27. apríla Jn 6, 22-29

Po čom sa zháňaš teraz, dnes, v tomto čase? Toto je otázka, ktorá by nás mala zachytiť po prečítaní dnešného evanjelia. Čo ťa sýti? A možno si už zakúsil dočasnosť všetkých tých "pokrmov", ktoré dáva svet? Ak áno, je čas obrátiť sa k tomu, ktorého na tvoju záchranu poslal Otec!

26. apríla Lk 24, 13-35

Revolúcia postupuje nečakane: tajomný pútnik namiesto toho, aby zjavil svoju totožnosť, kráča ďalej spolu s učeníkmi, pretože sú to oni, čo potrebujú revolučnú zmenu v spôsobe nazerania. Sú zaslepení svojimi očakávaniami, túžbou po sebapotvrdení: "a my sme dúfali...". On však lieči ich sklamanie: je nevyhnutné, aby všetko, od čoho očakávame naplnenie, zmysel, život... skončilo, sklamalo nás, pretože ľudská túžba je vo svojej podstate nekonečná a nič dočasné jej nezodpovedá. AJ v aktuálnej situácii - strácame dočasné istoty, aby sme sa otvorili na tie, o ktorých nás učí Kristus.

25. apríla Mk 16, 15-20

Čo je opakom viery? Čo znamená neveriť? Málokedy si to uvedomujeme, ale neveriť Bohu znamená zostávať pri predsudkoch. Pri predstavách o Bohu, ktoré sa najrozličnejším spôsobom, ako burina, ani nevieme kedy, ujali v našom vnútri. Sú viac alebo menej v každom z nás, ale smutné je, ak náš vzťah s Bohom stojí na týchto predsudkoch a neposúva sa aspoň trošku bližšie k opravdivému poznaniu toho, ktorý je prameňom života a spásy.

24. apríla Jn 6, 1-15

„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Áno, čo je to pre toľkých!? A predsa Boh povolá nejakého chlapca a keď potom berie do rúk to nepostačujúce málo, ktoré mu on odovzdáva, dokáže tým nasýtiť mnohých. Prosme dnes za mladých mužov, ktorých Pán povoláva do služby svojmu ľudu, aby našli odvahu zveriť svoj život do Ježišových rúk.

23. apríla Jn 3, 31-36

Vyplatí sa zapamätať si túto vetu z dnešného evanjelia: Otec nedáva Ducha podľa miery! Nemusíš sa báť, Boh nepozerá v tejto veci na žiadne miery, ani v tebe, ani mimo teba. Božia štedrosť hľadí len na tvoje šťastie, na potrebu žiť a dospievať v láske.

22. apríla Jn 3, 16-21

Dávať si darčeky, hoci drobné, je ohromným zvykom medzi ľuďmi. Dnes počujeme o tom, že Otec dal svojho Syna ako dar. To je dar, aký nikto z ľudí na svete nevie dať. Potiažmo, je to aj tá najvzácnejšia vec, akú môžeme prijať. Nenávratný dar Boha, ktorý miluje svet. Keď sa ideš modliť, spomeň si na tento Otcov skutok voči tebe.

21. apríla Jn 3, 7b-15

Počúvame v týchto dňoch o narodení z Ducha, aby sme o to prosili. Aby sme zatúžili a prosili o novú kvalitu života, ktorú už nie je možné stratiť a vyviera z nášho vnútra. Ježišov dar Ducha môže neustále obnovovať ten najdôležitejší rozmer našej existencie.

20. apríla Jn 3, 1-8

Znova sa narodiť z Ducha - toto je dar Veľkej Noci, dar nášho Spasiteľa pre človeka ponoreného do tmy svojej prirodzenej existencie. A to môžeme, aj keď sme už možno starí. Deje sa to vnútorne, prijatím daru Spasiteľa: daru odpustenia nášho zla a života nasmerovaného k nemu.

19. apríla Jn 20, 19-31

Skúsenosť sv. Tomáša nám ukazuje, že miestom stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom je zhromaždené spoločenstvo, predovšetkým to nedeľné. Častokrát až keď o niečo prídeme, si uvedomíme, že to máme a aké je to pre nás dôležité. A tak v tomto čase, keď sme bez našich bratov a sestier, objavujeme že bez nich to nejde. A že naša túžba po samostatnosti je sebaklamom, a život s inými je oslobodením od únavy a nudy zo seba samého.

18. apríla Mk 16, 9-15

Ľudia okolo nás skoro každodenne nadávajú na Cirkev a kňazov, a my sedíme ticho v kúte s výhovorkou, že "sa ešte necitím pripravený ohlasovať Ježiša". V dnešnom evanjeliu si treba všimnúť, že po tom, čo sa konštatuje neviera učeníkov a sám Ježiš poukazuje na tvrdosť ich srdca, im hneď v ďalšej vete hovorí "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium". Pretože až hlásajúc evanjelium napriek tvojej neviere - uveríš. Tak to funguje.

17. apríla Jn 21, 1-14

"Len čo počul, že je to Pán,... skočil do mora". Čo je to za more? Je to more pochybností, ktoré sú v Petrovi. More jeho zúfalstva a sklamania zo seba. Je to priepasť jeho neviery a vykonanej zrady. Skočil do tohto mora, aby sa dostal k Ježišovi. Je to úžasný obraz pre nás! Nezávisle od toho, aké hlboké je tvoje more pochybností a sklamania zo seba, vrhni sa doň s pohľadom na Ježiša. Dorazíš ku brehu nového života.

16. apríla Lk 24, 35-48

Strach a chýbajúca sebadôvera robia s ľuďmi strašné veci. Niekedy k takým ľuďom nedokáže preniknúť ani kvapka nádeje. Aj učeníci kvôli niečomu podobnému nespoznávali Ježiša, ale mysleli si, že je to duch. Našťastie, náš Pán Ježiš Kristus má vytrvalosť, ktorou víťazí nad hrubými vrstvami beznádeje a strachu.

15. apríla Lk 24, 13-35

Zvykneme negatívne hodnotiť vyznanie zronených učeníkov, ktoré vyjadrujú nespoznanému Ježišovi na ceste do Emauz. Ak však k ich slovám pristúpime pozivítne, môžeme v nich doceniť odvahu vypovedať svoju frustráciu a sklamanie. Nezvykneme to robiť, ale možnože by sme mali začať úprimne vyjadrovať pred Bohom svoje sklamania a frustrácie z nášho vzťahu s Ním, z viery, z vývoja životných udalosti, za ktoré Ho obviňujeme. Lebo vlastne to sa môže stať začiatkom uzdravenia...