to. Ale prečo to robí vlastne vo chvíli svojej agónie na kríži? Mohol to predsa urobiť kedykoľvek predtým, alebo po zmŕtvychvstaní. Bude to súvisieť s tým, čo v tej chvíli prežíval učeník pod krížom... Vo chíľach skúšky viery môže každý učeník nanovo nájsť blízkosť Kristovej matky.