18. marca Mt 5, 17-19

Dnešné evanjelium nás pozýva s láskou a pozorne čítať Sväté Písmo a prijímať všetko, čo v je ňom. Aj tie najmenšie veci, ktoré sa pri povrchnom čítaní môžu zdať bezvýznamné. Aj to je slovo Boha, ktoré sa nám takto môže dať poznať úplne novým spôsobom.

17. marca Mt 18, 21-35

Sme Božími služobníkmi, ktorým bola odpustená celá dlžoba a preto, pre nič iné, ako pre túto Božiu lásku, sa od nás žiada milosrdenstvo voči našim spolusluhom. Základom nášho milosrdenstva je teda prijaté milosrdenstvo. Otázka, ktorú by sme si mali klásť, je: ako prijímame Božie odpustenie? Či si ho naopak nedávame sami rôznymi vysvetleniami a sebaospravedlňovaním...

16. marca Lk 4, 24-30

"Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti." Na prijatie daru proroka (aj toho s veľkým Pé) preto potrebujeme byť cudzincami. Stať sa nimi, objaviť to, že nimi sme. To znamená objaviť uzdravujúcu pravdu o tom, ako sme ďaleko od Boha, akí sme skazení. Našom problémom je, že si všetko božie veľmi ľahko zdomácňujeme a cítime sa v najlepšom poriadku.

15. marca Jn 4, 5-42

Máme "smäd" po rôznych veciach, predovšetkým však po láske. A tak ako to býva so smädom, uspokojujeme ho niekedy živelne, neusporiadane, aj zničujúco. Nenachádzame pritom ozajstné občerstvenie. Emocionálna a vzťahová neuspokojenosť je chorobou, ktorou trpia mnohí ľudia a má aj tragické dôsledky. Preto dostávame dnes toto evanjelium, ktoré nám ohlasuje Boží dar: "keby si poznala Boží dar!" Boh nám chce darovať, dávať mnohé dary, a ak nás žiada o pozornosť, tak preto, aby dával. On má smäd po našom smäde po ňom. Túži po tom, aby nás mohol napojiť a obnoviť. Potrebujeme preto priznať náš smäd, lebo ten je východiskom k tomu, aby sme začali opravdivo a v duchu žiť pre Boha.

12. marca Lk 16, 19-31

Pýtame sa: kto som v tomto Ježišovom podobenstve? Možno Lazár, či skôr ten boháč? Ťažko je to hodnotiť... Isté však je, že všetci sme tými piatimi bratmi boháča, ktorým hrozí, že skončia ako on. Máme však Mojžiša a Prorokov, čiže Sv. Písmo, ktorého počúvanie nás pripravuje na prijatie Zmŕtvychvstalého.

11. marca Mt 20, 17-28

"Slúžiť a položiť svoj život" - kvôli tomuto prišiel Boží Syn a kvôli tomuto si sa stal kresťanom. V tých dvoch slovách je životné naplnenie každého rodiča, kňaza, rehoľníka, veriaceho laika. Je to to "najviac", no ako málo je tých, ktorí naozaj túžia naučiť sa to...

9. marca Lk 6, 36-38

Mať srdce naplnené milosrdenstvom, alebo nafúknuté súdmi a zavrhnutím. Je v tom obrovský rozdiel, ktorý si potrebujeme u seba všímať. Druhé je ľudské, prvé však božské!

8. marca Mt 17, 1-9

Premenenie - to je výsledok cesty Veľkého pôstu. Je to cesta k svojmu autentickému ja. Lebo upriamenie sa na Boha v modlitbe, na druhého človeka almužnou, a na neviditeľné pôstom, nás vracia mám samým.

5. marca Mt 7, 7-12

Ježiš nás znovu oslobodzuje od našej mylnej predstavy o Bohu, akoby sme sa mu mali priblížiť skrze naše výkony. Prosiť, hľadať a klopať - čiže túžiť. Toto je to, čo v nás hľadá.

4. marca Lk 11, 29-32

Pokánie, čiže obrátenie je zmyslom tohto špeciálneho času, ktorý prežívame v tomto predveľkonočnom čase. Modlitba, pôst a almužna sú nástrojmi, ktoré nám pomáhajú vytriezvieť zo sebestačnosti, spokornieť a zatúžiť po skúsenosti Otcovej lásky.

3. marca Mt 6, 7-15

Hovoriť veľa na modlitbe je poznávacie znamenie pohanov. A teda aj kresťanov, ktorí majú skôr pohanský než kresťanský vzťah s Bohom. "Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť." Ako uvažuješ ty, pre čo by mala byť vypočutá tvoja modlitba?

2. marca Mt 25, 31-46

Súd bude zjavením ukrytých vecí. Náš život stojí totiž na pokorných, často nedocenených skutkoch lásky. "V podvečer nášho žitia budeme súdení z lásky", hovorí sv. Ján z Kríža. Pretože len láska dáva zmysel a hodnotu nášmu času.

1. marca Mt 4, 1-11

Byť pokúšaný je nevynutnosť, lebo tam, uprosted pokušení, prejavujeme svoju slobodu a rozhodujeme sa pre Boha. Odmontovať diablovo klamstvo v jeho pokušeniach a vnuknutiach, to je úloha kresťana.