V Čičmanoch snehové vianočné silencium na Kvetnú nedeľu

Podrobnosti

Uverejnené: 02. apríl 2012

Prečítané: 2839x

Témou našich stretnutí boli 4 znaky Cirkvi : jednota, svätosť, všeobecnosť (katolíckosť) a apoštolskosť. A tiež ako Eucharistia buduje Cirkev.

Bratislava: Šiesta pašiová kázeň 2012

Podrobnosti

Uverejnené: 02. apríl 2012

Prečítané: 3489x

V šiestom pôstnom zamyslení sme sa vrátili k Ježišovým posledným chvíľam.

Sv. Otec z príležitosti svetového dňa mládeže

Podrobnosti

Uverejnené: 01. apríl 2012

Prečítané: 2670x

Prinášame celý text posolstva Sv. Otca Benedikta XVI. z príležitosti svetového dňa mládeže.

Drahí priatelia,
s radosťou sa na vás opäť obraciam pri príležitosti 27. svetového dňa mládeže. Spomienka na stretnutie v Madride minulý rok v auguste je v mojom srdci stále živá. Boli to mimoriadne chvíle milosti, počas ktorých Pán požehnal prítomných mladých ľudí, ktorí prišli z celého sveta. Ďakujem Pánovi za hojné ovocie, ktoré tieto dni priniesli a ktoré sa v budúcnosti ešte znásobí, tak medzi mladými, ako aj v spoločenstvách, ku ktorým patria. Teraz sa už sústreďujeme na budúce stretnutie v Rio de Janeiro v roku 2013, ktorého témou bude „Choďte teda, učte všetky národy!“ (Mt 28, 19).
Tento rok je mottom Svetového dňa mládeže výzva z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi!” (4, 4). Radosť je totiž ústredným prvkom kresťanskej skúsenosti. Aj počas každého Svetového dňa mládeže zažívame intenzívnu radosť, radosť zo spoločenstva, radosť z toho, že sme kresťanmi, radosť z viery. Je to jeden z charakteristických znakov týchto stretnutí. A vidíme, že majú veľkú príťažlivú silu: vo svete, ktorý je často poznačený smútkom a starosťami, je to dôležité svedectvo o kráse a dôveryhodnosti kresťanskej viery.
Cirkev je povolaná prinášať do sveta radosť. Autentickú a trvalú radosť, akú hlásali anjeli pastierom v Betleheme v tú noc, keď sa narodil Ježiš (porov. Lk 2, 10): Boh nielen hovoril, nielen konal zázračné znamenia v dejinách ľudstva, Boh sa nám stal takým blízkym, že sa stal jedným z nás a prešiel všetkými etapami ľudského života. V zložitej súčasnej situácii pociťujú mnohí mladí okolo vás veľkú potrebu počuť, že kresťanské posolstvo je posolstvom radosti a pokoja! Chcel by som sa s vami zamyslieť nad touto radosťou, nad spôsobmi, ako ju nájsť, aby ste ju mohli prežívať čoraz hlbšie a stať sa jej poslami uprostred tých, ktorí sú okolo vás.

1. Naše srdce je stvorené pre radosť
Túžba po radosti je vtlačená v hĺbke ľudskej bytosti. Za bezprostrednými a pominuteľnými potešeniami hľadá naše srdce hlbokú, plnú  a trvalú radosť, ktorá môže dať životu „chuť“. A to platí predovšetkým pre vás, pretože mladosť je obdobím neustáleho objavovania života, sveta, druhých i seba samých. Je to čas otvorenosti voči budúcnosti a voči veľkým túžbam po šťastí, priateľstve, zdieľaní a pravde, čas, keď sme priťahovaní ideálmi a robíme si plány.
Každý deň nám Pán ponúka toľko obyčajných radostí: radosť zo života, radosť z krásy prírody, radosť z dobre vykonanej práce, radosť zo služby, radosť z úprimného a čistého priateľstva. A ak sa pozorne prizrieme, existuje mnoho ďalších dôvodov na radosť: pekné okamihy z rodinného života, spoločné priateľstvá, objavenie vlastných schopností a dosiahnutie dobrých výsledkov, ocenenie od druhých, možnosť vyjadriť sa a byť pochopený, pocit, že sme pre blížneho užitoční. Ďalej je to získavanie nových vedomostí prostredníctvom štúdia, objavovanie nových horizontov prostredníctvom cestovania a stretnutí, možnosť robiť si plány do budúcnosti; aj skúsenosť z čítania nejakej knihy, obdivovania vrcholného umeleckého diela, počúvania a hrania hudby, či pozerania filmu v nás môže vyvolať pravú a skutočnú radosť.
Každý deň sa však stretávame aj s mnohými ťažkosťami a v srdci pociťujeme starosť ohľadne budúcnosti, a preto sa možno pýtame, či plná a trváca radosť, po ktorej túžime, nie je len ilúziou a útekom z reality. Mnohí mladí sa pýtajú: je dnes skutočne možné naplno sa radovať? Pri svojom hľadaní idú rôznymi cestami, pričom niektoré z nich sú nesprávne, či dokonca nebezpečné. Ako však odlíšiť skutočne trvácu radosť od bezprostredných a klamných potešení? Ako nájsť v živote pravú radosť, takú, ktorá pretrvá a neopustí nás ani v ťažkých chvíľach?

