28. decembra Mt 2, 13-18

Prečo Boh nezabráni nejakému zlu, napríklad utrpeniu nevinných? To je častá otázka. Boh na ňu však neodpovedá teoreticky, ale tým, že sa ako jediný absolútne nevinný sám stavia do radu nevinne odsúdených, na ktorých zlo prejavuje svoju agresiu. A víťazí nad ním svojim zmŕtvychvstaním, rozdávajúc nádej všetkým.

27. decembra Lk 2, 22-40

Do Jeruzalema a späť do Nazareta - to je putovanie Sv. Rodiny. Ale aj každej posväcujúcej sa kresťanskej rodiny. Veď zmyslom putovania k Bohu je dobre prežívaná každodennosť. Návrat do Nazareta nie je samozrejmý. Ani Sv. Rodine to na prvý krát nevyšlo. Až keď sa našich vzťahov dotkne odpustenie a zmierenie, až keď objavíme, že druhí patria iba Bohu, môžeme sa správne vrátiť aj my do nášho Nazaretu.

26. decembra Mt 10, 17-22

"Aby ste vydali svedectvo im aj pohanom..." Keď na teba doľahne poníženie, výsmech, nespravodlivé obvinenie alebo opovrhnutie, modli sa slovami: nech sa to, Pane, niekomu zíde. A opakuj si to v srdci: nech sa to, Pane, zíde.

25. decembra Mt 1, 18-25

Jozef sa ocitol v prekérnej situácii. V človeku sa vtedy kumulujú myšlienky a zauzľujú jedna o druhú. Ale vlastne vtedy prišiel k Jozefovi anjel a prenikol do jeho srdca, cez všetky tieto zauzlenia, s Božou myšlienkou. S veľmi sviežou, čistou myšlienkou, ktorá dokázala preťať celé jeho popletenie a ukázať riešenie...

24. decembra Lk 1, 67-79

Aký to zázrak, aká obrovská zmena, čo vidíme dnes u Zachariáša. Tento úbohý kňaz, plný pochybností, sa náhle stáva prorokom a spieva úžasne krásny hymnus o Božej chvále a vernosti! Ako trúba, z ktorej bol odstránený upchávajúci ju predmet. Je to dobrá správa pre každého z nás! Dokonca aj keď sme ako upchatá trúba, Duch Svätý nás môže očistiť a začneme prorokovať, to jest hovoriť konečne slová plné zmyslu a krásy, plné nádeje a milosti, i zmeny.

23. decembra Lk 1, 57-66

Je strašné počúvať ľudí, ktorí opisujú svoje pochybnosti vo viere. Najčastejšie bez najmenšej ochoty počúvať, čo chce povedať druhý. Ako keď si pes naháňa chvost, nedá sa to počúvať. Najlepším liekom na toto je ticho. Zostaň v tichu pred tajomstvom. Tak sa to stalo aj Zachariášovi. Vstúp do tichej prítomnosti, tam sa roztopia všetky tvoje pochybnosti.

22. decembra Lk 1, 46-56

Mária je len na začiatku svojej novej cesty s Pánom a už ho velebí za veci, ktoré On s ňou vykoná v budúcnosti. Vo viere vie, že On je verný a že jeho zmýšľanie je iné ako je zmýšľanie tohto sveta. Viera a veleba. Aj my sme pozvaní takto sa pozerať na budúcnosť. Pokúsme sa vstúpiť do tohto jej postoja.

21. decembra Lk 1, 39-45

Alžbetine slová úžasu "Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?" si dnes osvojme, nosme ich v srdci a vracajme sa k nim. Nech tak môžme aj my vstúpiť do radosti z toho, že Matka nášho Pána, čiže Cirkev, prichádza k nám aj tieto Vianoce, aby sa Spása stála našim údelom, napriek našej hriešnosti a malosti.

20. decembra Lk 1,26-38

Mária neodpovedala: v poriadku, tentokrát vykonám Božiu vôľu, a potom sa uvidí... Odpovedala: Hľa, som služobnica Pána. Jej áno bolo úplné, na celý život, bezpodmienečné. Učme sa vnímať krásu jej odpovede a túžiť po takejto odpovedi aj pre seba, aby sme sa ako Ona mohli stať nástrojmi Božej spásy pre človeka.

19. decembra Lk 1, 5-25

"Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi". Toto bolo povedané o Jánovi Krstiteľovi. Ak je to napísane o ňom, tak to môžeme povedať o každom z nás. Samozrejme, deje sa to vďaka Božej milosti, ale Boh nás používa ako nástroje. Problémom je, že takto o sebe nezmýšľame. Odvahu! Začni o sebe uvažovať ako o niekom, kto môže prispieť k tomu, aby ktosi vzdialený od Boha našiel k nemu svoju cestu.

18. decembra Mt 1, 18-24

Dať niekomu meno znamená dať mu identitu. A to nie je vobec málo. Naopak, znamená to dať mu seba. To je povolanie otcov. Ale je to tiež dar, ktorý si dávame vôbec jední voči druhým. Sme tým, kým sme vďaka tým, ktorých máme okolo seba. Prijmime dnes nanovo toto povolanie.

17. decembra Mt 1, 1-17

Aj my sme súčasťou konkrétnej rodiny svätcov a hriešnikov. Alebo, presnejšie, posvätených hriešnikov. A je fajn uvedomiť si, že za nejaký čas, aj pri spomienke na teba si niekto povie, že je dobré byť v takomto spoločenstve.

16. decembra Lk 7, 19-23

Blahoslavený, kto sa na mne nepohorší... Pripadá nám zvláštne toto blahoslavenstvo? Ale ako je to s nami? Akého Krista vlastne očakávaš? Uzdravujúceho, odpušťajúceho, trpezlivo ohlasujúceho a prijímajúceho odmietnutie? Alebo (ako Ján Krstiteľ, ktorého začali kváriť pochybnosti) skôr takého, ktorý konečne urobí poriadok, "spáli plevy v ohni", odsúdi nespravodlivých, tvrdou rukou...