10. februára Mk 7, 31-37

“Hluchým dáva sluch aj nemým reč”. Áno, stretnutie s Kristom - to jeho “vzatie na bok od zástupu”, kde sa nás dotýka svojim slovom - premieňa našu komunikáciu: začíname naozaj počúvať a aj naša reč nadobúda na váhe.

9. februára Mk 7, 24-30

"Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel". Ježiš mal evidentne svoje priority. Priority sú veľmi dôležité, nie je možné robiť všetko. Aké sú tie tvoje?

8. februára Mk 7, 14-23

Dnešné evanjelium nám pripomína dôležitú vec: hriechy vyvierajú z mojej ľudskej prirodzenosti. Jej márnosť, slabosť a nedokonalosť budú zaiste navždy prekážkou v mojom vzťahu s Bohom. Avšak Pan Boh prvý vyťahuje ku mne svoju ruku vo svojom slove, aby som nezahynul, a vo sviatosti pokánia ma priťahuje k sebe.

7. februára Mk 7, 1-13

"K Ježišovi sa žišli..." no všímali si hlavne správanie iných. Ako je to s tebou, keď prichádzaš na stretnutie s Ježišom? Dokážeš sa sústrediť na jeho slovo a jeho osobu? Darí sa ti hľadieť ponad to, čo chce pohliť tvoju pozornosť?

6. februára Mk 6, 53-56

Postoj ľudí, ktorý vidíme opísaný v dnešnom evanjeliu, je pre nás zrkadlom, do ktorého sa môžeme pozrieť a uvidieť s akým nastavením prichádzame na stretnutie so Spasiteľom. Vtedy, keď sa ideme modliť, alebo otvárame bibliu, alebo keď vstupujeme do kostola... Veríme v moc dotyku obruby jeho odevu?

5. februára Mt 5, 13-16

Nie je možné ukryť to, akí sme. Preto nestrácajme čas a energiu na úpravu dojmu, ktorý vyvolávame a sústreďme sa na jediné potrebné: na živý vzťah s Nebeským Otcom. 

4. februára Mk 6, 30-34

To, že Ježiš učí, že nám dal Cirkev, ktorá nám odovzdáva Jeho náuku, je prejavom Božieho zľutovania: "keď videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi... a učil ich mnohým veciam". Kiežby prenikla táto pravda do nášho vedomia a mohli sme nanovo prijímať to, čo je nám odovzdávané!

2. februára Lk 2, 22-40

Tak ako Kristus, my všetci sme v krste povolaní zasväcovať sa Pánovi. To znamená deň po dni zanechávať všetko nepotrebné, aby sme mohli patriť stále viac a úplne len Bohu. V tom je veľkosť človeka a jeho pravé šťastie.

1. februára Mk 6, 1-6

"Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." Je potrebné cítiť sa s Božími vecami tak trochu ako cudzinci, tj. ako tí, čo objavujú stále niečo nové. Ináč nám zmysel Ježišových slov bude unikať. Schopnosť žasnúť je podmienkou prijatia Božieho Slova, a teda základom života s Bohom. 

31. januára Mk 5, 21-43

Málo ľudí sa naozaj dotýka Ježiša, väčšina sa na neho len tlačí... Dotknúť sa Ježiša je možné len vierou. Ako je to pri tvojich stretnutiach s ním?

30. januára Mk 5, 1-20

„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ Pán niekedy dopustí, že nás naše hriechy spútajú na celé roky, alebo že trpíme samotou, či sebazničujúcimi myšlienkami a skutkami, podobne ako človek z dnešného evanjelia. Ale to všetko preto, aby sme raz mohli svedčiť, zvlášť našim blízkym, o veľkých veciach, ktoré urobil Pán a ako On miluje.

27. januára Mk 4, 26-34

"...Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil." Ježiš hovorí v podobenstvách úmyselne, aby ľudia nechápali (porov. Lk 8, 10). A tak je to dodnes. "V súkromí" však, čiže tam kde sa schádza spoločenstvo Jeho učeníkov a v hĺbke srdca "všetko vysvetľuje". A tak je to dodnes.

26. januára Lk 10, 1-9

"Poslal ich pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť". Všade tam, kam sa Pán chystá prísť posiela svojich učeníkov pred sebou. Aj teba.