2. Boh je zdrojom pravej radosti
V skutočnosti všetky autentické radosti, tie malé každodenné i tie veľké radosti života, majú svoj pôvod v Bohu – aj keď sa to na prvý pohľad nezdá – pretože Boh je spoločenstvom večnej lásky, ktorá neostáva uzatvorená v sebe samej, ale sa šíri v tých, ktorých On miluje a ktorí jeho milujú. Boh nás stvoril na svoj obraz z lásky a vyliatím svojej lásky na nás, aby nás naplnil svojou prítomnosťou a svojou milosťou. Boh chce, aby sme mali účasť na jeho božskej a večnej radosti a aby sme objavili, že hodnota a najhlbší zmysel nášho života spočíva v tom, že On nás akceptuje, prijíma a miluje. No nie nestálym prijatím, aké môže byť to ľudské, ale nepodmienečným prijatím, aké je to Božie: ja som chcený, mám vo svete a v dejinách svoje miesto, som osobne milovaný Bohom. A ak ma Boh akceptuje, miluje a ja som si tým istý, jasne a určite viem, že je dobré, že som, že existujem.
Táto nekonečná Božia láska ku každému z nás sa naplno prejavila v Ježišovi Kristovi. V ňom sa nachádza radosť, ktorú hľadáme. V evanjeliu vidíme, ako sa udalosti spojené so začiatkom Ježišovho života vyznačujú radosťou. Keď archanjel Gabriel oznamuje Panne Márii, že bude matkou Spasiteľa, začína slovami: „Zdravas’!“ (Lk 1, 28) – raduj sa. Pri Ježišovom narodení Pánov anjel hovorí pastierom: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11). A mudrci, ktorí hľadali dieťatko, „ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali“ (Mt 2, 10). Dôvod tejto radosti spočíva teda v blízkosti Boha, ktorý sa stal jedným z nás. Práve to mal na mysli svätý Pavol, keď písal kresťanom vo Filipách: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko” (Flp 4, 4 – 5). Prvou príčinou našej radosti je blízkosť Pána, ktorý má prijíma a miluje.
A skutočne, zo stretnutia s Ježišom sa vždy rodí veľká vnútorná radosť. V evanjeliách to môžeme vidieť v mnohých epizódach. Spomeňme si na návštevu Ježiša u Zacheja, nečestného vyberača daní, verejného hriešnika, ktorému Ježiš hovorí: „Dnes musím zostať v tvojom dome!“ A Zachej, ako to opisuje svätý Lukáš, „ho prijal s radosťou“ (Lk 19, 5 – 6). Ide o radosť zo stretnutia s Pánom; o pocítenie Božej lásky, ktorá môže zmeniť celý môj život a priniesť spásu. A Zachej sa rozhodne zmeniť život a darovať svoj majetok chudobným.
V hodine Ježišovho umučenia sa táto láska prejavila v celej svojej sile. V posledných okamihoch svojho pozemského života, keď večeral so svojimi priateľmi, Ježiš hovorí: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!... Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 15, 9.11). Ježiš chce priviesť svojich učeníkov a každého z nás k plnej radosti, tej, ktorú prežíva spoločne so svojím Otcom, aby láska, ktorou ho Otec miluje, bola v nás (porov. Jn 17, 26). Kresťanská radosť spočíva v tom, že sme otvorení tejto Božej láske a patríme mu.
Evanjeliá rozprávajú o tom, že Mária z Magdaly a iné ženy išli pozrieť hrob, kde bolo uložené Ježišovo telo po jeho smrti, a od anjela sa dozvedeli udivujúcu správu, že vstal z mŕtvych. Preto „so strachom i veľkou radosťou“ – ako zaznamenáva evanjelista – rýchlo odišli od hrobu a bežali túto radostnú zvesť oznámiť učeníkom. A Ježiš im išiel v ústrety a povedal: „Pozdravujem vás!“ (Mt 28, 8 – 9). Ide o radosť zo spásy, ktorá sa im ponúka: Kristus je živý, je to On, kto porazil zlo, hriech a smrť. On je prítomný uprostred nás ako Zmŕtvychvstalý až do skončenia sveta (porov. Mt 28, 20). Zlo nemá v našom živote posledné slovo, veď viera v Krista Spasiteľa nám hovorí, že Božia láska zvíťazí.
Táto hlboká radosť je ovocím Ducha Svätého, ktorý z nás robí Božie deti, schopné prežívať a zakúšať jeho dobrotu, obracať sa na Boha s oslovením „Abba, Otče“ (Rim 8, 15). Radosť je znamením jeho prítomnosti a jeho pôsobenia v nás.

