13. júna Mt 5, 33-37

Keď sa stane, že niekto neverí, alebo spochybňuje našu dôveryhodnosť, reagujeme dvojako: smútkom, a potom hnevom. Z tohto hnevu potom zvykneme naliehavo presviedčať o našej dôveryhodnosti. V skutočnosti, buď ten človek zvykne nezdravo spochybňovať všetko, a vtedy je to jeho problém, alebo sme svoju dôveryhodnosť naozaj sami spochybnili. A tomu poslednému sa venuj, naprav svoju pravdovravnosť.

12. júna Mt 5, 27-32

Zmocniť sa druhého, mať ho vo svojej moci... na túto násilnú túžbu v nás naráža dnes Ježiš a vyzýva nás k radikálnemu postoju. Lebo táto túžba je vskutku v našich srdciach, a je nebezpečná.

11. júna Jn 6, 51-58

Kto chce žiť naveky, stačí, aby jedol chlieb, ktorým je v podstate Kristovo telo darované za život sveta. Aká veľkolepá jednoduchosť! Aký úžasný spôsob vymyslel Boh, aby sme mohli žiť z Neho! Byť kresťanom znamená žiť z eucharistie, žiť z Kristovho sebadarovania.

10. júna Mt 5, 17-19

Je to zvláštne, ak sa niekto nechce, alebo si myslí, že sa nepotrebuje zmeniť. Je to nezrelé. Zrelosť spočíva vlastne v tom, že sme neustále v procese zmien. Iba Boh sa nemení. Nemení sa, pretože je pravdivý. Nemusí sa stať pravdivým, pretože On je pravda. A aj všetko, čo odovzdáva je pravdou. V tomto zmysle sa objavujú v dnešnom evanjeliu slová o nepominuteľnosti.

9. júna Mt 5, 13-16

Dávať chuť, ožiarovať svetlom a pomáhať v orientácii - to je úloha kresťanov. A tú nemôžu realizovať slovami, ale skutkami. v ktorých je oslávený Otec.

8. júna Mt 5, 1-12

Chudobný, hladný po spravodlivosti, prenasledovaný, plačúci... Nachádzaš sa niekde v tomto evanjeliu? Ak áno, tak ti patrí Ježišovo: blahoslavený.

7. júna Jn 3, 16-18

V dnešný sviatok je nám ohlasované otcovstvo Boha. Do našich sŕdc ho prináša Duch Svätý, aby sme mohli žiť ako deti: s istotou, že Boh vedie náš život svojou prozreteľnosťou. Byť synmi a mať Otca, je dar plný hlbokej útechy.

5. júna Mk 12, 35-37

Starý Zákon nie je len knihou múdrosti pre rôzne životné situácie. Je to tiež kniha, ktorá nás uvádza do očakávania na Mesiáša. Vďaka tejto knihe kníh môžeme uvidieť aký dôležitý je Mesiáš a nastaviť na neho svoje srdce.

4. júna Mt 26, 36-42

Príklad Ježišovej modlitby nás pozýva, aby sme boli celí odkrytí pred našim Otcom. Aby sme mu povedali, že sa možno niečoho veľmi bojíme a prosili aj o inú cestu, ak taká existuje. No vždy sa tiež odovzdávajme Jeho vôli...

3. júna Mk 12, 18-27

Život sv. Františka z Assisi bol životom, v ktorom zažiaril živý Boh. Podobne ako v živote iných svätcov, v iných epochách. Týchto konkrétnych ľudí oživil ten, o ktorom Ježiš hovorí, že "nie je Bohom mŕtvych, ale živých". Boh sa sv. Františkovi dal poznať živo: vo svojej štedrosti, bohatstve života. K nám sa dostáva táto životnosť prostredníctvom ľudí: Abraháma, Izáka, Jakuba, Františka.... Keď poznávame ich životné skúsenosti, poznávame živé bohatstvo samotného Boha.

2. júna Mk 12, 13-17

Znovu sme dnes pozvaní prehodnotiť naše priority: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Peniaze patria k tomuto svetu, a podľa toho sa k nim treba správať. My však patríme Bohu, naše duše i telá sú jeho obrazom v tomto svete! Daj Bohu čo je Božie.

1. júna Mk 12, 1-12

Zavrhnutie sa stalo začiatkom nového života - zakúsili sme to znovu počas uplynulého veľkonočného obdobia. Na tomto "zázraku" stojíme aj my a v jeho svetle sa učíme hľadieť na všetky zavrhnutia, ktoré na nás prichádzajú. Aby tak Kristus mohol byť oslávený v nás, a v ňom Otec.

31. mája Jn 20, 19-23

Duch Svätý je darom, prostredníctvom ktorého je v nás samotný Boží život. Nejde o nejak vylepšený biologický život, ale o schopnosť dávať život - lebo toto je Boh vo svojej podstate: prameň života. Uskutočňuje sa to prostredníctvom odpúšťania: komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Toto je misia kresťanov vo svete: odpúšťať dopadajúcu na nich nespravodlivosť a takto byť prostredníkmi Božieho odpustenia.