18. novembra Lk 19, 11-28

"Obchodujte, kým sa nevrátim!" Čas medzi Pánovým odchodom a návratom nie je prázdne čakanie; je naplnené úsilím o zúrodnenie zverených darov. Samozrejme, naša námaha nie je prácou služobníkov mamony, ale prácou milovaných synov milosrdného Otca, ktorí sú povolaní obchodovať s jeho kapitálom - byť ako On.

17. novembra Lk 19, 1-10

Poď rýchlo dolu! Dal by ti Pán Boh milosť, aby si počul tieto slová dnes pre seba! A prijal Ježiša vo svojom dome, to jest vo svojom živote, v intimite svojho srdca. Neodkladaj, rýchlo zíď dolu, odkiaľ ťa vyhnala tvoja malosť, a vstúp do premieňajúcej jednoty s tvojim Spasiteľom!

16. novembra Lk 18, 35-43

Boh je našim Spasiteľom a je darcom večného života. Akýkoľvek rozvoj našej viery, alebo lásky, je vždy výsledkom jeho milosti. Iba Boh má moc premeniť tvoje zranené srdce na živé srdce, schopné milovať. Avšak platí, ako hovorí Ježiš: Tvoja viera ťa uzdravila. Náš podiel je zásadný a dobre je žasnúť nad touto skutočnosťou.

15. november Mt 25, 14-30

Ako často sa podobáme na zlého a lenivého sluhu!? Namiesto zaoberania sa našimi talentami a možnosťami, zaoberáme sa našimi hriechmi, našimi hranicami a našou neschopnosťou. Ukrývame svoje talenty a rozmýšľame nad tým, ako byť v poriadku pred Bohom. Ale, zamyslime sa: Pánu Bohu by naozaj málo záležať na tom, aby sme mu vrátili všetko presne, ako sme dostali!? Nie, jeho radosť je v našom rozvoji.

14. novembra Lk 18, 1-8

Všetci sa občas modlíme, ešte aj neveriaci to v najťažších chvíľach vedia... Problémom našej modlitby je ochabovanie. Naučiť sa byť pri Pánovi stále, to je zmysel výzvy k modlitbe. Na takúto modlitbu však potrebujeme jednu podstatnú vec: veriť, že nám po spravodlivosti prislúcha Duch Svätý, že nám náleží vedieť milovať, že nám patrí vedieť robiť pekné veci a kráčať po ceste svetla, mať v srdci pokoj a poznať Božiu lásku. Modlitba začína a neustále sa živí touto intuíciou, že nám, ako Božím deťom, určité veci jednoducho patria.

13. novembra Lk 17, 26-37

Ľudstvo, či už to vie, alebo nie, či to chce alebo nehce, je na ceste ku dňu Syna človeka. On sa zjaví na konci a všetko, čo sa stalo uvidí, že bez neho nemá zmysel. Všetko a všetci začnú preto po Ňom túžiť. Akí blažení budú vtedy všetci, čo budú vedieť vyraziť za Ním hneď a ľahko, čo sa už teraz učia nezachraňovať si život, ale strácať ho pre Neho.

12. novembra Lk 17, 20-25

Nedá sa spozorovať, ale už je medzi nami! Také je Božie kráľovstvo. Kristus je medzi nami a ohlasuje slovo, nie však bez toho, aby bol podriadený utrpeniu a zavrhovaný aj týmto pokolením... Iba ten, kto verí, aj vidí Božie kraľovanie uprostred tohto sveta i vo svojom živote.

11. novembra Lk 17, 11-19

Aby sme mohli počuť v čítanom slove Božie slovo, alebo, aby sme mohli uvidieť vo faktoch nášho života dielo Božie, na to potrebujeme byť cudzincami. To jest ľuďmi, ktorí vedia žasnúť. A vychovať srdce k úžasu pomáha vďačnosť. Ďakuj teda Bohu za fakty tvojho života, aby si ich mohol uvidieť nanovo.

10. novembra Lk 17, 7-10

"Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť." Pri týchto dnešných Ježišových slovách, sa ako vzdialená ozvena, pripomína Satanovo "Nebudem slúžiť!", ktorým nás pokúša. Na pokúšanie však máme byť pripravení a obnovovať v sebe vedomie, že slúžiť Bohu je privilégium, nie otroctvo.

9. novembra Jn 2, 13-22

"Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!" Telo - chrám - dom Otca. Nerobíš z Otcovho domu, čiže z chrámu svojho tela, tržnicu? Ak áno, pozvi Krista, aby prišiel a očistil ho.

8. novembra Mt 25, 1-13

Všetci zaspávame. Všetci zaspávame pokiaľ ide o tie najdôležitejšie veci nášho života. Chcel by som byť pozorný, mať otvorené oči pokiaľ ide o to, čo je Božia vôľa, na to ako konám s ľuďmi, a všímať si aj svoje pohnútky, ktoré ma usmerňujú... no pravda je taká, že príde na mňa "spánok" napriek najlepšej vôli. Vlastne preto je veľmi dôležité než príde ospalosť pripravovať si zásoby Božieho slova, láskavosti voči blížnym aj pravosti úmyslov srdca...

7. novembra Lk 16, 9-15

Robte si priateľov...aby vás prijali do večných príbytkov. Nebo nie je otázkou môjho súkromného vzťahu s Bohom, ale je o stretnutí a prebývaní s priateľmi! Málo o tom takto zmýšľame. Ale je to potrebné, aby sa zmenilo naše narábanie s mamonou, ktorá je v našich rukách na získavanie priateľov...

6. novembra Lk 16, 1-8

Koľko dlhuješ môjmu Pánovi? To je otázka, ktorá sa v nás vynára, keď súdime našich bratov a sestry. Keď sa pri tom znovu prichytíš, spomeň si na správcu z podobenstva a pohotovo a štedro odpíš z dlhov, ktoré eviduješ u svojich blížnych. Je naozaj chvályhodná takáto nepoctivosť. Uč sa jej stále.