3. Uchovávať v srdci kresťanskú radosť
V tejto chvíli sa pýtame: ako prijať a uchovať tento dar hlbokej duchovnej radosti?
Žalm nám hovorí: „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce“ (Ž 37, 4). A Ježiš vysvetľuje, že „nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi“ (Mt 13, 44). Nájsť a uchovať si duchovnú radosť nám umožňuje stretnutie s Pánom, ktorý nás žiada, aby sme ho nasledovali, aby sme urobili zásadné rozhodnutie a úplne mu zverili svoj život. Drahí mladí, nebojte sa dať šancu Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu a urobiť mu miesto vo svojom živote; je to cesta na dosiahnutie pokoja a skutočného šťastia vo vašom vnútri, je to cesta k opravdivému plnému životu Božích detí, stvorených na jeho obraz a podobu.
Hľadajte radosť v Pánovi, lebo radosť je plodom viery, je spoznávaním jeho prítomnosti a jeho priateľstva v každodennom živote: „Pán je blízko!“ (Flp 4, 5). Radosť je vkladaním našej nádeje do neho, jeho hlbším spoznávaním a milovaním. Rok viery, ktorý o niekoľko mesiacov začne, nech je nám pomocou a povzbudením. Drahí priatelia, naučte sa vidieť, čo Boh koná vo vašom živote, objavte ho skrytého v udalostiach vášho každodenného života. Verte, že je vždy verný zmluve, ktorú uzavrel s vami v deň vášho krstu. Vedzte, že vás nikdy neopustí. Často k nemu obracajte svoj zrak. Na kríži dal svoj život, pretože vás miluje. Kontemplácia tejto nesmiernej lásky prinesie do nášho srdca nádej a radosť, ktorú nič nepremôže. Kresťan nemôže byť smutný, pretože stretol Krista, ktorý dal za neho život.
Hľadať Pána, stretať ho v živote, značí aj prijímať jeho slová, ktoré sú radosťou pre srdce. Prorok Jeremiáš píše: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca“ (Jer 15, 16). Učte sa čítať a meditovať Sväté písmo, nájdete v ňom odpovede na tie najhlbšie otázky o pravde, ktoré prebývajú vo vašom srdci a vo vašej mysli. Božie slovo vám odhalí zázraky, ktoré Boh vykonal v ľudských dejinách, a naplní vás radosťou, ktorá vás privedie ku chvále a klaňaniu: „Poďte, plesajme v Pánovi... klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril“ (Ž 95, 1.6).
Osobitne privilegovaným miestom na vyjadrenie radosti, ktorú Cirkev čerpá z Pána a odovzdáva svetu, je liturgia. Každú nedeľu slávia kresťanské spoločenstvá v eucharistii ústredné tajomstvo: Kristovu smrť a vzkriesenie. To je najdôležitejší moment pre každého Pánovho učeníka, pretože v ňom sa sprítomňuje jeho obeta lásky. Nedeľa je deň, v ktorom sa stretáme so vzkrieseným Kristom, počúvame jeho slová, živíme sa jeho telom a krvou. Žalm hovorí: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 118, 24). A na Veľkú noc spieva Cirkev Veľkonočný chválospev vyjadrujúci radosť z víťazstva Ježiša Krista nad hriechom a smrťou: „Zaplesaj nebeský chór anjelov... Zaraduj sa zem, zaplavená toľkým jasom... a tento chrám nech zaznie naším jasavým spevom!“. Kresťanská radosť sa rodí z poznania, že sme milovaní Bohom, ktorý sa stal človekom, dal za nás svoj život a premohol zlo a smrť; a je prežívaním lásky k nemu. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, mladá karmelitánka, napísala: „Ježišu, milovať ťa je mojou radosťou“ (P 45, 21. január 1897, Op. Compl., s. 708).

