4. novembra Lk 16, 1-8

Dnes nám evanjelium pripomína, že k podstate človeka patrí dočasnosť, a to je istý druh chudoby, ktorý sa týka aj bohatých. A zároveň nám pripomína, že každý sme boháčmi, pretože máme život a Božiu lásku, ktorá o nás neustále bojuje.

3. november Lk 15, 1-10

Nezištnosť Božia, ktorú zvestoval Ježiš bola farizejom a zákonníkom soľou v oku. Ale vlastne táto nezištnosť je to, čo sa dotýka srdca hriešnika a pripravuje ho na zmenu...

2. novembra Jn 14, 1-6

"Nech sa vám srdce nevzrušuje!" Ježiš pozná naše srdcia. Vždy keď nás pozýva k dôvere, vychádza to z tohto jeho hlbokého poznania nášho vnútra a súcitu voči rôznym ťažkostiam a obmedzeniam, ktoré sú súčasťou našej ľudskej prirodzenosti.

1. novembra Mt 5, 1-12a

V živote mnohých ľudí Boh ukázal, že byť chudobný, dotknutý žiaľom, nespravodlivosťou, útlakom, prenasledovaním, a usilovať o čistotu či pokoj... nie je handicap ani slabosť, ale naopak veľká výhoda, lebo z tejto pozície má človek bližie k tým podstatným veciam, pre získanie ktorých existujeme. Si aj ty v nejakej z týchto situácií? Môžeš tak, podobne ako mnohí z tých, ktorých dnes oslavujeme, objaviť, že máš šťastie, lebo si vlastne našiel ten správny smer na ceste k svätosti.

31. októbra Lk 14, 12-14

Zištnosť je ako rakovina srdca. Nič si s ňou neporadíš iba ak bláznivými skutkami lásky, ktorých výsledok patrí Bohu.

30. októbra Lk 19, 1-10

Jedným z efektov hriechu je, že sebou pohŕdame. Niekedy je to silná antifona hlboko v srdci človeka. Náš Pán však "nepohŕda ničím, čo stvoril". Náš Pán nás miluje. A to nielen pre svoju dobrotu, ale aj preto, že my sami sme schopní dobra a milovaniahodní. 

29. októbra Lk 14, 1. 7-11

Kam sa dnes pcháš? Ktoré miesto hľadáš? Všimni si to, pozoruj sa. A potom si spomeň na kresťanské ambície, o ktorých Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu.

28. októbra Lk 6, 12-19

Ježiš, predtým než ide vykonať voľbu Dvanástich, kázať a uzdravovať, celú noc trávi na modlitbe pre Bohom. Aj našu službu má predchádzať seriózna modlitba, ktorá v nás prekoná temno "noci". A nehovoríme tu len o kňazoch, či biskupoch, ktorí sa potrebujú modliť pred vykonaním dôležitých rozhodnutí, pred ohlasovaním Božieho slova či inou službou. Potreba napojiť sa na silu Božieho Ducha, aby bola potom činná v našej službe, je vlastná všetkým: manželom, rodičom, vychovávateľom, správcom, riaditeľom...

27. októbra Lk 13, 31-35

Sú dojímavé slová, ktorými Ježiš opisuje - evidentne v Božom mene - túžbu zhromaždiť nás vo svojej blízkosti ako svoje deti. Ešte dojímavejšie je vnímať túto Božiu túžbu na pozadí vojny, nejednoty, sporov a presadzovania individuálnych záujmov, ktorých sme dnes svedkami v spoločnosti. 

26. októbra Lk 13, 22-30

Všetko, čo potrebujeme je plakať. Plakať v túžbe po obrátení. Nie namýšľať si, ani sa spoliehať na svoje dojmy.

24. októbra Lk 13, 10-17

Aké vnútorné zhrbenie máš v sebe? Čo ti nedovoľuje sa vyrovnať? Čo ťa núti skláňať sa k zemi? A teda: čo protirečí tvojej dôstojnosti? Ježiš je vždy, mimo akýchkoľvek náboženských šablón, pripravený predovšetkým pomôcť ti, aby si sa vnútorne narovnal, to jest aby sa obnovil váš vzťah. Aby si takto, ako vyrovnaný človek, mohol prijímať jeho ďalšie dary.

23. októbra Lk 18, 9-14

Nestačí chodiť do chrámu, ani modliť sa. Je dôležité aj to, ako to robíme. Preto sleduj, či sa vraciaš z modlitby ako ospravedlnený, čiže spasený, alebo ešte inými slovami - povýšený z poníženia.

22. októbra Lk 13, 1-9

"Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete!" Podobne - čiže náhle, nešťastne a nezmyselne. Robiť pokánie nás, naopak, pripravuje na smrť a na všetko, čo k nám prichádza z budúcnosti.