29. septembra Jn 1, 47-51

"Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať..." Kedy sa to stane? Už sa stalo. Nebo otvoril kľúčom svojho kríža a zmŕtvychvstaním Pán Ježiš a Božími anjelmi sú naši bratia a sestry v Cirkvi, ktorých nám Pán posiela na našu útechu, ochranu a usmernenie. 

28. septembra Lk 9, 46-50

Sme naozaj malí, biední a neužitoční. Našu hodnotu nemáme zo seba, ale je nám daná zvonka, vyplýva zo vzťahu aký má k nám Pán Boh. Ako Božie deti máme teda nesmiernu hodnotu a sme veľkí, každý jeden z nás. Hľadanie inej veľkosti je prejavom našej neviery. 

27. septembra Mk 9, 38-43. 45. 47-48

Kto koná dobro, už stojí po Ježišovej strane, už mu je blízko. Taká alebo iná prináležnosť nič neznamená. To, že patríme do Cirkvi je veľký dar - uľahčuje blízkosť s Bohom, ale nie je jej podmienkou.

26. septembra Lk 9,43b-45

„Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Ježiš mohol ticho prijať toto vydanie do rúk ľudí, lebo vedel, že tak naozaj je vždy v Otcovom náručí a keď prejde cez skúšku obetavej smrti, jeho Otec si ho vezme späť k sebe.

25. septembra Lk 9, 18-22

Otázky Ježiš nekladie z ohľadu na seba. Majú pomôcť nám. Aká bude teda tvoja odpoveď dnes?

24. septembra Lk 9, 7-9

Pán Boh znepokojuje iba sebastredných ľudí. Kto hľadá lásku, v Bohu nájde najlepšieho priateľa.

23. septembra Lk 9, 1-6

Apoštoli dostali "silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy". Nám takáto moc nie je potrebná. Ich Ježiš takto vybavil do podmienok neporovnateľne ťažších než sú naše. My však od Ježiša tiež dostávame moc do našich úloh. No v túto našu moc neveríme, alebo sa chytáme úloh, ktoré nám nepatria a od Boha očakávame pomoc, ktorú nepotrebujeme...

22. septembra Lk 8, 19-21

Rodičia a príbuzní to sú obyčajne tí najbližší a najdôležitejší ľudia nášho života. Niečo také vzniká vo vzťahu medzi Ježišom a nami, keď počúvame jeho slovo a uskutočňujeme ho. Aspoň teda z Ježišovej strany: my sme pre neho najdôležitejší a najbližší. Čo by sa však stalo, keby sa On stal takýto pre nás?!

21. septembra Mt 9, 9-13

Ľudská nemohúcnosť sa týka fyzického zdravia, ale aj spôsobu nášho myslenia. Ježiš môže uzdravovať jedno aj druhé. Chápanie vety „milosrdenstvo chcem a nie obetu“ je barometrom zdravého, Božieho zmýšľania.

20. septembra Mk 9, 30-37

Boh sa stotožňuje s dieťaťom, ktoré potrebuje prijatie. V dnešnom evanjeliu je tiež reč o službe, lebo služba je vyjadrením prijatia. Dnešný svet toto chápe ako slabosť, pohŕda postojom služby, deťmi a inými malými ľuďmi. Svet zošalel. Vnútri to však cíti každý: opravdivou veľkosťou je slúžiť a chrániť slabých.

19. septembra Lk 8, 4-15

Zdá sa, že náležitým spôsobom prijať Božie slovo môžu len šľachetní, dobrí a vytrvalí ľudia. Milosť Božia je tu, ponúka sa a hľadá v ľuďoch takúto kvalitu. Ako je to s tebou? To podobenstvo je ako zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť ako je to vlastne s nami.

18. septembra Lk 8, 1-3

Ježiš od začiatku tvoril okolo seba spoločenstvo mužov a žien s rôznymi úlohami - Cirkev. Cirkev teda máme na to, aby nám umožnila v spoločenstve s inými nasledovať Ježiša.

17. septembra Lk 9,23-26

Náš Otec sv. František z Assisi, ktorého stigmatizáciu dnes slávime, mal hlboko v srdci pravdu Ježišovho povzdychu: "čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!" Preto nastúpil na strmú cestu nasledovania, z vrchola ktorej - úplneho spodobnenia sa s Učiteľom, pozýva aj nás, aby sme išli za Kristom a našli život.