4. februára Mk 1, 29-39

Šimonova testiná bola uzdravená z horúčky, aby mohla slúžiť. Aj naše, možno aktuálne utrpenie je úvodom k našej misii. Kristus vskutku prišiel a prichádza cez Petrov dom, tj. Cirkev k ľudstvu zablokovanému v planých, horúčkovitých snahách, aby tých, ktorí sa mu nechajú dotknúť, mohol oslobodiť pre službu iným.

3. februára Mk 6, 30-34

Ako ovce bez pastiera? Áno, veľmi často sme takíto. Ale keď dovolíme Ježišovi znovu nás učiť a my budeme prijímať jeho slovo, nájdeme skutočné občerstvenie pre svoje duše. Čo však tí, čo žijú naozaj bez neho?!

2. februára Lk 2, 22-40

Starci Simeon a Anna pri obetovaní Ježiša velebili Boha. Aj my sme povolaní dozrieť v našom živote k velebe za to, že sme "uvideli Božiu spásu". Čo čakáš, že sa naučíš v živote ty?

1. februára Mk 6, 7-13

"Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie". Treba robiť pokánie - ohlasovanie tejto pravdy je misiou Cirkvi aj dnes. Skús znovu premyslieť, čo znamená "robiť pokánie" konkrétne pre teba dnes.

31. januára Mk 6, 1-6

"Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." Je potrebné cítiť sa s Božími vecami tak trochu ako cudzinci, tj. ako tí, čo objavujú stále niečo nové. Ináč nám zmysel Ježišových slov bude unikať. Schopnosť žasnúť je podmienkou prijatia Božieho Slova, a teda základom života s Bohom. 

30. januára Mk 5, 21-43

Aj keď máš pocit, že si len jeden Nikto v dave, Ježiš o tebe vie a môžeš sa ho dotknúť vierou. Koľkí prichádzajú do chrámu každý deň, a koľkí sa ho naozaj dotýkajú tak, že z neho vychádza sila?

28. januára Mk 5, 1-20

„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ Pán niekedy dopustí, že nás naše hriechy spútajú na celé roky, alebo že trpíme samotou, či sebazničujúcimi myšlienkami a skutkami, podobne ako človek z dnešného evanjelia. Ale to všetko preto, aby sme raz mohli svedčiť, zvlášť našim blízkym, o veľkých veciach, ktoré urobil Pán a ako On miluje.

28. januára Mk 1, 21-28

Stratégiou zlého ducha je konať nepozorovane. A toho by sme sa máli báť, nie jeho výnimočných prejavov. Potrebujeme mať preto otvorené duchovné zmysly, a vnímať, keď sa pokúša otráviť naše myšlienky a našu predstavivosť svojim oparmi strachu a bezradnosti.

27. januára Mk 4, 35-41

Po celom dni vyučovania, Ježiš zaspal tak tvrdo, že ho nemohla zobudiť ani búrka na lodi. Ak máš problémy so spánkom, ešte pred tým než to začneš riešiť farmakologicky, sa skús spýtať seba samého, či sú tvoje aktivity zmysluplné, či múdro konajúc dobro sa vieš dobre unaviť.

26. januára Lk 10, 1-9

Ježiš nám dnes hovorí, že keď dar pokoja, ktorý sme od neho dostali a dávame ho ďalej, trafí na človeka, ktorý tohto pokoja nie je hoden, nespočinie na ňom. Kto je človekom hodným pokoja? Ten, kto urobí všetko pre to, aby sa prizrel tomu, čo spôsobilo jeho nepokoj. Ak beriem zodpovednosť za neporiadok, ktorý u seba vidím, učím sa na vlastných chybách, rozhodujem sa pre zmeny, vtedy som človekom hodným pokoja, hodným pocitu bezpečnosti a nádeje, že moja situácia sa zmení. 

25. januára Mk 16, 15-18

Ježišov prísľub z Evanjelia sa vyplnil v osobe sv. Pavla. Uskutoční sa aj v tebe, ak – podobne ako Pavol – obrátiš sa a horlivo začneš žiť záležitosťami Pána.

24. januára Mk 4, 1-20

Kto má uši na počúvanie? Poznáš niekoho takého? ...nech počúva! Pán zasieva, ale ako počúvame?

23. januára Mk 3, 31-35

"Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka". Kto plní Božiu vôľu? Ten, kto vstúpi dnu - do spoločenstva Cirkvi, sadne si medzi Ježišových učeníkov a počúva.