14. apríla Jn 20, 11-18

„Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Toto sú otázky, ktorými sa dnes na nás Ježiš obracia. Na mužov aj na ženy, lebo v tom oslovení "Žena", môžeme vidieť pripomenutie schopnosti každého z nás byť prameňmi života, čo však veľakrát z rôznych dôvodov neuskutočňujeme. Naopak, umárame sa vo vnútornej frustrácii. Preto sa potrebujeme prizrieť našim dôvodom a zistiť, čo alebo koho vlastne hľadáme. Na čokoľvek by sme prišli, najpodstatnejšie je, svoju odpoveď potom predniesť Ježišovi.

13. apríla Mt 28, 8-15

Strach je ako hrdzavejúce ohnivo na reťazi našej osobnosti. Ktosi týmto spôsobom definoval strach. Akýkoľvek strach by bol prítomný v našom živote, každý z nich potrebuje byť očistený a premenený na radosť. Presne o tomto čítame v dnešnom evanjeliu o ženách, ktoré "so strachom no s veľkou radosťou" bežali za učeníkmi.

12. apríla Mt 28, 1-10

"Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný." Kto hľadá Ježiša, ktorý bol ukrižovaný, tomu patria slová o Kristovom víťazstve ohlasovanom dnes Cirkvou. Čo teda znamená hľadať Ježiša? Neznamená to, snažiť sa byť lepším, urobiť nejaký pokrok v tej alebo onej veci, ktorú si sám zaumieniš a pod. Hľadať Ho, znamená robiť to, čo robili ženy z dnešného evanjelia, a čo obyčajne robí človek voči tomu, koho miluje.

10. apríla Jn 18, 1 – 19, 42

Na pozadí všetkého je záhrada - miesto užívania si darov. Na začiatku bola záhrada edenská, kde sme dostali existenciu, lásku a dôveru, ale kde tiež došlo k tragédii oslepenia, zrady a vyhnania. V záhrade sa preto tiež zavŕšuje naše vykúpenie a Vykupiteľ na seba berie utrpenie.  V záhrade bol tiež Ježišov hrob, aby záhrada nášho života mohla nanovo zakvitnúť. On sám sa, oživený, zjaví ako Záhradník...

9. apríla Jn 13, 1-15

Náš Učiteľ a Pán umýva špinu z nôh svojich učeníkov. Nohy sú symbolom každodenného, opakovaného zašpinenia. Si pripravený nasledovať svojho Učiteľa v každodennom odpúšťaní špinavostí svojich bratov a sestier? Liturgia Veľkého štvrtku nás pred touto otázkou stavia každý rok. Akú odpoveď dáš tentokrát?

8. apríla Mt 26, 14-25

Blaise Pascal kedysi napísal: na svete je dosť svetla pre toho, kto chce vidieť, ale je aj dosť tmy pre toho, kde nechce vidieť. Áno, od nášho vnútorného rozhodnutia veľa závisí. Ak prijmeš rozhodnutie, že budeš hľadať Boha, určite stretneš aj príležitosti nájsť ho. Ak však prijmeš rozhodnutie, že sa oddáš nejakej tvojej vášni či nejakej slabosti, aj na to nájdeš veľmi rýchlo príležitosť. "...od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho". Ak sme vykonali rozhodnutie, príležitosti sa nájdu.

7. apríla Jn 13, 21-33. 36-38

"Pozerali jeden na druhého v rozpakoch..." Áno, keď Ježiš hovoril svojim učeníkom, že jeden z nich ho zradí, necítili sa veľmi sebaisto, nehrali hrdinov. Štipka takejto neistoty pôsobí veľmi pozitívne v našom duchovnom živote, zachovajme si ju.

6. apríla Jn 12, 1-11

"Chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy". Preukazovať dobro chudobným môžeme stále, sú však momenty, ktoré patria Ježišovi. Tento špeciálny týždeň, ktorý sme začali, máme presne na to, aby sme "vyliali voňavku" úcty a povedali Ježišovi "ďakujem" za obetu, ktorú pre nás podstúpil.

5. apríla Mt 26, 14 – 27, 66

Pašie, nad ktorými dnes rozjímame, nám dosvedčujú, že akákoľvek situácia sa môže stať príležitosťou spásy. Dokonca samotné zlo, sa môže stať miestom, kde sa zjavuje Boh. Aj tento vírus, ktorý je sám o sebe zlom, je pre mnohých príležitosťou k dobru, miestom, kde sa zjavuje Božia láska. Ak na zlo odpoviem láskou, ak naň odpoviem s vierou, ak ho prijímem s nádejou, to zlo sa stane miestom, kde sa zjavuje Boh. Ak to tak bolo s najväčším zločinom dejín, ktorým bol zabitý najnevinnejší Boží Syn, a my ohlasujeme jeho smrť a zmŕtvychvstanie ako spásonosnú správu, tak všetko môže vďaka viere dostať nový rozmer.

4. apríla Jn 11, 45-56

Ježiš "zhromažďuje vedno rozptýlené Božie deti" prijatím nespravodlivosti a svojou smrťou. Božie dielo sa uskutočňuje nepredpokladanými cestami. Toto si potrebujeme pripomínať vždy, zvlášť keď prežívame momenty nespravodlivosti a zdanlivého víťazstva smrti.

3. apríla Jn 10, 31-42

"...vo mne je Otec a ja v Otcovi". Toto je vlastne tá zmena, po ktorej Ježiš túži pre nás. On chce, aby sme nielen niečo vedeli o Bohu, ale aby sme v ňom boli. Má totiž moc uviesť nás do tak hlbokého vzťahu so sebou a s Otcom v Duchu Svätom, že budeme jedno s Bohom. A toto je prameň radikálnej premeny nášho srdca.

2. apríla Jn 8, 51-59

Abrahám zaplesal, že uvidí Ježišov deň, že príde niekto, kto vyplní všetky ľudské túžby (a o ľudských túžbach Abrahám vedel svoje). Ježiš vskutku prišiel dať schopnosť našim srdciam vyplniť Božie prísľuby. Vždy keď ti príde chuť fňukať nad sebou, utápať sa v smútku z toho, aký si, spomeň si na Ježiša, ktorý ťa pozýva do vzťahu so sebou, aby ti dal úplne zadarmo lásku a to preto, aby si mohol stále lepšie milovať.

1. apríla Jn 8, 31-42

Keď Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o tom, že priniesol slobodu, aby ľudia nepoumierali vo svojich hriechoch, jeho poslucháči sa bránia a tvrdia, že nikdy neboli otrokmi. Ako je to s tebou, keď sa ti hovorí o tom, čo je potrebné pre tvoju spásu? Či chceš brániť svoj imídž pred inými, alebo ťa naozaj zaujíma ako mať účasť na plnosti Božích darov?