18. septembra Lk 7, 1-10

"Nie som hoden, ale povedz iba slovo", čiže pokorné vedomie vlastnej hriešnosti a oživujúcej sily Božieho slova - to sú koľajnice, po ktorých napreduje kresťan. Takýto druh viery hľadá v nás náš Spasiteľ. Druh, prevyšujúci dokonca hodnotu židovskej obradnosti a morálky.

17. septembra Mt 18, 21-35

"Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili..." Niet väčšieho pohoršenia, ktoré môžeme dať ako kresťania ľuďom, čo žijú okolo nás, ako keď vykážeme neschopnosť odpúšťať.

15. septembra Jn 19, 25-27

Ježiš nám odovzdáva svoju matku. A jej odovzdáva nás. Poznáme to. Ale prečo to robí vlastne vo chvíli svojej agónie na kríži? Mohol to predsa urobiť kedykoľvek predtým, alebo po zmŕtvychvstaní. Bude to súvisieť s tým, čo v tej chvíli prežíval učeník pod krížom... Vo chíľach skúšky viery môže každý učeník nanovo nájsť blízkosť Kristovej matky.

14. septembra Jn 3, 13-17

Večné Božie Slovo, sám Syn Boží prichádza na svet povedať nám o láske Boha Otca. O láske, ktorá sa pred ničím nezastavila a v konfrontácii so všetkou našou tmou, mračnami a tieňmi, je ako vždy víťaziace slnečné svetlo. Prichádza spasiť, nie zatratiť. Túto vec dnes môžeme nanovo prijať, proti všetkým podozrievaným myšlienkam.

13. septembra Lk 6, 20-26

Ježišove blahoslavenstvá sú ako zrkadlo, do ktorého sa dnes môžeš pozrieť. Čo je pre teba aktuálne zdrojom blaženosti a čo zdrojom smútku? Odpovedz si úprimne na túto otázku a porovnaj svoju odpoveď z tým, čo vidíš v Ježišových slovách.

12. septembra Lk 6, 12-19

Božia milosť pôsobí tak, že vstupuje do života človeka, ktorý by za seba nedal možno ani deravý cent, uzdravuje ho a posilňuje, no potom dodáva: toto si nedostal len pre seba, ale preto, aby si sa stal nositeľom Božej moci a odovzdával ju ďalej. Tak to vidíme v tej úžasnej scéne opísanej v dnešnom evanjeliu.

11. septembra Lk 6, 6-11

Ak by nás niekto prichytil pri zlých pohnútkach, zahabilo by nás to alebo by sme vzplanuli hnevom? Farizejov v dnešnom evanjeliu nezaskakuje, že boli vytianuté na svetlo ich temné úmysly, ale sa nechávajú opanovať nerozumom, pretože nemienia opustiť svoje temné zámery.

10. septembra Mt 18, 15-20

Prísľub, že „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“, je pozvaním k starostlivosti o putá jednoty. Ceniť si spoločenstvo viac ako svoje nároky je však náročné umenie...

9. septembra Lk 6,1-5

„Syn človeka je pánom aj nad sobotou“ - to znamená, že On je prameňom a vrcholom všetkých tvojich nedeľných aktivít. Môžeš ho stretnúť v eucharistii, v Božom slove, v kruhu najbližších, pri spoločnej modlitbe. Zajtra je nedeľa. Bude Ježiš jej Pánom?

8. septembra Mt 1, 1-16. 18-23

"Jozef, syn Dávidov, neboj sa..." Keď bol sv. Jozef anjelom oslovený týnto spôsobom, mohol si uvedomiť svoj pôvod a pripomenúť si, čo všetko v sebe má od Dávida... A pomyslieť na to, že má v sebe to, čo táto nezvyčajná biblická postať, bolo pre neho obrovskou injekciou dôvery. Každý z nás vyrastá z rôznych koreňov a môžem čerpať dobro nielen zo svojej rodiny, ale tiež z mnohých iných, ktorí na nás vplývali.

7. septembra Lk 5, 1-11

Kedy niekto začína "loviť ľudí"? Keď, už uvidel svoju hriešnosť a premkla ho hrôza nad milosťou, na ktorej sa mu dostalo účasti.

6. septembra Lk 4, 38-44

Scéna z dnešného evanjelia sa odohráva v dome, v Šimonovom dome. Ježiš vstupuje do situácii v našich domoch. Nie je učiteľom v synagóge, či na námestiach. On je náš Priateľ: chce nás stretávať v našich domácich či rodinných situáciach a tam chce byť našim Spasiteľom. V našich domoch sme totiž samými sebou, nie len našou priateľnejšou, zverejniteľnou verziou.

3. septembra Mt 16, 21-27

Za čo vymení človek svoju dušu?