14. januára Mk 1, 21-28

I ty máš niekedy dojem, že Kristus prišiel, aby ťa zničil? Ničia ťa jeho prikázania? Život podľa jeho slov sa ti zdá neznesiteľný? To znamená, že potrebuješ vojsť do ticha a ešte hlbšie sa započúvať do Jeho náuky, ktorá vstupuje do počúvajúceho srdca aj s Jeho mocou.

13. januára Mk 1, 14-20

Jána uväznili, a Ježiš začína svoje ohlasovanie o kráľovstve. Lokálne víťazí zlo, no Boh začína ďašiu kapitolu svojho tichého víťazstva. Keďže aj nás zlo zraňuje a niekedy sa nám zdá, že víťazí, potrebujeme v sebe neustále obnovovať istotu, že Boh uskutočňuje svoj plán, ktorý zlo premôcť nemôže. A nielen to, máme si byť vedomí, že On dokonca, hľadá v nás ľudí, ktorí budú jeho víťazstvo niesť medzi iných a stanú sa tými, čo vyťahujú ponorených vo vodách zla k novému života.

12. januára Mt 3, 13-17

Vianočné obdobie vrcholí sviatkom Kristovho krstu, ktorý nám pripomína aj náš osobný krst. Boh sa stal človekom iba kvôli nám, aby sme získali účasť na vzťahu, ktorý má Ježiš so svojim Otcom. A tak, vďaka vteleniu, prostredníctvom nášho krstu, aj nám patrí vyznaná Božia láska: toto je môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie. Na tejto Božej láske stojí naša viera.

11. januára Lk 5, 12-16

"Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho..." Prvá vec, ak hľadáme očistenie, je padnúť na tvár, čiže pokoriť sa. Inými slovami, dať naše zmysly do prachu a uznať vlastnú ohraničenosť. Nie je totiž vôbec možné naozaj sa modliť bez pokory. Môžeme k Ježišovi pristupovať dôverne, ale nie v pýche. Cirkevní Otcovia toto vedeli veľmi dobre a učia nás, že dar Ducha potrebuje našu hlbokú skrúšenosť, čaká na naše slzy. Potom už môžme prosiť. S vierou, že On to môže urobiť.

10. januára Lk 4, 14-22a

Zažiť ako sa spĺňa Písmo v mojom živote dnes - toto je dar pre každého kresťana, ktorý dovolil Ježišovi vstúpiť do synagógy svojho života, aby tam rozvinul Knihu a čítal...

9. januára Mk 6, 45-52

Niekedy sa náš život podobá na skúsenosť učeníkov v dnešnom evanjeliu. Veslujeme s námahou, vietor duje proti nám, a keď sa k nám približuje Ježiš, zdá sa nám, že máme do činenia s mátohou. Toto evanjelium nám však prináša aj slovo útechy. Predovšetkým v tom, že Ježiš nás vidí v našej situácii, a prichádza so slovom, ktoré vyháňa strach. Potrebujeme ho preto spoznať a prijať do svojej loďky.

8. januára Mk 6, 34-44

"Videl veľký zástup... ako ovce bez pastiera". Toto sme v Ježišových očiach. On vie, čo potrebujeme a preto nám dáva najcennejší dar: seba samého ako dobrého pastiera. Človek totiž je v neustálom hľadaní opravdivého nasýtenia, hľadá šťastie vždy a všade, no prežíva hlbokú frustráciu. Spasiteľ Ježiš nám však ide oproti so svojim zľutovaním a aby nasýtil naše srdcia.

7. januára Mt 4, 12-17. 23-25

Ježiš, prichádzajúc do Kafarnauma, vykonal určité sebaobmedzenie. Bolo to obmedzenie samého seba, že sa tam rozhodol bývať. Tam sa potom sústredil na to, čo dostal ako misiu od Otca: hlásanie Slova, znaky, stretnutia... Odtiaľ, to svetlo, ktoré priniesol, zažiarilo do veľkej šírky. Ak sa obmedzujem na to, čo je najdôležitešie v misii môjho života, v mojom povolaní, nemusím sa báť - to, čo sa má stať, zažiari ako veľký prúd dobra do sveta.

6. januára Mt 2, 1-12

Traja mudrci od východu nás učia, že niekedy na stretnutie s Kristom prichádzame z veľkej diaľky. Ale zároveň aj to, že niektorí z tých, čo sú veľmi blízko, ho nespoznávajú a neklaňajú sa mu. Boh s však nehrá na skrývačku, a dáva sa poznať tým, čo ho hľadajú s úprimným srdcom a nepohoršujú sa jeho chudobou.

5. januára Jn 1, 1-18

Plnosť, ktorá sa dáva: "z Jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou". Keď dostávame nejakú milosť, potrebujeme ju naprv prijať, to znamená uveriť jej a nasýtiť sa ňou. Potom máme ísť a konať podľa slova, ktoré sme pritom pre seba dostali. A potom príde ďalšia milosť a začne ďalšia etapa. 

4. januára Jn 1, 35-42

Poďte a uvidíte, šli teda... Aj my, nedostávame od Krista slovo, aby sme si ho kdesi uložili, či rozšírili horizonty, ale preto, aby sme sa ním nechali pritiahnúť a priviesť k skutkom.

3. januára Jn 1, 29-34

Ježiš sa približuje k hriešnikom, ktorí sú na ceste pokánia - takýto obraz nám podáva dnešné evanjelium. Je to ohromné povzbudenie pre nás. Akékoľvek, viac alebo menej podarené, pokusy na ceste obrátenia robíme, môžeme si byť istí, že zároveň Ježiš sám sa približuje, aby sa nám dal poznať, ako Boží Baránok snímajúci hriechy sveta.

2. januára Jn 1, 19-28

„Ja nie som Mesiáš.“ Aj my sa toto potrebujeme naučiť vyznávať. Znovu a znovu. V každodenných situáciách. Úprimne v srdci. Je to spôsob ako v našom živote môžeme pripraviť cestu jedinému Spasiteľovi - Ježišovi Kristovi, Pánovi.