4. Radosť z lásky
Drahí priatelia, radosť je úzko spätá s láskou: sú to dva neoddeliteľné plody Ducha Svätého (porov. Gal 5, 23). Láska plodí radosť a radosť je jednou podobou lásky. Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty v odozve na Ježišove slová – „Blaženejšie je dávať ako prijímať!“ (Sk 20, 35) – povedala: „Radosť je ako sieť lásky, ktorou môžete zachytiť duše. Boh miluje toho, kto rozdáva radosť. A kto dáva s radosťou, dáva viac“. A Boží služobník Pavol VI. napísal: „V samotnom Bohu je všetko radosťou, pretože všetko je darom“ (exhortácia Gaudete in Domino, 9. máj 1975).
Chcem vám tiež povedať, že s ohľadom na rôzne oblasti vášho života „milovať“ znamená byť stály, verný, dodržiavať záväzky. A to v prvom rade v priateľstvách: naši priatelia očakávajú, že budeme úprimní, lojálni, verní, pretože skutočná láska vytrvá aj a predovšetkým v ťažkostiach. A to isté platí ohľadne práce, štúdia a služieb, ktoré konáte. Vernosť a stálosť v dobrom vedú k radosti, aj keď nie vždy bezprostredne.
Ak chceme zakúsiť radosť lásky, musí byť veľkodušní a nesmieme sa uspokojiť len s minimom. Musíme sa úplne angažovať v živote a venovať osobitnú pozornosť tým najnúdznejším. Svet potrebuje kompetentných a veľkodušných mužov a ženy, ktorí sa budú venovať službe spoločnému dobru. Seriózne sa venujte štúdiu; rozvíjajte svoje talenty a dávajte ich už odteraz do služby blížnym. Hľadajte spôsob ako prispieť k spravodlivejšej a ľudskejšej spoločnosti tam, kde sa nachádzate. Nech je celý váš život vedený duchom služby a nie túžbou po moci, materiálnom úspechu a peniazoch.
Pokiaľ ide o veľkodušnosť nemôžem nespomenúť jednu mimoriadnu radosť: tú, ktorú pocítite, keď odpoviete na povolanie darovať Pánovi celý svoj život. Drahí mladí priatelia, nebojte sa, keď vás Kristus povoláva na rehoľný, mníšsky, misionársky alebo kňazský život. Buďte si istí, že on naplní radosťou tých, ktorí mu zasvätia svoj život v odpovedi na jeho pozvanie zanechať všetko a ostať s ním, aby sa s nerozdeleným srdcom mohli venovať službe druhým. Rovnako veľkú radosť však dáva aj mužom a ženám, ktorí sa úplne oddajú jeden druhému v manželstve, aby tak budovali rodinu a stali sa znamením Kristovej lásky k Cirkvi.
Chcel by som ešte spomenúť tretiu cestu vedúcu k radosti lásky: rozvíjanie bratskej lásky vo vašom živote a v živote vašich spoločenstiev. Medzi takýmto spoločenstvom lásky a radosťou je veľmi úzky vzťah. Svätý Pavol nie náhodou napísal svoju výzvu v množnom čísle: „Ustavične sa radujte v Pánovi!” (Flp 4, 4). Iba ak budeme spoločne žiť takéto bratské komúnio, môžeme zakúsiť túto radosť. Kniha Skutky apoštolov takto opisuje prvé kresťanské spoločenstvo: „Po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm“ (Sk 2, 46). Usilujte sa aj vy o to, aby sa kresťanské spoločenstvá stali privilegovanými miestami vzájomného zdieľania, pozornosti a starostlivosti.

5. Radosť z obrátenia
Drahí priatelia, aby ste mohli zažiť opravdivú radosť, musíte vedieť rozpoznať pokušenia, ktoré vás od nej vzďaľujú. Súčasná kultúra vedie často k sledovaniu bezprostredných cieľov, výkonov a potešení, podporujúc skôr nestálosť, ako trvácnosť spojenú s námahou a vernosťou záväzkom. Vysiela posolstvá pobádajúce ku konzumnému zmýšľaniu a predkladajúce falošné šťastie. Skúsenosť nás učí, že majetok nezaručuje šťastie: je toľko ľudí, ktorí majú hojnosť materiálnych statkov, no často ich trápi beznádej, smútok a cítia v živote prázdnotu. Aby sme zotrvali v radosti, musíme žiť v láske a v pravde, žiť v Bohu.
Božia vôľa je, aby sme boli šťastní. Preto nám dal na našej ceste konkrétne usmernenia: prikázania. Keď ich budeme dodržiavať, nájdeme cestu života i šťastie. Hoci sa na prvý pohľad môžu javiť ako súbor zákazov brániacich slobode, ak sa nad nimi pozornejšie zamyslíme vo svetle Kristovho posolstva, predstavujú súbor základných a cenných pravidiel vedúcich k šťastnému životu v súlade s Božím plánom. Často však, naopak, konštatujeme, že budovanie života bez ohľadu na Boha a jeho vôľu, prináša sklamanie, smútok, pocit zlyhania. Skúsenosť hriechu, ktorá je odmietnutím nasledovať Boha, pohrdnutím jeho priateľstvom, prináša do nášho srdca tieň.
Avšak niekedy nie je kresťanská cesta ľahká a vernosť Pánovej láske sa stretá s prekážkami alebo zaznamenáva pády, no Boh nás vo svojom milosrdenstve neopúšťa a ponúka nám stále možnosť vrátiť sa k nemu, zmieriť sa s ním, zakúsiť radosť z jeho odpúšťajúcej a prijímajúcej lásky.
Drahí mladí, často pristupujte k sviatosti pokánia a zmierenia! Je to sviatosť znovu nájdenej radosti. Proste Ducha Svätého o svetlo, aby ste spoznali svoje hriechy a dokázali prosiť Boha o odpustenie. Pristupujte k tejto sviatosti pravidelne, pokojne a s dôverou. Pán má vždy pre vás otvorené svoje náručie, očistí vás a vovedie do svojej radosti: aj pre jedného hriešnika, ktorý sa obráti, je v nebi radosť (porov. Lk 15, 7).

