19. februára Mt 5, 20-26

Aj strach pred Božím trestom zachraňuje ľudí pred konaním zla. Kto však nekoná zlo len kvôli strachu, zostáva v hĺbke zlým človekom, v podstate rovnakým ako ten, kto koná zlo bez akýchkoľvek škrupúľ. Ježiš nás pozýva k „väčšej spravodlivosti“, teda aby sme boli dobrí vnútri a dobro bolo prejavom lásky v nás. Držme sa Ježiša, On nás to naučí.

18. februára Mt 7, 7-12

"Váš Otec, ktorý je na nebesiach, dá dobré veci tým, čo ho prosia". Naša modlitebná prosba by mala stáť na dôvere, nie na bezbrehých očakávaniach. Nezabúdajme, že pre Pánom Bohom sme vždy malými deťmi.

17. februára Lk 11, 29-32

Ani najúčinnejší kazateľ ako Jonáš, ani najmúdrejší z ľudí ako Šalamún, ale niekto väčší ako oni je tu! Pokolenia súčasníkov tých najvýnimočnejších vystúpia proti nášmu pokoleniu, že sme prijímali nadarmo smrť a zmŕtvychvstanie Spravodlivého za nespravodlivých!

16. februára Mt 6,7-15

V siedmich prosbách každodenného Otčenášu je všetko, čo potrebuješ. Je to kľúč, ktorý otvára dokorán Božie srdce. Ak sa ti tie slová nezdajú dostatočné, znamená to, že sa ešte nevieš modliť.

15. februára Mt 25, 31-46

Súd bude zjavením ukrytých vecí. Náš život stojí totiž na pokorných, často nedocenených skutkoch lásky. "V podvečer nášho žitia budeme súdení z lásky", hovorí sv. Ján z Kríža. Pretože len láska dáva zmysel a hodnotu nášmu času.

14. februára Lk 4, 1-13

Existuje nebezpečenstvo, že veci okolo nás, naše vzťahy a plány, sa stanú našimi pánmi. Diabol nás chce udržať v sebaklame, že budeme mať viac, no s každým prijatím jeho ponuky prichádzame o všetko a prepadávame sa do prázdna našej samoty. Ježiš nám ukazuje cestu: opri svoje šťastie na Božom slove a budeš môcť žiť v tomto svete ako slobodné Božie dieťa.

13. februára Lk 5, 27-32

Hriech je ako choroba. Šíri sa však inak ako vírusy. Môžeme mať súcit a prejavovať starostlivosť hriešnikom a nenakaziť sa. Hriech je totiž vecou nášho vnútorného rozhodnutia. Tak ako aj obrátenie. 

12. februára Mt 9, 14-15

Farizeji a Jánovi učeníci sa postili, aby sa zblížili s Bohom. Ježišovi učeníci sa o toto usilovať nemusia, Boh im je blízko. Prečo sa teda postíme? Náš pôst je vyjadrením blízkosti s Bohom, ktorý za nás trpel. Je spoluúčasťou, niečim, čo vyplýva z lásky. Ku kresťanskému pôstu je potrebná skúsenosť Božej blízkosti.

11. februára Lk 9, 22-25

Keď ti Ježiš zjavuje pravdu o sebe, o svojej misii, o zavrhnutí, smrti a zmŕtvychvstaní, pamätaj, že tak zároveň hovorí aj o dejinách tvojho života. Jeho misiou bola tvoja spása. Jeho život bol žitý pre tvoj.

10. februára Mt 6, 1-6. 16-18

Dnešný deň a celé pôstne obdobie nás pozýva kajať sa. Kajať sa znamená obrátiť sa, znamená zmeniť nastavenia nášho vnútra. Lebo naozaj nežijeme tak, ako to Boh chcel na počiatku: nemilujeme, neradujeme sa, neodpúšťame... Nech nám modlitba, zriekanie sa jedla a majetku pomôžu odhaliť túto pravdu a prijať dar Vykupiteľa.

9. februára Mk 7, 1-13

Tradícia a zvyky sú zo svojej prirodzenosti niečim dobrým. No nemôžu byť dôležitejšie ako samo dobro, ktorému by mali slúžiť. Ak to tak nie je, tak sú nepotrebné a je správne ich zavrhnúť. Dnes sa však stretávame asi častejšie s tým, že sa tradícia zavrhuje preto, že je "stará". Dobro však, čím je staršie tým je lepšie, osvedčenejšie...

8. februára Mk 6, 53-56

Kde sa dnes môžeš stretnúť s Lekárom človeka - Pánom Ježišom? Môžeš sa ho dotknúť cez Cirkev - "obrubu jeho odevu", a ozdravieť. 

7. februára Lk 5, 1-11

Božie milosrdenstvo nie je žiadnou administratívnou operáciou, ani takým "odpustením", ktoré dávame ľuďom, keď do nich nechtiac narazíme pri výťahu. Dokonca ani len "veľkým" odpustením, ktoré siaha až po nebeské registre. Je to predovšetkým Boží skutok, ktorý má moc premeniť nás. Môže premeniť našu skúsenosť hriechu, našu nedostatočnosť, na misiu - urobiť z hriešnikov rybárov ľudí.