23. októbra Lk 12, 54-59

"Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?" Aj tento čas pandémie a prísnejších opatrení... Je to čas priblíženia k "vrchnosti", ktorá súdi,  a teda čas "vyrovnania sa s protivníkmi". Dávajme preto pozor, aby nás tento čas nestiahol len k starostlivosti o dočasné potreby a zaistenie nášho životného štandardu. Nech to bude, naopak, druhá vlna prehodnotenia nášho spôsobu života a vyššia vlna zmierenia.

22. októbra Lk 12, 49-53

Duchovný život nie je stálym zdokonaľovaním sa v unikaní pred napätiami, pred rozpormi. Od kedy je svet svetom, žiaden človek nebol ušetrený boja, ktorý prebieha medzi starým a novým, medzi zlým a dobrým, medzi dobrým a ešte lepším človekom v našom vnútri. Kristus prišiel, aby vstúpil do tohto boja so svojim svetlom a so svojou posilou.

21. októbra Lk 12, 39-48

Čo si hovoríš vo svojom srdci ty? Pán akosi nejde? Dávaj pozor na slová vo svojom srdci, lebo najčastejšie tam znejú veci, ktoré ťa majú odradiť od obrátenia. Naopak, od Pána vždy prichádza slovo, ktoré vedie k zmene.

20. októbra Lk 12, 35-38

Ježiš dnes hovorí o sebe ako o Pánovi, ktorý prichádza, aby obslúžil svojich sluhov. A nimi sme my. Sme sluhovia, ktorých Pán prichádza obslúžiť! Sme preto naozaj blažení, ak bdieme, pripravení prijať ho, kedykoľvek príde.

19. októbra Lk 12, 13-21

Nemáme byť chudobní kvôli chudobe. Máme byť chudobní, aby sme boli bohatí pred Bohom. Chudobní v tomto svete, čiže slobodní, pripravení stratiť, zanechať všetko, aby sme mohli byť v Božej prítomnosti... Pretože veci majú schopnosť vykrádať nám srdce, ochudobňovať nás svojim zhonom, svojimi starosťami.

18. októbra Mt 22, 15-21

Ako minca nesie obraz a nápis odkazujúcu na svetského vládcu, tak človek je stvorený na obraz a podobu Božiu. Dnešné evanjelium nám pripomína túto pravdu o človeku: sme stvorení pre Boha a jemu patríme. Tento svet je len nástrojom v tom zásadnom vzťahu nášho života. Odovzdať teda svetu to, čo je jeho, znamená zanechať všetko to, čo nás núti mať a znamenať niečo v očiach sveta. V krste sme dali svetu, čo je jeho a Bohu, čo je Božie - čiže seba samého. Prestaňme si robiť ilúzie: nie sme stvorení pre tento svet.

17. októbra Lk 12, 8-12

Nemajme strach o nič, len o to, aby v nás bola pokora a pôsobenie Ducha Svätého.

16. októbra Lk 12, 1-7

Nevyznaný hriech nás vnútorne rujnuje. Preto neukrývaj v sebe svoju nezrelosť či nejaké zlo. Čím viac ho ukrývaš, tým viac ťa ničí. Vyznávaj to, a horlivo, tomu, ktorý má moc vrátiť ťa pravde a obnoviť tvoju dôstojnosť.

15. októbra Lk 11, 47-54

Nestavať pomníky ale počúvať prorokov, to nie je vôbec ľahká, avšak zásadná výzva. Aj dnešného dňa.

11. októbra Mt 22,1-14

Čo je dnes zdrojom tvojho šťastia? Čo je v tvojom srdci ako hlavný hybateľ? Nejaké pole alebo obchod...? Alebo poznáš zdroj šťastia, ktoré ti nikdy nič ani nikto nezoberie?

10. októbra 11, 27-28

"Blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ 

9. októbra Lk 11, 15-26

Nie, nemýľme sa, Ježiš človeka naozaj oslobodzuje od zla, zjednocuje naše spoločenstvá a napĺňa nás pokojom a istotou. Človek bol totiž stvorený preto, aby sa stal miestom, kde prebýva Duch Boží. Kto však nespolupracuje s Božím Synom, nezostáva prázdny, nie je územím nikoho - neutrálny stav neexistuje. To len človek nevníma svoj úpadok a že v ňom vládnu zlí duchovia.

8. októbra Lk 11, 5-13

Pán Boh má evidentne rád otravných ľudí. Ježiš priam vyzýva k neodbytnosti: "Proste, hľadajte, klopte!" Kto vstupuje do modlitby, za čokoľvek by to bolo, postupne sa vznáša k vyšším darom, až dospieva k prosbe o najvyšší dar: Božieho Svätého Ducha do svojho vnútra.