6. Radosť v skúškach
Nakoniec by mohla v našom srdci ostať otázka, či je skutočne možné žiť v radosti aj uprostred toľkých skúšok života, zvlášť tých najbolestnejších a najtajomnejších; či ak skutočne nasledujeme Pána a dôverujeme mu, budeme vždy šťastní.
Odpoveďou nám môžu byť skúsenosti dvoch mladých ľudí, ktorí tak ako vy našli v Kristovi svetlo, dávajúce im silu a nádej aj v tej najťažších situáciách. Blahoslavený Pier Giorgio Frassati (1901 – 1925) zakúsil vo svojom krátkom živote veľa skúšok a jedna z nich ho skutočne hlboko zranila, lebo sa týkala jeho citového života. V tejto situácii napísal svojej sestre: „Pýtaš sa ma, či som šťastný; a ako by som sa nemal byť? Pokým mi viera dáva silu, som šťastný! Katolík nemôže nebyť šťastný... Cieľ, pre ktorý sme boli stvorení, zahŕňa cestu posiatu mnohými tŕňmi, ale nie je to smutná cesta: je veselá, aj napriek bolestiam“ (List sestre Luciane, Turín, 14. február 1925). A blahoslavený Ján Pavol II., keď ho predstavoval ako vzor, povedal o ňom: „Bol to mladý človek s nákazlivou radosťou, radosťou, ktorá mu pomáhala prekonávať mnohé ťažkosti jeho života“ (Príhovor k mladým, Turín, 13. apríl 1980).
Ešte bližšie našej dobe je mladá Chiara Badanová (1971 – 1990), ktorá bola len nedávno blahorečená a ktorá okúsila, že bolesť môže byť láskou premenená a tajomne naplnená radosťou. Vo veku 18 rokov, keď jej rakovina začínala spôsobovať nesmierne utrpenie, modlila sa Chiara k Duchu Svätému a prosila za mladých z jej hnutia. Namiesto toho, aby žiadala o svoje uzdravenie, prosila Boha o to, aby svojím Duchom osvietil všetkých týchto mladých ľudí, dal im múdrosť a svetlo: „Bol to skutočne Boží okamih: veľmi som fyzicky trpela, ale moja duša spievala“ (List Chiare Lubichovej, Sasselo, 20. december 1989). Kľúčom k jej pokoju a radosti bola úplná dôvera v Pána a prijatie choroby ako tajomného prejavu jeho vôle pre jej dobro i pre dobro druhých. Často opakovala: „Ak to chceš ty, Ježišu, chcem to aj ja“. Sú to dve obyčajné svedectvá spomedzi mnohých, ktoré ukazujú, že opravdivý kresťan nie je nikdy zúfalý a smutný – ani zoči-voči najťažším prekážkam – a tiež, že kresťanská radosť nie je únikom zo skutočnosti, ale je nadprirodzenou silou, s ktorou možno čeliť každodenným ťažkostiam. Vieme, že ukrižovaný a vzkriesený Kristus je s nami, je navždy naším verným priateľom. Keď máme účasť na jeho utrpení, máme účasť aj na jeho sláve. S ním a v ňom sa utrpenie premieňa na lásku. A v nej sa nachádza radosť (porov. Kol 1, 24).

