30. mája Jn 21, 20-25

Stáva sa, že sa nadmerne trápime, alebo naopak, nadchýname životnými osudmi iných. Ježiš dnes napomína apoštola Petra, ktorý prežíva niečo také. Namiesto toho, aby prebýval s Ježišom v mlčaní a počúvaní, Peter sa rozbehol za pohybom svojho srdca. Buď pri Ježišovi a dovoľ mu viesť ťa. Nedovoľ, aby ťa okradli zbytočné starosti či marné nadšenie.

29. mája Jn 21, 15-19

„Poď za mnou!“ - Peter skôr nemohol Ježiša nasledovať. Až teraz, keď už spoznal v odpustení jeho lásku, to dokáže. Ísť za Ježišom je vyjadrením, ktoré vystihuje celú kresťanskú existenciu: ideme za tým, koho milujeme, aby sme s ním boli a boli ako on.

28. mája Jn 17, 20-26

"Tak dokonale jedno, aby svet spoznal..." Jednota nadovšetko je svedectvom tomuto svetu. Lebo jednota pochádza z viery. Bez viery nie je možné odpúšťať. Bez viery nie je možné nachádzať v dávaní prednosti druhému svoj vlastný prospech.

27. mája Jn 17, 11b-19

Ježiš sa modlí za svojich učeníkov. A teda aj za nás. A robí to aj teraz, zvlášť keď ho o to prosíme. Ukazuje svoje oslávené rany Otcovi ako dôkaz toho, že patríme jemu a že aj za naše hriechy zaplatil výkupné. A čo je Jeho, je aj Otcovo: "pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde".

26. mája Jn 17, 1-11a

Postoj nášho tela pri modlitbe nie je bezvýznamný. Keď vešiame hlavu ako trstina, môže nás to priviezť k neopodstatnenému smútku... Pozdvihni oči k nebu, ako Ježiš v dnešnom evanjeliu, a všimni si, aký to má vplyv na teba a tvoju modlitbu.

25. mája Jn 16, 29-33

Dnešné evanjelium nám ukazuje, že si o našej viere robíme ilúzie. Nebojme sa priznať si slabosť vo viere. Nezvaľujme vinu za to na iných. Ježiš totiž hovorí: ja som premohol svet, zvíťazil som nad tým všetkým, čo je proti milosti.

24. mája Jn 17, 1-11a

Táto časť evanjelia sa volá Ježišovou veľkňazskou modlitbou. Je to v skutočnosti veľmi intímny rozhovor Ježiša s Otcom. Rozhovor plný dôvery, nádeje, hlbokých túžob, rekapitulácie. Možno viac ako obsah, stojí za to, všimnúť si štýl. A naučiť sa mu. Naše modlitby totiž priveľmi pripomínajú vyjednávanie, obchodovanie, zoznam pubertálnych rozmarov. Vo viere potrebujeme stále rásť. A rásť vo viere znamená zjednodušovať sa, obnovovať v sebe dôverujúce dieťa.

23. mája Jn 16, 23b-28

Že môžeš byť v spojení so svojim Stvoriteľom, to nie sú len pekné slová. Ježiš hovorí, že túži po takomto spojení pre nás. Aby sme v Jeho mene boli v spojení s Otcom. Aby sme boli v Jeho svete, vo svete Boha. Si vo svete Boha vždy, keď sa k Nemu obraciaš. A to sa deje naozaj.

21. mája Mt 28, 16-20

„Ja som s vami po všetky dni“, hovorí Ježiš svojim učeníkom ako slová rozlúčky, ako slová potrebné na čas, kým sa nevráti. Aby rozohnal naše pochybnosti a mohli sme žiť svoje dni ako misiu...

20. mája Jn 16, 12-15

"On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám". Veľmi zaujímavé! Ježiš je oslávený tým, že my prijímame to, čo nám od Neho prináša Duch Svätý, čiže dary, ktoré premieňajú náš konkrétny život, a potom ďalšie a ďalšie. Ježiš nám teda hovorí dnes o svojej radosti, o tom, na čom mu záleží v súvislosti s nami. My sa však veľmi často pýtame, čo máme vlastne robiť a venujeme sa nepodstatnému.

19. mája Jn 16, 5-11

Ó. blažená vina - spievame počas Veľkonočnej vigílie. Myslíme pritom na dôvod príchodu Vykupiteľa. Avšak túto vetu môžeme vztiahnuť aj na našu vinu, ak nám niektorá z nich pomohla objaviť pravdu o našej krehkosti, a uznať, že sme ľuďmi, ktorí sa vedia ľahko a úplne stratiť. Lebo to sa stáva zvratným bodom nášho života a vykročením ku svetlu. V pokore, pretože som jasnejšie uvidel moju schopnosť blúdiť.

18. mája Jn 15, 26 – 16, 4a

Liturgia slova nás začína orientovať na Turíce a upierať našu pozornosť na dar Ducha Svätého, ktorý je dôsledkom toho, že Pán Boh sa rozhodol prebývať v nás. On sám, ako Paraklétus, čiže ako Tešiteľ, chce byť s nami a učiť nás všetko, pripomínať nám slová, ktoré nám povedal Kristus ako svojim učeníkom. Dostávať túto neustálu náuku od Boha je zdrojom pokoja.

17. mája Jn 14, 15-21

"Nenechám vás ako siroty, prídem k vám". Dar Ducha Svätého nám umožňuje zanechať život sirôt a otvoriť sa na vzťah, ktorý má k nám Kristus. Sme predurčení stať sa miestom, kde prebýva Boh. Ako veľmi to všetci potrebujeme! Ako veľmi to potrebujú naši mladí, aby objavili dôstojnosť svojho tela. Ako veľmi to potrebujú naši starí bratia a sestry! Každý z nás je Božím chrámom.