12. apríla Jn 3, 31-36

"Kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev". Čo zostáva Bohu, keď sme vnútorne uzavretí a neotvárame sa na evanjelium? Vtedy Boh môže len "hlasnejšie" zavolať: človeče, čo robíš, že sa obraciaš chrbtom mojmu Synovi?! Toto je zmysel týchto slov z dnešného evanjelia.

11. apríla Jn 3, 16-21

Miluješ svetlo, alebo tmu? Nejde o banálnu otázku. Spýtaj sa vážne, k čomu máš v srdci blišie? Konkrétne, v tejto chvíli. Polož si dnes túto otázku a obnov svoju vieru v Ježiša Krista, ktorý nás neprišiel odsúdiť ale spasiť.

9. apríla Lk 1, 26-38

Potrebujeme Máriinu múdrosť. Všetci sme totiž, tak ako ona, volaní Bohom. On posielam svojich poslov a čaká na našu odpoveď. My však v oslovujúcich nás buď nespoznávame Božích poslov, alebo kladieme odpor a podmienky. To je však spôsob, akým sa k nám približuje Pán, aby v nás mohol začať nový život.

8. apríla Jn 20, 19-31

Evanjelium nám hovorí, čo musel Tomáš urobiť, aby zmrtvychvstalého Ježiša stretol - musel sa vrátiť do spoločenstva a o sem dní neskôr, čiže v nedeľu, byť zase s ostatnými. Zmŕtvychvstanie prináša víťazstvo nad našim individualizmom.

7. apríla Mk 16, 9-15

Nevera a tvrdosť srdca - to sú veci, s ktorými sa v nás neustále zmáha ohlasovanie Cirkvi. Nič zvláštne, že to nejde z jedného dňa na druhý, dokonca ani z jedného roku na druhý. Preto slávime Veľkú Noc každý rok, znovu a znovu. A napriek všetkému, sa v nás postupne zahniezďuje nový život...

6. apríla Jn 21, 1-14

"To je Pán!". Aké dôležité je vedieť znovu a znovu počuť hlas "učeníka, ktorého Ježiš miloval", čiže hlas Cirkvi, ako nás pozýva k viere v konkrétnych situáciách nášho života, keď sa k nám náš Spasiteľ približuje nepoznaný! Je to vždy ten moment, keď v nás hľadá svoje deti, aby nás kŕmil.

29. marca Jn 13, 1-15

Umývaním nôh, Ježiš akoby chcel vystihnúť celý zmysel svojho života, aby zostal dobre vtlačený do pamäti učeníkov a aby raz, keď budú môcť pochopiť, pochopili: "teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš". Ježiš nám dal príklad život obetovaného za druhých. Dal nám príklad života, ktorý sa stal “chlebom rozlámaným pre svet”.

28. marca Mt 26, 14-25

"Som to ja, Pane?" Táto otázka učeníkov vo večeradle, by nás mala sprevádzať. Nielen v týchto dňoch Veľkého týždňa, ale vždy keď vstupujeme do intimity s našim Učiteľom, s "tichým baránkom na zabitie", prostredníctvom eucharistie. O spásonostnú bázeň tu ide, nie o strach či nedôveru.

27. marca Jn 13, 21-33. 36-38

„Aj život položím za teba“. To, že Petrovo vyznanie bolo neskôr overené, neznamená, že ho nemal dávať. Dôležité slová majú byť povedané. Aj prísľuby majú byť vyslovené. Častokrát na ich výšku dozrievame až časom. Neboj sa hovoriť iným, že ich miluješ, dokonca aj vtedy, keď možno nebudeš mať síl to neskôr potvrdiť skutkami...

26. marca Jn 12, 1-11

Rozprávanie o rozlúčkovej hostine v Betánii je rozprávaním o srdciach plných lásky, medzi ktorými sa Ježiš cíti ako doma. V Betánii bývajú Ježišovi priatelia. Betániou môže byť aj tvoj dom, aj tvoje srdce. Pouvažuj...

25. marca Mk 14, 1 – 15, 47

Ježiš mlčí. Evanjelista Marek podčiarkuje viackrát vo svojich pašiach tento Ježišov postoj. Nie je to prejav slabosti, naopak. Je to ticho človeka, ktorý nereaguje na provokácie, ticho niekoho, kto neprepadá beznádeji pod tlakom urážok a hanobenia. Je to vznešené ticho toho, kto je presvedčený o svojej oddanosti, pravosti a je si istý, že kauza, pre ktorú bojuje, bude triumfovať. 

24. marca Jn 11, 45-56

Koľkí aj dnes, rovnako ako Kajfáš vtedy, rýchlo označujú za lepšie zbaviť sa človeka a tak si vyriešiť problém. Prosme dnes za všetky obete týchto kalkulácií a o obrátenie zaslepených hriešnikov.

23. marca Jn 10, 31-42

Pre ktorý z mojich dobrých skutkov ma kameňujete? - hovorí Ježiš židom, ktorí mali v rukách kamene, aby ho zabili. Neuveriteľná sila je v Ježišovi. Ovláda sa a s pokojom sa pokúša dostať k srdcu svojich poslucháčov, ktorí už podliehajú šialenstvu agresie. Opravdivý Boží Baránok uprostred svojich zaslepených bratov...