7. Svedkovia radosti
Drahí priatelia, nakoniec by som vás chcel povzbudiť, aby ste boli misionármi radosti. Nemôžeme byť šťastní, ak ostatní nie sú šťastní: o radosť sa treba deliť. Choďte a povedzte  iným mladým ľuďom o vašej radosti z toho, že ste našli cenný poklad, ktorým je sám Ježiš. Radosť z viery si nemôžeme nechávať pre seba: ak si ju chceme uchovať, musíme ju odovzdávať ďalej. Svätý Ján hovorí: „Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami… A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná“ (1Jn 1, 3 – 4).
Niekedy sa kresťanstvo opisuje ako spôsob života potláčajúci našu slobodu a protirečiaci našej túžbe po šťastí a radosti. To však nezodpovedá pravde! Kresťania sú muži a ženy, ktorí sú skutočne šťastní, pretože vedia, že nikdy nie sú sami, ale vždy sú v Božích rukách! Preto je vašou úlohou, mladí Kristovi učeníci, aby ste ukázali svetu, že viera vedie k šťastiu a k pravej, plnej a trvácej radosti. A ak sa aj kresťanský spôsob života zdá niekedy únavný a nudný, vy musíte ako prví svedčiť o radostnej a šťastnej podobe viery. Evanjelium je „dobrou zvesťou“, že Boh nás miluje a že každý z nás je pre neho dôležitý. Ukážte svetu, že je to skutočne tak! Buďte zapálenými misionármi novej evanjelizácie! Prinášajte trpiacim a hľadajúcim radosť, ktorú im Ježiš chce dať. Prinášajte ju do vašich rodín, do vašich škôl a univerzít, na vaše pracoviská a do priateľských spoločenstiev, v ktorých žijete. Uvidíte, aká je nákazlivá. A dostanete stonásobne: radosť zo spásy pre vás samotných, radosť vidieť ako Božie milosrdenstvo pôsobí v srdciach. V deň vášho definitívneho stretnutia s Pánom, ho budete počuť, ako hovorí: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21).
Na tejto ceste nech vás sprevádza Panna Mária. Ona prijala Pána do svojho lona a radostným chválospevom vo svojom Magnifikat vyznáva: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“ (Lk 1, 46 – 47). Mária naplno odpovedala na Božiu lásku, keď mu oddala svoj život v pokornej a bezvýhradnej službe. Nazývame ju „Príčinou našej radosti“, pretože nám dala Ježiša. Nech vás ona uvedie do tej radosti, ktorú vám nik nemôže vziať!

Vo Vatikáne 15. marca 2012


Benedikt XVI.

Pápež mládeži: Sv. Klára vzorom rozhodnutia pre Krista

Podrobnosti

Uverejnené: 01. apríl 2012

Prečítané: 2742x

Ťahaná príkladom sv. Františka a jeho prvých spoločníkov práve na Kvetnú nedeľu, zanechala otcovský dom, aby sa úplne zasvätila Pánovi: bola osemnásťročná a mala odvahu viery a lásky rozhodnúť sa...

Bratislava: Nevšedná krížová cesta

Podrobnosti

Uverejnené: 01. apríl 2012

Prečítané: 3983x

Hnutie Viera a Svetlo pripravilo na Kvetnú nedeľu pre veriacich farnosti v Karlovej Vsi nevšednú krížovú cestu...

Vatikán schválil obrad požehnania nenarodených detí

Podrobnosti

Uverejnené: 29. marec 2012

Prečítané: 4014x

Podľa informácií internetového magazínu lifesitenews.com schválila Svätá stolica nový liturgický obrad požehnania dieťaťa v lone matky, ktorý by mal byť zakrátko publikovaný vo forme brožúry v španielskom a anglickom jazyku. V amerických farnostiach má byť táto brožúra distribuovaná z príležitosti tohtoročného Dňa matiek.

Americkí biskupi, ktorí na zostavení obradu pracovali, dosiahli 24. marca jeho schválenie a uznanie od Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

„Som očarený krásou tohto obradu požehnania nenarodených detí.“ povedal kardinál Daniel DiNardo, predseda komisie Pro-Life pôsobiacej pri Konferencii katolíckych biskupov Ameriky (USCCB). „Chceli sme túto správu ohlásiť tak rýchlo, ako to len bude možné, aby mohli farnosti čo najskôr začať s užívaním tejto novej sväteniny.“ povedal Neworleanský arcibiskup Gregory Aymond. Obrad požehnania dieťaťa v lone matky má byť teraz pripojený k iným požehnaniam v Benedikcionáli.

Pro-Life komisia Konferencie katolíckych biskupov Ameriky informovala, že nové požehnanie bolo pripravené pre podporu rodičov čakajúcich na narodenie dieťaťa. Má veriacich povzbudzovať na modlitby a docenenie hodnoty daru dieťaťa v lone matky. Zároveň má v spoločnosti napomôcť k rozšíreniu úcty k ľudskému životu. Obrad budú môcť kňazi vykonávať počas svätej omše i mimo jej slávenia.

 .

