29. novembra Lk 21, 29-33

"Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane". Áno, aj v našom pokolení sa má uskutočniť všetko, čo nám ohlasuje blízkosť Božieho kráľovstva. Totiž, podobne ako na stromoch spoznávame znaky rôzných období, tak aj kresťanovi rôzne životné udalosti pripomínajú pozvanie do života pod Božím panovaním.

28. novembra Lk 21, 20-28

Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie... Určité sebavedomie je znakom zrelej viery. Vieru totiž ťažkosti neohrozujú, ale skúšajú a pomáhajú jej rásť.

27. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo". Rôzne veci sa nám v živote "stavajú". Všetky sú miestom zjavenia Božieho daru viery, ktorý v nás dozrieva a prináša plody.

26. novembra Lk 21, 5-11

V týchto dňoch sme pozývaní zamýšľať sa nad témou konca sveta. Okrem objektívneho konca sveta, exitujú aj naše osobné "konce sveta", keď prežívame priblíženie sa našej smrti, alebo nejaké významné krízy, keď sa nám rúcajú doterajšie hodnotové hierarchie. Učíme sa vtedy reagovať s vierou v Božiu prozreteľnosť, a vidieť v týchto "koncoch" medzníky nášho dozrievania k stále väčšej dôvere a slobode.

25. novembra Lk 21, 1-4

Nenariekaj, že nemáš. Tak zmýšľajú boháči. Ježiš ukazuje, že viac ako zámožní ľudia, dokážu dať tí, čo dávajú zo svojej chudoby. Dávajúc však môžeš objaviť, že máš, žiť vo vďačnosti a istote Božieho požehnania.

24. novembra Lk 23, 35b-43

Kristus nie je kráľom, ktorý nás zachraňuje pred utrpením, ani kráľom, ktorý si všetko podriaďuje. Ale dáva nám obstáť v utrpení a uprostred problémov tak, že orientuje celý náš život a dáva dnešku nášho života úpne nový význam. Ako kráľ nás uvádza do opravdivého kráľovstva a z kríža robí cestu k Otcovi. V tom je jeho moc.

23. novembra Lk 20, 27-40

Každý skutok lásky vyžaduje našu vieru v zmŕtvychvstanie. Vieru v to, že je možné žiť s pohľadom upretým poza požiadavky nášho prežitia. Každé odpustenie, každý prejav milosrdenstva, každý nový deň prežitý v starostlivosti o iných, vyviera z tohto prameňa a dáva chuť životu. Lebo náš Boh je Bohom živých...

22. novembra Lk 19, 45-48

"Lotrovský pelech", čiže miesto kde sa môžu cítiť bezpečne konatelia zla. K nemu Ježiš prirovnáva jeruzalemský chrám, ale my vieme, že On tu hovorí o srdci človeka, ktoré bolo stvorené ako dom modlitby. Ako je to s mojim srdcom dnes? Je miestom intímneho stretnutia s Bohom, alebo miestom kde majú intimitu zlé myšlienky a vášne?

21. novembra Mt 12, 46-50

Úžasná vec, toto dnešné evanjelium: za dverami je Ježišova rodina, a On hovorí svojim poslucháčom: vy ste moja matka a moji bratia, lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka. Aj sv. František, hoci veľmi miloval Máriu, viac než o nej, zvykol hovoriť o tom, že keď v nás prebýva Duch Svätý, alebo keď Slovo počína v nás nový život, tak sme to vlastne my, kto teraz rodí Ježiša, a sme teda Ježišovými matkami. Ak plníš Otcovu vôľu, a rodí sa v tebe Ježiš, tak sa v tom momente mení tvoj osobný život a tak, ako sa to stalo mnohým svätcom, môže sa ti dokonca tvoj život začať páčiť, hoci si len biedny hriešnik.

20. novembra Lk 19, 11-28

Hovorí sa, že niet nezastupiteľného človeka. Je to pravda a je dobré uvedomiť si to. Avšak je pravda aj to, že sme jedineční a z Božej perspektívy má minoriadný význam zvlášť náš kresťanský život. Dnešné evanjelium nám totiž pomáha uvidieť sa ako tých, ktorým Boh zveril svoje vlastníctvo. Vďaka nemu sa náš život stáva poslaním. A každý má to svoje vlastné, jedinečné.

19. novembra Lk 19, 1-10

Ak máme o Ježiša opravdivý záujem, On nás dokáže nájsť a osloviť po mene aj uprostred davu. Dnešné evanjelium nás pobáda k tejto viere. Pretože vtedy sa deje aj to, že môžeme zachytiť jeho pozvanie zliezť odtiaľ, kam nás prinútili vydriapať sa naše komplexy, a vstúpiť do opravdivej radosti, aká je v Ježišovej prítomnosti.

18. novembra Lk 18, 35-43

Slepec, ktorý nám je dnes daný za vzor, sa vytrháva z anonymity davu, a prejavuje svoje vlastné túžby, necháva zaznieť svoj vlastný hlas. A je to jeho nádej, na ktorú odpovie Ježiš tak, že ju vyplní...

17. novembra Lk 21, 5-19

Evanjelium nám dnes ukazuje, čo znamená očakávať príchod Ježiša Krista. Známená to boj a vydávanie svedectva. Jedno aj druhé, aby sme si náhodu nemysleli, že vydávanie svedectva znamená presviedčanie druhých o našej pravde, alebo demonštrovanie našej mimoriadnej odhodlanosti a dôslednosti. Nie je to svedectvo o sebe, ale o Ježišovi Kristovi, ktorého sme poznali ako toho, čo nám odpúšťa hriechy a neustále nás obnovuje.