21. novembra Mt 12, 46-50

Úžasná vec, toto dnešné evanjelium: za dverami je Ježišova rodina, a On hovorí svojim poslucháčom: vy ste moja matka a moji bratia, lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka. Aj sv. František, hoci veľmi miloval Máriu, viac než o nej, zvykol hovoriť o tom, že keď v nás prebýva Duch Svätý, alebo keď Slovo počína v nás nový život, tak sme to vlastne my, kto teraz rodí Ježiša, a sme teda Ježišovými matkami. Ak plníš Otcovu vôľu, a rodí sa v tebe Ježiš, tak sa v tom momente mení tvoj osobný život a tak, ako sa to stalo mnohým svätcom, môže sa ti dokonca tvoj život začať páčiť, hoci si len biedny hriešnik.

20. novembra Lk 19, 11-28

Hovorí sa, že niet nezastupiteľného človeka. Je to pravda a je dobré uvedomiť si to. Avšak je pravda aj to, že sme jedineční a z Božej perspektívy má minoriadný význam zvlášť náš kresťanský život. Dnešné evanjelium nám totiž pomáha uvidieť sa ako tých, ktorým Boh zveril svoje vlastníctvo. Vďaka nemu sa náš život stáva poslaním. A každý má to svoje vlastné, jedinečné.

19. novembra Lk 19, 1-10

Ak máme o Ježiša opravdivý záujem, On nás dokáže nájsť a osloviť po mene aj uprostred davu. Dnešné evanjelium nás pobáda k tejto viere. Pretože vtedy sa deje aj to, že môžeme zachytiť jeho pozvanie zliezť odtiaľ, kam nás prinútili vydriapať sa naše komplexy, a vstúpiť do opravdivej radosti, aká je v Ježišovej prítomnosti.

18. novembra Lk 18, 35-43

Slepec, ktorý nám je dnes daný za vzor, sa vytrháva z anonymity davu, a prejavuje svoje vlastné túžby, necháva zaznieť svoj vlastný hlas. A je to jeho nádej, na ktorú odpovie Ježiš tak, že ju vyplní...

17. novembra Lk 21, 5-19

Evanjelium nám dnes ukazuje, čo znamená očakávať príchod Ježiša Krista. Známená to boj a vydávanie svedectva. Jedno aj druhé, aby sme si náhodu nemysleli, že vydávanie svedectva znamená presviedčanie druhých o našej pravde, alebo demonštrovanie našej mimoriadnej odhodlanosti a dôslednosti. Nie je to svedectvo o sebe, ale o Ježišovi Kristovi, ktorého sme poznali ako toho, čo nám odpúšťa hriechy a neustále nás obnovuje.

16. novembra Lk 18, 1-8

Všetci sa občas modlíme, ešte aj neveriaci to v najťažších chvíľach vedia... Problémom našej modlitby je ochabovanie. Naučiť sa byť pri Pánovi stále, to je zmysel výzvy k modlitbe. Na takúto modlitbu však potrebujeme jednu podstatnú vec: veriť, že nám po spravodlivosti prislúcha Duch Svätý, že nám náleží vedieť milovať, že nám patrí vedieť robiť pekné veci a kráčať po ceste svetla, mať v srdci pokoj a poznať Božiu lásku. Modlitba začína a neustále sa živí touto intuíciou, že nám, ako Božím deťom, určité veci jednoducho patria.

15. novembra Lk 17, 26-37

Aj dnes ľudia jedia, pijú, kupujú, predávajú, sadia, stavajú... a predsa na pozadí toho všetkého bežia iné dejiny - dejiny spásy. Preto sa ako kresťania nadovšetko učíme žiť naše dni v jednote s tým, ktorý nás - až sa to všetko raz pominie - zhromaždí okolo seba, ako nás teraz zhromažďuje okolo svojho eucharistického tela.

14. novembra Lk 17, 20-25

Zmätok, poblúdenie mnohých, prenasledovanie a zavrhnutie - to sú veci, ktorým by sa nemal kresťan čudovať ani sa nimi pohoršovať. Naopak, veď vie, že sú znakom prichádzajúceho Božieho kráľovstva, ktoré rastie ticho, nepozorovane a prináša ovocie v nás a medzi nami. Čudovať by sa mal len tomu, aké ľahké je pre neho stratiť jednotu s Ježišom Kristom.

13. novembra Lk 17, 11-19

Aby sme mohli počuť v čítanom slove Božie slovo, alebo, aby sme mohli uvidieť vo faktoch nášho života dielo Božie, na to potrebujeme byť cudzincami. To jest ľuďmi, ktorí vedia žasnúť. A vychovať srdce k úžasu pomáha vďačnosť. Ďakuj teda Bohu za fakty tvojho života, aby si ich mohol uvidieť nanovo.

12. novembra Lk 17, 7-10

Byť kresťanom znamená uznávať, že sme neužitočnými sluhami. Ale nie kvôli nejakej strojenej, falošnej pokore, lež pre vedomie, že sme všetko dostali, že my pre Boha nemôžme urobiť nič, čo by nemohol mať aj bez nás. Slúžime, pretože sa považujeme za obdarovaných a túžime odvďačiť sa Božej štedrosti.

11. novembra Lk 17, 1-6

Dať odpustenie vždy, znovu a znovu, na to je potrebná viera. Viera je potrebná aj na to, aby sme, keď padneme, vedeli prosiť o odpustenie. Prosme teda o tento vzácny dar, aby sme mohli každodenne víťaziť nad smrteľným zlom, ktoré chce rozleptať našu jednotu.

10. novembra Lk 20, 27-38

K väčšej veci než oženiť sa a splodiť deti sme povolaní... A celý náš kresťanský život je osvetlený tou vierou, že sme Božími deťmi, čo sa raz zjaví. Prosme o posilnenie tejto viery, aby jej svetlo ožiarilo všetko čím žijeme.

9. novembra Jn 2, 13-22

Nerobte tržnicu z domu môjho Otca! O čom je reč? O našich kostoloch? Možno aj o nich, ale predovšetkým o tých domoch, ktorými sme my, naše telá. Tie sú určené byť miestom modlitby a bohoslužby. No častokrát sú miestom chaosu a modloslužby...