17. júna Mt 5, 33-37

Keď Ježiš hovorí: „vôbec neprisahajte“, tak to preto, lebo ťa chce naučiť nehádzať slová do vetra, pravosti slova a čestnosti.

16. júna Mt 5, 27-32

Peklo - stav našej duše, do ktorého nás dostáva hriech. Máme urobiť čokoľvek, aby sme sa mu vyhli. Ak má byť kresťan v niečom radikálom, tak to je vlastný hriech.

15. júna Jn 6, 51-58

Svet nás chce nakŕmiť svojim chlebom. Koľko námahy, náhlenia a stresu kvôli chlebu tohto sveta, no ten nás nedokáže nasýtiť! Dnes nám Cirkev ohlasuje dar chleba, ktorý je vždy na dosah ruky: Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky.

14. júna Mt 5, 17-19

Ježiš zomierajúc na kríži vyplnil „Zákon i Prorokov“. Zákon sa vypĺňa láskou, v zmysle Augustýnových slov: "miluj a rob, čo chceš". Láska je totiž duchom Zákona. Je možné konať Zákon bez lásky, ale nie naplniť ho.

13. júna Mt 5, 13-16

Žiariť, ukazovať smer, dávať chuť - úlohy, v ktorých sa skrývajú Božie očakávania voči nám. Na žiadnu z týchto úloh nás nemusí byť veľa, potrebujeme si však uveriť. Uveriť tomu ako nás vidí Pán.

12. júna Mt 5, 1-12

Chudobný, hladný po spravodlivosti, prenasledovaný, plačúci... Nachádzaš sa niekde v tomto evanjeliu? Ak áno, tak ti patrí Ježišovo: blahoslavený.

11. júna Jn 3, 16-18

Najsvätejšia Trojica: spoločenstvo a láska. Boh a naša hlboká stvorená prirodzenosť, cieľ nášho ľudského dozrievania.

10. júna Mk 12, 38-44

"Celé svoje živobytie!" Živobytie, to je to, čo ti prináša život. A preto sa dnes spýtaj: z čoho ja čerpám život? Pán chce od nás v obetu vlastne toto, nič menej. Presnejšie povedané: On sám sa chce stať prameňom nášho naplnenia!

9. júna Mk 12, 35-37

Týmito slovami nám Ježiš pomáha rozlíšiť svoju osobu od svojho pôvodu v čase. On je totiž zároveň pre kráľa Dávida aj synom aj jeho Pánom. No predovšetkým Pánom. Celá Dávidova sláva nachádza v Ježišovi svoj dôvod. Tak to je aj v našom živote: naša sláva je v tom, kto sa zjavuje cez naše skutky.

8. júna Mt 26, 36-42

"Nech sa stane tvoja vôľa." Najvyšší veľkňaz, Ježiš, nás učí plniť Otcovú vôľu, vypiť kalich až do konca. Sám zakúsil mieru slabosti ľudského tela. Kráčajme našim životom spolu s ním, učiac sa od neho, naplení jeho Duchom.

7. júna Mk 12, 18-27

„Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?“... Kto neverí vo svoj vlastný budúci život po zmŕtvychvstaní tela, je v omyle. Nevie kým je Boh ani to, kým je on sám pre Boha. A kladie si nepodstatné otázky.

6. júna Mk 12, 13-17

Cisárovo cisárovi, božie Bohu! My kresťania sa modlíme nielen za spásu našej duše a za veci, čo sa týkajú nášho vzťahu s Pánom. Modlíme sa aj za našich vládcov, od srdca: za ich dlhý život, za múdrosť a zdravie, mier, prosperitu, verný ľud a všetky ostatné dobrá, ktoré sú im potrebné v ich službe národu a svetu. Lebo tak nás učil náš obdivuhodný Učiteľ.

5. júna Mk 12, 1-12

Naša zloba neblokuje Božiu vernosť a milosrdenstvo. Boh znovu a znovu posiela svojich prorokov pre našu záchranu. Z lásky k nám poslal aj svojho Syna. Ako ho prijmeš ty?