1. februára Mk 5, 1-20

Ježiš oslobodil posadnutého, a ľudia “začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja”. Nepochopiteľné! S priatím Ježiša je spojená celková reorganizácia života. A do toho sa nikdy veľmi nehrnieme...

31. januára Lk 4, 21-30

"Vari to nie je Jozefov syn?" Nikto z nás nie je len tým, čo je vidieť a čo z nás vidia iní. Sme predovšetkým tým, čo v nás vidí Boh, čo v nás videl ešte pred našim počatím. Je zásadný rozdiel v tom, či sme len hmotou a bodka, alebo či existuje s nami nejaký Boží zámer...

30. januára Mk 4, 35-41

„Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ Je to ten, ktorého slová majú moc. Moc zastaviť nielen víchor a búrku na mori, ale aj utíšiť ľudské srdce.

29. januára Mk 4, 26-34

„Zem sama od seba prináša úrodu“, „či človek spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“. Prijímať Ježišovo slovo je úžasné dobrodružstvo – skúsenosť Božej moci.  

28. januára Mk 4, 21-25

"Kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má". Aká nespravodlivosť! Prečo to Ježiš hovorí? Pretože nám priniesol vieru, pravdu a lásku. Kto to neprijme, nebude mať na konci nič, príde o všetko. Kto má však uši dobre otvorené na počúvanie toho, čo prináša Kristus, bude mať stále viac: viery, pravdy a lásky. Preto je dôležité aj upozornenie: "Dávajte pozor na to, čo počúvate!"

27. januára Mk 4, 1-20

Kvalita pôdy, do ktorej sa zasieva Božie slovo, závisí od nás. Je potrebné ju kypriť a zavlažovať pôsobením Ducha Svätého – vykladaním životných udalostí vo svetle viery, ktorú zvestuje a odovzdávaním na modlitbe.

26. januára Lk 10, 1-9

„Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“. Kristovi vyslanci majú zdieľať túto informáciu. Nie je to úžasné?! Priblížil sa k nám, je pri nás na dosah ten stav, keď má Pán Boh všetko pod kontrolou, všetkému vládne. Aká blaženosť vnímať v tomto svetle udalosti tohto dňa aj celého svojho života...

25. januára Mk 16, 15-18

Náš terajší život je prípravou na život v nebi. Viera v Evanjelium nám pomáha, je školou. Učiť sa veriť Evanjeliu je totiž výukou lásky, výukou života v nebi. Áno, dá sa tomu učiť aj bez Evanjelia, ale je to neporovnateľne ťažšie.

24. januára Lk 1,1-4; 4,14-21

"Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli". Božie slovo máme čítať týmto spôsobom, tieto Ježišove slová sú kľúčom k pochopeniu toho akým spôsobom nám pomáha Božie slovo. Cez Božie slovo máme čítať náš dnešok. Nie je to tak, že my čítame Božie slovo, ale ono číta nás. Nie my vykladáme Písmo, ale Písmo vykladá nás...

23. januára Mk 3, 20-21

"Pomiatol sa" - to je eufemizmus, ktorým sa chce vyjadriť, že Ježiš sa zbláznil. Iste, zbláznil sa. Pre človeka, zvlášť pre človeka, ktorý sa stratil a trpí. Nie je to bláznovstvo, ktorého by si Ježiš nebol plne vedomý. Nemá ono nič spoločné s emóciami, zbláznil sa z lásky. Keby sme všetci boli takými bláznami!

22. januára Mk 3, 13-19

Ohlasovať Evanjelium a vyháňať zlých duchov je vynikajúcim spôsobom sebarealizácie pre muža. Ťažšie je Ježiša nasledovať. Byť s Ním až do konca, nezradiť a neujsť – tak na to nestačí žiadna hrdinská odhodlanosť. Na to je potrebné povolanie. 

21. januára Mk 3, 7-12

Aj ty si povolaný dávať svedectvo o Božom pôsobení v tvojom živote. Všimni si: mnohí ďalší ľudia prichádzali za Ježišom „lebo počuli, čo robí“.

20. januára Mk 3, 1-6

“S hnevom si ich premeral zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca”. Zaslepenosť je stav, keď je srdce necitlivé na akékoľvek vnuknutia. Uzatvára prístup Božej milosti a márne končia aj tie najracionálnejšie predsavzatia.