20. mája Mk 10, 1-12

"Pre tvrdosť vášho srdca..." Prosme o mäkké srdce, schopné prosiť, čakať a prijať Ducha Svätého s jeho oživujúcimi darmi. Len s Jeho pomocou môžme naplniť svoje povolanie a žiť v radosti.

19. mája Jn 17, 1-2. 9. 14-26

"No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa..." Naša viera nám bola odovzdaná sprostredkovane, ale Ježiš už vtedy, keď prišla jeho hodina vydať svedectvo o Otcovej láske k človeku, myslel aj na nás a modlil sa... najvyšší a večný kňaz.

18. mája Mk 9, 38-40

"Kto nie je proti nám, je za nás." Tu nejde o obyčajnú toleranciu; je to prísľub slobody Božích detí, ktoré vo všetkom a v každom nachádzajú odrobiny dobra a v druhých vidia bratov, nie nepriateľov.

17. mája Mk 9, 30-37

Chudoba, pokora a malosť - to sú Božie charakteristiky. O našom Bohu vyznávame nadovšetko, že sa stal jedným z nás, alebo presnejšie: "posledný zo všetkých a služobník všetkých". Minoritas, malosť - sv. František to veľmi presne vnímal, je preto zároveň najvyššou ľudskou veľkosťou. 

16. mája Mk 9, 14-29

„Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?“ Pane, maj s nami zmilovanie, zostaň s nami a „pomôž našej nevere“.

15. mája Jn 14, 15-16. 23b-26

To, že Duch Svätý je Tešiteľ, znamená, že nám zvlášť v ťažkých momentoch prináša vnútornú istotu, že Boh je, že nás neopúšťa, a že dotiahne k úplnosti to, čo s nami začal. Okrem toho, Duch Svätý Ježišových učeníkov naučí všetko, to jest, má schopnosť dať nám  postoj učeníka vo všetkých oblastiach života.

14. mája Jn 15, 9-17

"Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás". Boli sme zahrnutí nezištnou láskou nie pre to, aby sme boli sluhami, ale aby sme boli Božími priateľmi, zjednotenými s ním v láske. 

13. mája Jn 21, 15-19

„Poď za mnou!“ - Peter skôr nemohol Ježiša nasledovať, až teraz, keď už spoznal v odpustení jeho lásku, to dokáže. Ísť za Ježišom je vyjadrením, ktoré vystihuje celú kresťanskú existenciu: ideme za tým, koho milujeme, aby sme s ním boli a boli ako on. 

12. mája Jn 17, 20-26

"...ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe". Prameňom a vzorom našej jednoty s inými je vzťah medzi Otcom a Synom. Kto miluje, stáva akoby príbytkom pre milovanú osobu...

11. mája Jn 17, 11b-19

"Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda." Otcovým slovom je jednorodený Syn, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám zjavuje meno Otca, čiže Otcovu podstatu, jeho prítomnosť, osobu. Kto prijme milosť pravdy, že Otec ho miluje ako to ukázal Ježiš na kríži, ten sa oslobodzuje pre iných, stáva sa pre iných bratom či sestrou.

10. mája Jn 17, 1-11a

"A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." V týchto slovách Ježiš presne definuje v čom spočíva večný život, ktorý prišiel odovzdať svojim učeníkom: je to jeho vzťah lásky a poznania s Otcom. 

9. mája Jn 16, 29-33

"Dúfajte, ja som premohol svet!" Potrebujeme prijať tieto Ježišové slová a strážiť ich v srdci. Na čas skúšok, pokušení, skleslosti, pochybností, utrpenia, prázdnoty a všetkých tých vecí, ktoré na nás doliehajú kým sme v tomto živote. 

8. mája Jn 17, 20-26

"...aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal." Jednota - najdôležitejší rozpoznateľný znak Ježišových učeníkov, zásadný prvok ich dôveryhodnosti, dar Ducha Svätého, dedičstvo Veľkej Noci.