Preložil a spracoval br. jozef

Pápežskú univerzitu v Ríme povedie slovenský dominikán

Podrobnosti

Uverejnené: 28. marec 2012

Prečítané: 3042x

Vatikán, 26. marca  – Slovenský dominikán profesor Miroslav Konštanc Adam bol dnes vymenovaný za rektora Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme. Táto pápežská univerzita je známa tým, že v roku 1947 na nej dosiahol doktorát zo spirituálnej teológie Karol Wojtyła, neskorší pápež bl. Ján Pavol II.

Páter Miroslav Konštanc Adam OP sa narodil 2. augusta 1963 v Michalovciach. Po gymnaziálnych štúdiách v rodnom meste v rokoch 1982-1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. V rokoch 1987-1990 pracoval v Štátnom veterinárnom ústave v Michalovciach ako veterinárny lekár, bakteriológ a hygienik potravín. Dňa 26. februára 1989 vstúpil do tajného noviciátu rehole dominikánov, 28. apríla 1990 zložil prvé rehoľné sľuby a 13. apríla 1993 doživotné. V rokoch 1990-1995 absolvoval filozoficko-teologické štúdium na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Po svojej kňazskej vysviacke 24. júna 1995 pôsobil ako kaplán študentov Ekonomickej univerzity vo farnosti Bratislava-Kalvária. Postgraduálnu lektorskú skúšku z teológie zložil v septembri 1996 v Prahe. V rokoch 1996-2001 absolvoval licenciátne a doktorské štúdium kánonického práva na Pápežskej univerzite sv. T. Akvinského (Angelicum) v Ríme. V rokoch 2001-2005 bol provinciálom Rehole dominikánov na Slovensku. V rokoch 2001-2010 bol odborným asistentom kánonického práva na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave, v roku 2004 aj na Teologickom inštitúte sv. T. Akvinského v Kyjeve. V rokoch 2003-2005 bol sudcom Metropolitného tribunálu Košickej arcidiecézy. Dňa 11. októbra 2005 bol vymenovaný za profesora na Fakulte kánonického práva Pápežskej univerzity sv. T. Akvinského v Ríme. V letných mesiacoch rokov 2006-2007 pracoval ako obhajca zväzku na Metropolitnom tribunáli Losangeleskej arcidiecézy v Kalifornii. Od roku 2006 je sudcom Prvej inštancie Interdiecézneho tribunalu Rímskej diecézy a ostatných diecéz Lazia. Od roku 2009 je komisárom Kongregácie pre náuku viery a takisto Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v Ríme. V decembri 2009 bol vymenovaný za dekana Fakulty kánonického práva a prorektora Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme. Dňa 26. marca 2012 bol vymenovaný za rektora Pápežskej univerzite sv. T. Akvinského v Ríme.

(RV)

Bratislava: Piata pašiová kázeň 2012

Podrobnosti

Uverejnené: 26. marec 2012

Prečítané: 3096x

Piata pašiová kázeň sa niesla v duchu zastavení krížovej cesty.

Bratislava: Tréning minoritských animátorov

Podrobnosti

Uverejnené: 26. marec 2012

Prečítané: 3371x

Od 23. do 25. marca 2012 sa v Bratislave v rámci Minoritskej animátorskej školy uskutočnilo ďalšie formačné stretnutie budúcich animátorov. Lektorkou poslednej „víkendovky“ bola Mgr. Eva Poláková, psychologička.

Albánsko: Františkánska rodina sa zväčšuje

Podrobnosti

Uverejnené: 25. marec 2012

Prečítané: 5541x

20. marca 2012 na pozvanie Apoštolského administrátora južného Albánska Mons. Hila Kabashio odcestovali na misie na juh Albánska rehoľné sestry z Kongregácie Dcér sv. Františka Asisského.

Krížova cesta v Coloseu o rodine

Podrobnosti

Uverejnené: 20. marec 2012

Prečítané: 3800x

Vatikán  – „Našou prvou reakciou bolo veľké prekvapenie,“ – uvádza manželský pár Danilo a Anna Maria Zanzucchiovci v súvislosti s poverením pápeža Benedikta XVI. na prípravu textov k tohtoročnej Krížovej ceste v Koloseu, ktorá sa bude konať na Veľký piatok 6. apríla.

Zanzucchiovci patrili k najbližším spolupracovníkom Chiary Lubichovej, zakladateľky Hnutia fokoláre, a sú iniciátormi hnutia „Nové rodiny“. Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas manželský pár uviedol, tento výber Svätého Otca znamenal pre oboch aj určitú „obavu“ postaviť sa „tvárou v tvár takému veľkému tajomstvu, akým je Ježišove utrpenie“: „Zdalo sa nám zložité vyjadriť to slovami. Súčasne pociťujeme veľkú vďačnosť za to, že na niečo tak hlboké a tak silné bola vybraná rodina. V tomto zmysle sa nám vyjadrenie našej spoluúčasti na výkupnom utrpení Ježiša zdalo aj darom od Boha, pretože takto sme o tejto skutočnosti uvažovali a za to naozaj ďakujeme Svätému Otcovi, ktorý nás vybral.

