13. októbra Lk 11, 37-41

Áno, je potrebné sústrediť sa na čistotu nášho vnútra, nestačí zachovávať prikázania a chrániť sa pred zlom. To znamnená, že je potrebné nielen ľuďom neubližovať, ale ľudí aj milovať, žiť smerom von - pre iných: pre Boha a pre druhého človeka.

12. októbra Lk 11, 29-32

"Znamenie Jonášovo" to je Ježišovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. My si možno želáme iné znaky, ale Boh nás neprišiel spasiť spektakulárnymi zázrakmi, či dôkazmi svojej nadradenosti voči prírodným zákonom. Prišiel jednoducho vyznať svoju lásku k nám. On vie lepšie, že toto je účinnejším liekom na našu nenávisť a sebastrednosť.

11. októbra Mk 10, 17-30

Aj ty si "všetko zachovával od svojej mladosti" a predsa necítiš, žeby si bol obsiahol večný život? No, asi "ešte jedno ti chýba": skúsenosť dôvery a úplnej odovzdanosti, ktorú si Boh voči sebe právom, ako všemohúci autor nášho života a láska sama, nárokuje. Rozhodneš sa zostať v smútku, či budeš mať odvahu vrhnúť sa do slobody?

10. októbra Lk 11, 27-28

Zdá sa, že Ježiš zas preháňa. Ako nás môže porovnávať s Božou Matkou? Jedine, že s tými, čo "počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho" sa deje niečo podobné ako s ňou, že aj ich prostredníctvom do tohto sveta prichádza Boh a prináša ľuďom spásu. Snáď to treba chápať v tomto zmysle, ale aj tak je to prehnané vyvýšenie...

9. októbra Lk 11, 15-26

Nie, nemýľme sa, Ježiš človeka naozaj oslobodzuje od zla, zjednocuje naše spoločenstvá a napĺňa nás pokojom a istotou. Človek bol totiž stvorený preto, aby sa stal miestom, kde prebýva Duch Boží. Kto však nespolupracuje s Božím Synom, nie je prázdny, nie je územím nikoho - neutrálny stav neexistuje. To len človek nevníma svoj úpadok a že v ňom vládnu zlí duchovia.

8. októbra Lk 11, 5-13

Pán Boh má evidentne rád otravných ľudí. Ježiš priam vyzýva k neodbytnosti: "Proste a dostanete!" Kto vstupuje do modlitby, za čokoľvek by to bolo, postupne sa vznáša k vyšším darom, až dospieva k prosbe o najvyšší dar: Boží Svätý Duch vo vnútri človeka.

7. októbra Lk 1, 26-38

"A meno panny bolo Mária..." To meno môžme vzývať v ťažkých chvíľach nášho života ako meno matky - zosobnenie dobra, nehy a istoty. Boh sa oslávil v Márii; oslavujme Boha oslavou Márie!

6. októbra Lk 10, 38-42

"Lepší podiel, ktorý sa neodníme" - vieš, čo to je? Patrí ti? Alebo sa znepokojuješ pre mnohé veci?

5. októbra Lk 10, 25-37

Je veľmi ľahké obísť ľudí, nevšimnúť si ich, nevcítiť sa do ich situácie. Ale dá sa aj opak: je možné rozhodnúť sa a prekonať nevôľu. Blízkosť s ľuďmi je totiž mimoriadnou hodnotou. Oplatí sa pre ňu niečo stratiť, a ešte viac sa oplatí pre ňu stratiť veľa. 

4. októbra Mk 10, 2-16

Nerozlučnosť manželstva je darom Božím - prikázaním, ale predovšetkým milosťou. Nerozlučnosť úžasne skrášľuje ľudský život, robí z neho jedinečné dobrodružstvo a cestu do neba. 

3. októbra Lk 10, 17-24

Kto si zamiloval moc, hoci aj tú duchovnú, ľahko zabudne na nebo. A tak mu tá moc je na nič, len na škodu. Nech nás teda moc nevzrušuje. Nech nás vzrušuje to, že sme boli povolaní. Tak nájdeme opravdivé šťastie.

2. októbra Mt 18, 1-5. 10

Ježiš nám dnes hovorí o opravdivej veľkosti. V Božích očiach veľkosť spočíva v ponížení  - v odovzdaní typickom pre malé dieťa. Kto sa takto vnútorné obrátil, toho strážny anjel získal v nebeských štruktúrach pozíciu VIP.

1. októbra Lk 10, 1-12

"Cestou nikoho nepozdravujte!" Oveľa viac než pozdravy, ktoré určite robia dobrý dojem, potrebujú ľudia pokoj. Hlavne vo svojich domovoch ho potrebujú. Ide o pokoj, ktorý je ovocím viery, že sa "priblížilo sa Božie kráľovstvo". Sú však aj ľudia nehodní pokoja...