28. decembra Mt 2, 13-18

Betlehem a okolie zažili hrôzu zo zabíjania nevinných detí. Ľudská ukrutnosť aj dnes vraždí deti, často ešte pod srdcom ich mám. Prosme Pána za spásu všetkých, ktorí vo svete nevinne trpia.

27. decembra Jn 20, 2-8

Uvidel a uveril... Žeby Ján nebol veril už pred tým? Určite. V skúsenosti viery však vzrastáme neustále. Kiežby sme takýchto momentov, ako apoštol Ján v dnešnom evanjeliu, mali v našom živote čo najviac!

26. decembra Mt 10, 17-22

Nestačí raz prijať Krista za svojho Spasiteľa, potrebujeme to robiť stále a znovu: "Kto vytrvá do konca, bude spasený". Vždy keď sa ocitneš v ťažkostiach, vždy, keď bude nad tebou víťaziť temnota, či už to bude pokušenie alebo strach, - volaj k Spasiteľovi. Do konca svojich dní, dovoľuj mu dávať ti spásu.

25. decembra Jn 1, 1-18

"Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet." Vstúpme do radosti z tohto jedinečného daru, na ktorom máme účasť z Božej milosti!

24. decembra Lk 1, 67-79

Po dlhom mlčaní toľko slov zo Zachariášových úst! A sú to slová veleby a oslavy Boha. Aj my potrebujeme mlčať, aby sme mohli dozrieť od pochybností k oslave. 

23. decembra Lk 1, 57-66

„Nie, bude sa volať Ján.“ Existujú ľudské plány, zásady a očakávania. Ale sú ešte aj Božie plány, zásady a očakávania. Vernosť voči tým Božím, vyvoláva síce u ľudí počudovanie, ale rozväzuje ústa i jazyk pre velebu Pána.

22. decembra Lk 1, 46-56

"Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný!" Je to aj tvoja skúsenosť?

21. decembra Lk 1, 39-45

V tomto predvianočnom čase nás Evanjelium pozýva vstúpiť - tak ako Alžbeta - do úžasu pred Matkou nášho Pána, ktorou je Cirkev a prichádza k nám, aby nám sprostredkovala stretnutie s našim Pánom. Vôbec totiž nie je samozrejmé, že Cirkev existuje a tiež to, že môžeme prijímať jej náštevu a jej službu v našom živote. Veď koľko ľudí žije bez tohto daru!? Nech dnes tvoje srdce zalieva úžas nad tvojim vyvolením a opakuj si: "Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?"

20. decembra Lk 1, 26-38

"Zarazila sa a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav". Zaraziť sa a rozmýšľať na významom ohlásenej zvesti - Mária nás učí očakávať. Nie nevšímavosť či pochybnosti, ani podozrievavosť, ale viera v napĺňanie sa Božích zámerov...

19. decembra Lk 1, 5-25

Dnešné evanjelium nám pripomína, aké dôležité je uveriť tomu, čo nám ohlasuje anjel, čiže ten, kto je poslaný Bohom, aby nám hovoril o Božích plánoch s nami. To preto, lebo neuveriť znamená zostať len pri tom, čo je možné, predvídateľné a vysvetliteľné. Neveriť nás robí neschopnými všimnúť si to, čo je mimoriadne. Avšak uveriť nás robí schopnými spoznať mimoriadne veci keď a kde sa začnú diať.

18. decembra Mt 1, 18-24

Sú veci, ktoré by sme aj my najradšej "potajomky prepustili" z nášho života. Ale vlastne v nich sa k nám Boh približuje. V tom, čo odsudzujeme a čo nesedí s našimi predstavami o tom, čo je pre nás spravodlivé, pred čím si zatvárame oči, prichádza ako v svätej arche nový život. V tej vnútornej noci, ktorú preto prežívame, je k nám preto poslaný anjel, aby nás povzbudil k odvahe...

17. decembra Mt 1, 1-17

Za každým z tých mien, ktoré si vypočujeme v dnešnom evanjeliu, sa ukrýva príbeh či skúsenosť, do ktorých môžeme vstúpiť pri čítaní Starého zákona. Spoločne nám ukazujú ako originálne a pestro, ako jemne, dômyselne a osobne koná Boh vo vnútri našich ľudských vecí.

16. decembra Jn 5, 33-36

Načo sú ti svedectvá iných? Dôležité sú Ježišove skutky voči tebe. Tie svedčia o Bohu.