26. marec Jn 8, 51-59

Čo robíš s prijatým Ježišovým slovom? Nie je to druhoradá vec: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Čo znamená zachovať? Nosiť v srdci, vo vedomí, v pamäti – a teda vracať sa k nemu a stále si ho pripomínať. Takto bude v nás Ježišovo slovo živé a bude prinášať život, ktorý nič nemôže premôcť, ani smrť.

25. marec Lk 1, 26-38

Dnes sme pozvaní zahľadieť sa do jedného tajomstva – do neobsiahnuteľnej skutočnosti, ktorá sa nám napriek tomu dáva. Tým tajomstvom je Boží zámer s mladým dievčaťom z Nazareta, jej vyvolenie stať sa nástrojom spásy pre všetky pokolenia. Najvyšší zhliadol na jej poníženosť. So zrakom osvieteným jej skúsenosťou sa môžeme novým pohľadom pozrieť aj na svoj vlastný život a na situáciu, v ktorej sa nachádzame – aj keby bola veľmi nízka. Práve tam chce Boh začať svoje veľké dielo.

24. marec Jn 8, 21-30

Niekedy nás môže prenasledovať pocit, že asi umrieme vo svojich hriechoch, vo svojom malom „pekle“, keďže naše hriechy víťazia nad nami. V takýchto chvíľach nám silnejšie zaznievajú evanjeliá ako to dnešné, kde Ježiš hovorí: Ak uveríš, že JA SOM, tak máš šancu. V porovnaní s Ním, s tým, aký je On, sa náš hriech rozplýva. No zároveň: Ak neuveríš, že ja som Boh a tvoj záchranca, tak umrieš vo svojich hriechoch, lebo ich sila bude v tebe jediným hlasom, ktorému tvoje srdce bude rozumieť.

23. marec Jn 8, 1-11

Každý z nás je táto cudzoložná žena. Ona je to tiž obrazom človeka, ktorý už ďalej nevládal a rozhodol sa, proti prikázaniam, byť bohom svojho života. Ježiš nám dnes dosvedčuje, že každý z nás je ako ona, lebo nikto z nás nie je bez hriechu, aby ju mohol odsúdiť. Toto evanjelium nás takto pripravuje na Veľkú noc – na prijatie odpustenia a nového ži vota. Kto sa spozná v tejto žene, bude počuť Kristovo: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a už nehreš!

22. marec Jn 11, 1-45

Mocným hlasom dnes Kristus vysiela Svoje slovo do jaskyne smrteľného rozkladu, v ktorej ležal Jeho priateľ. A to je dobrá zvesť aj pre nás! Že hoci by si ležal v rozklade na najhlbšom dne jaskyne svojho života, aj odtiaľ ťa môže vyviesť slovo Spasiteľa, Pána života aj smrti, ktorý je tvojím Priateľom.

21. marec Jn 7, 40-53

„A všetci sa vrátili domov.“ Takto sa končí dnešný evanjeliový úryvok, ktorý nám približuje diskusiu o Ježišovej autorite. Niektorí sa už blížili k tvrdeniu, že je Mesiáš, potom sa však predsa len vrátili k zabehnutým názorom. Náš mozog nás totiž neustále utvrdzuje v už prijatých predstavách. Opravdivý učeník sa však „domov“ nevracia...

20. marec Jn 7, 1-2. 10. 25-30

Čas Veľkého pôstu je nám najmä nato, aby sme spoznali, čo je v našom srdci. Taký bol aj zmysel štyridsaťročného putovania Božieho ľudu po púšti. A ako na to poukazuje dnešné evanjelium, je to tiež čas, keď sa Pán nedáva poznať otvorene. Prečo? Pre tvoje dobro: lebo takto do tvojej slabosti môže postaviť kríž, na ktorom môžeš stretnúť Jeho samého, a na dne svojej slabosti zakúsiť všemocnosť Jeho lásky.

19. marec Mt 1, 16. 18-21. 24a

Jozef zrejme nezamýšľal prepustiť Máriu zo strachu či nedôvery, ale preto, že sa cítil nehodný prijať úlohu tak veľkú, ako je starostlivosť o Mesiáša. Poznal svoju malosť a vedel, že to presahuje jeho sily. Práve preto je pre nás vzorom a patrónom v okamihoch, keď sa cítime nepripravení alebo slabí tvárou v tvár úlohám, ktoré nás presahujú. Jozef ukazuje, že dôležité nie je cítiť sa dosť silný, ale byť otvorený Božiemu slovu a konať podľa neho. Je patrónom ťažkých situácií, veľkých výziev i tichej vernosti v každodennosti.

18. marec Jn 5, 17-30

Prečo vlastne počúvaš Božie slovo? Aby si sa niečo dozvedel? Alebo preto, aby si vedel niečo povedať? Božie slovo je tu na to, aby nás previedlo zo smrti do života. Toto je hlavný dôvod čítania a počúvania Božieho slova – aby sme zakúsili moc, ktorá je v ňom, a mohli prejsť z beznádeje k otvorenosti, z apatie do života.

17. marec Jn 5, 1-3. 5-16

Dobré túžby potrebujeme pestovať. V dnešnom evanjeliu vidíme, že niekedy treba na ich naplnenie čakať veľmi dlho. A dlhé čakanie môže túžby uspať: keď sa Ježiš chorého spýta, či sa chce uzdraviť, tak neodpovedá „chcem“, už vidí len prekážky. Ako to je teda s tebou: „Chceš ozdravieť?“ Niekedy je najväčším problémom chcieť. No bez chcenia sa nikdy nič nikam nepohne. Keď už však máme jasno v našich túžbach, jedného dňa sa nájde aj človek aj prameň, kde môžeme zažiť zmenu. Ako je to teda dnes v tvojom srdci s tvojimi túžbami? Kam ťa vedú a kam nie?

16. marec Jn 4, 43-54

„Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ Ktovie, možnože táto veta vôbec nie je výčitkou, ako ju obyčajne vykladáme. Možnože je konštatovaním o ľudskej prirodzenosti a o tom, ako viera rastie. Potrebujeme vidieť znamenia a divy, aby sa nám srdce otváralo a dôvera rástla. Preto pros o milosť uvidieť tie znamenia a divy, ktoré sa dejú okolo teba, aby si uveril a veril viac.

15. marec Jn 9, 1-41

Ježiš nás v tomto evanjeliu inšpiruje ísť umyť realitu svojho života v rybníku, ktorý sa volá „Poslaný“. Máme opláchnuť vo vode svojho povolania tie najmenej pochopiteľné veci nášho života – tie, ktoré neprijímame – a tak znovu uvidieť, že práve ony sú potrebné na naplnenie nášho poslania. Boh premieňa absurdnosti nášho života na prostriedky, ktoré nám pomáhajú milovať blížneho. Nikto z nás nemôže povedať, že dospel vo viere, ak sa nezmieril s nepochopiteľnými udalosťami vlastného života a nezistil, že všetko ťažké, tvrdé a nejasné bolo potrebné na to, aby mohol stretnúť Pána.

14. marec Lk 18, 9-14

Potrebuješ aj ty, podobne ako farizej, na svoje ospravedlnenie spomínať druhých a ich hriechy? Alebo si ako mýtnik, ktorý si nerobí žiadne ilúzie o svojej hriešnosti a ani o tom, že len Boh ho môže ospravedlniť? Nestačí totiž chodiť do chrámu a modliť sa. Je dôležité aj to, ako to robíme. Preto sleduj, či sa vraciaš z modlitby ako ospravedlnený, čiže spasený, ešte inými slovami – povýšený z poníženia.