10. novembra Lk 17, 7-10

Pokorné a svedomité vypĺňanie toho, čo máš vykonať, je veľmi cenné v Božích očiach. „Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť“ - opakuj si v duchu. Tvojou odmenou nech je mocť veci konať ako Božiu službu. Krásny, mimoriadný dar, ktorý nám prichádza s vierou. 

9. novembra Jn 2, 13-22

Božím domom je kostol. No ešte viac je ním každý človek, ktorý sa snaží žiť v Duchu a v pravde. Vieš presvedčivo a bez výčitiek svedomia vyznať: „Stravuje ma horlivosť za tvoj dom“?

8. novembra Mk 12, 38-44

"Ak by Boh bol dobrý, tak by to, alebo tamto, nikdy nedopustil v mojom živote" - koľkokrát počujeme takéto uvažovanie dokonca aj z úst kresťanov, a možno aj vo svojom srdci... Dnešné evanjelium nás pozýva uvidieť v novom svetle krajné situácie nášho života. Takéto situácie totiž, nie život v ktorom všetko klape, sú príležitosťou spoľahnúť sa na Boha a spoznať ho. 

7. novembra Lk 16, 9-15

"Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone". Komu slúžiš ty? Mamona, to sú veci, ktoré máme radi, kvôli ktorým dokážeme aj veľa obetovať. No sme stvorení pre slobodu, a preto nás Ježiš pozýva, aby sme mamonu horlivo rozdávali a hľadali pravé bohatstvo. Máme začať od malých vecí... Aby sme boli pripravení, keď pôjde o veľké.

6. novembra Lk 16, 1-8

Opatrnosť nepoctivého sluhu je nám, "synom svetla", daná ako kritický príklad. Bežní ľudia vedia odpúšťať svojim dlžnikom zo strachu a z predvídavosti. My to máme robiť z iných pohnútok; zo srdca - zo sladkosti, čo v nás zanechalo odpustenie, ktorého sa nám dostalo "zhora".

5. novembra Lk 15, 1-10

"V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú." Nie je totiž ľahké v sebe úprimne vidieť hriešnika a vystúpiť tak na cestu obrátenia. Všetci sa radšej považujeme za spravodlivých. V takom prípade však nikdy ani nepochopíme, prečo by sme sa mali obrátiť. Doprajme si dnes trochu úprimnosti a prestaňme sa klamať.

4. novembra Lk 14, 25-33

Stať sa Ježišovým učeníkom, to jest opravdivým kresťanom, predpokladá mimoriadnu vnútornú pripravenosť. Je potrebné si to uvedomiť. Ide totiž o veľký podnik, o doslovne osudovú bitku a proti veľkej presile. Ísť s Ježišom a učiť sa od neho dokáže len ten, čo sa vie vzdať svojich najhlbších predstáv a prijíma svoj kríž.

2. novembra Jn 14, 1-6

"V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja." V dnešný deň nech naše srdcia naplní dôvera v Ježišove uistenie a prosba za všetkých, čo sa očisťujú, aby čím skôr mohli byť v úplnej jednote s Kristom.

1. novembra Mt 5, 1-12a

Svätec, to je človek, ktorý necháva Boha konať vo svojom živote. V chudobe, v smútku, v tichosti, v potrebe spravodlivosti, v svojich túžbach, v prenasledovaní... uprostred tých všetkých, ťažko akceptovateľných situácií verí Bohu a necháva ho konať. A prenechávajúc svoje miesto Bohu, tak Boh môže v ňom vykonať svoje dielo.

31. októbra Lk 14, 1. 7-11

Iste si už zažil, aký bolestný býva pád z výšok prehnaných ambícií a pýchy. Počkaj, buď pokorný a príde čas, keď niekto povie: „Priateľu, postúp vyššie!“ Okrem toho, pamätaj: opravdivou veľkosťou človeka je láska, nie spoločenská pozícia.

30. októbra Lk 14, 1-6

Opuchnutý človek, chorý na vodnatieľku, je zrkadlom nastaveným farizejom, symbolom farizejského kvasu. Aj pre nás, farizejov dneška, je vchod ku spáse, ktorým je Božie milosrdenstvo, príliš úzky. Potrebujeme diétu pokory kríža.

29. októbra Lk 13, 31-35

"...kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“ Kedy takto požehnávame prichádzajúceho v Pánovom mene? Keď spoznávame Ježiša Krista v eucharistii a prechádzame do radosti, že už nemusíme čakať iného Spasiteľa. On sa stal korisťou "líšky", ako sliepka zhromažďujúca svoje kuriatka. Ale svojou smrťou otvoril kráľovstvo pre všetkých, ktorí s ním budú vstávať z mŕtvych. 

28. októbra Lk 6, 12-19

Keď ideme vykonať dôležité rozhodnutie hľadáme pomoc, dobrú radu. Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa"; potom sa rozhodol. Naše rozhodnutia a ich výsledok môžme aj my vkladať do Božích rúk, je to najlepšie miesto.