“Štrnásť zastavení sa bude venovať téme rodiny, a to práve v čase, keď jej Cirkev na rôznych úrovniach a v celom svete venuje osobitnú pozornosť. Manželia tvrdia: „rodina si uvedomuje, že je Cirkvou a že má väčšiu zodpovednosť voči spoločnosti: stačí spomenúť výchovu detí“. Ďalej pripomínajú činnosti Jána Pavla II., ktorý hneď po svojom zvolení za pápeža, založil Pápežskú radu pre rodinu: „Angažoval sa za uznanie a ocenenie prínosu rodiny v Cirkvi a v spoločnosti. Okrem toho, hneď ako bol zvolený za pápeža, zvolal synodu o rodine. Ovocím tejto synody bola jeho známa apoštolská exhortácia ´Familiaris Consortio´, ktorá je najvýznačnejším a najkomplexnejším výkladom, určená pre rodiny vo svete, a ktorá po celý čas inšpiruje činnosť mnohých hnutí, ktoré sa zaujímajú o rodinu, vrátane nášho vlastného. Benedikt XVI. nás znova pozval, zaujímal sa o našu prácu, a pokračuje v práci pre rodinu, ktorú začal Ján Pavol II.“

 – mf –

Rezolúcia Európskeho parlamentu napadá pojem rodiny

Podrobnosti

Uverejnené: 20. marec 2012

Prečítané: 2685x

Štrasburg - Európsky parlament prijal 13. marca rezolúciu o rovnosti žien a mužov (2011/2244 INI), v ktorej okrem iného predkladá novú definíciu rodiny, keď – v čl. 7 spomínanej rezolúcie - „vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty prijali reštriktívnu definíciu pojmu «rodina» s cieľom odoprieť právnu ochranu párom rovnakého pohlavia a ich deťom“. 

Nie je to prvýkrát, čo Európsky parlament propaguje zásady, ktoré odporujú všeobecnému poňatiu ľudstva a ľudskej rodiny. Zaujímavé je však to, že tak robí zakaždým trochu radikálnejšie. V roku 1994 jeho poslanci najprv vyzvali Európsku komisiu, aby „umožnila rovnoprávnosť homosexuálnemu spolužitiu“. Keď Holandsko zaviedlo do svojej legislatívy výraz „manželstvo“ aj pre osoby toho istého pohlavia, reagoval Európsky parlament v roku 2002 rezolúciou doporučujúcou rozšíriť toto poňatie na celú Európu. V roku 2004 potom direktívou o slobodnom pohybe občanov EÚ navrhuje, aby bol tiež partner toho istého pohlavia označovaný za rodinného príslušníka. 

Pokiaľ ide o najnovší posun v poňatí rodiny na pôde inštitúcii EÚ, komentuje túto situáciu pre Vatikánsky rozhlas politológ z Univerzitného inštitútu Sophia v Loppiane prof. Antonio Maria Baggio. „Myslím, že ide o pomýlený pohľad založený na nedorozumení. Zmiešavajú sa individuálne práva, ktorých záruky sú potrebné, to znamená, že je potrebné rešpektovať voľbu jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú pre spolužitie s osobou toho istého pohlavia, a nevystavovať ich žiadnemu postihu. Inou vecou je otázka manželstva a rodiny,“ hovorí profesor Baggio.

„Žiadne zákonodarné zhromaždenie nemôže rozhodnúť o tom, čo je manželstvo a čo je rodina. Nejde pritom navyše o otázku viery, ale o realitu faktov, tzn. o antropologickú štruktúru muža a ženy… V rezolúcii je zrejmý ideologický zámer. Kresťanská kultúra mala vždycky za to, že viera nie je potrebná pre uznanie pravdy o človeku. Tu osvetľuje viera až dodatočne. Náš postoj obhajoby manželstva je preto predovšetkým výrazom občianskeho nasadenia za uznanie základného zväzku založeného na vzájomnej dôvere muža a ženy prežiť spoločne celý život. To je základom súdržnosti celej spoločnosti a vychádza to tiež z psychofyzickej štruktúry osôb. Inak sa dôjde k tomu, že individuálny impulz, prianí či požiadaviek môže rozhodovať o tom, že ľudská bytosť je niečím iným než je v skutočnosti. Kresťanská vízia je vždy realistická. Obhajoba manželstva preto nevyhnutne plynie z vernosti realite,“ uviedol profesor Baggio.

(RV CZ)