7. októbra Lk 11, 1-4

V dnešnom evanjeliu sa objavuje jedno veľmi silné a na tom mieste nezvyčajné slovo. Ježiš hovorí, že máme odpustiť KAŽDÉMU svojmu dĺžnikovi. Cítiš silu toho slova? Niet žiadnej výnimky! Sú ľudia, ktorí toto nedokážu vonkoncom pripustiť. Pretože nepoznajú moc zmŕtvychvstania... Ako učeník Zmŕtvychvstalého však máš moc odpustiť naozaj každému, kto sa voči tebe previnil.

6. októbra Lk 10, 38-42

Náš Boh nie je niekým, koho by sme museli namáhavo hľadal, lebo On sám nás v slove a sviatostnej prítomnosti Ježiša Krista navštevuje a vstupuje do našej každodennosti. Z našej strany je potrebné len jedno: srdce upriamené na jeho prítomnosť. Preto musíme vedome odtrhávať naše srdce od mnohých vecí, ktoré nám spôsobujú starosti a nanucujú sa do našej pozornosti.

5. októbra Lk 10, 25-37

Vieme rozhodne dosť, až priveľa... Preto z dnešného evanjelia skúsme zachytiť pre svoj život hlavne „choď a rob aj ty podobne... a budeš žiť!"

4. októbra Mt 21, 33-43

Keď ako človek dokážem objavovať bohatstvo toho všetkého, čo mi Boh dal, a zároveň mu to všetko odovzdávam, hovoriac: Pane, chcem, aby sa to všetko, čím som, rozvíjalo vo svetle slnka tvojej lásky a prinášalo život iným ľuďom, tak sa dotýkam toho najúžasnejšieho momentu dnešného evanjelia. Objaviť to, čo mám, potom objaviť, že to všetko mám vďaka Niekomu, a tak začať spolupracovať s Bohom, ktorý je tvorcom tej úžasnej vinice, ktorou som...

3. októbra Lk 10, 17-24

Tažko sa to počúva dnešnému človeku, zameranému na efektivitu, ale Ježiš hovorí o tom, že sa nemáme tešiť, lebo niečo dokážeme alebo, že sme niečo urobili, dokonca ani nie z toho, že dokážeme premôcť zlo. Toto sú pre neho druhoradé veci. Najdôležitejšia vec, z ktorej sa máme tešiť, je to, že naše mená sú zapísane v nebi, že patríme Bohu a sme Jeho deťmi!

2. október Mt 18, 1-5. 10

Ježiš nám dnes hovorí o opravdivej veľkosti. V Božích očiach veľkosť spočíva v ponížení  - v odovzdaní typickom pre malé dieťa. Kto sa takto vnútorné obrátil, toho strážny anjel získal v nebeských štruktúrach pozíciu VIP.

1. októbra Lk 10, 1-12

Priblížilo sa k vám nebeské kráľovstvo! - podstata ohlasovania, s ktorým Ježiš poslal svojich učeníkov a s ktorým sa Cirkev obracia aj na nás dnes. Je to úžasný dar, mocť znovu a znovu počuť a prijať do svojho srdca správu o tom, že život v jednote s Bohom je nám na dosah ruky, že na toto slovo môžme vystúpiť z našej životnej situácie a začať ju vnímať z Božej perspektívy.

30. septembra Lk 9, 57-62

“Pane, pôjdem za tebou, ale...“ Na tomto „ale“ sa každodenne rozhoduje o našej večnosti.

29. septembra Jn 1, 47-51

Vo viere vidíme skutočnosť pravdivejšie. Viera nám umožňuje uvidieť nad nami otvorené nebo aj anjelov. Viera nám dovoľuje mať vskutku svätý pokoj, že Boh sa o mňa stará, a to rôznymi spôsobmi, pretože každodenne je mi hlásané Slovo, vysluhované sviatosti, stretávam bratov a sestry...

28. septembra Lk 9, 46-50

Znovu to tu máme: opravdivá veľkosť v Božich očiach je malosť. Nepotrebujeme teologické štúdia, kurzy a neviem aké skúsenosti, aby sme sa priblížili k Bohu. Potrebujeme sa však zmenšiť, čiže uvidieť o niečo pravdivejšie svoju realitu - to, že sme hriešnici. To nám totiž pomôže uvidieť aj nezištnosť Božej lásky k nám.

27. septembra Mt 21, 28-32

Idem, Pane?! Kajať  sa znamená aj obrátiť sa od slov k  skutkom,  od "Pane" k "Otče".

26. septembra Lk 9, 43b-45

Veta o tom, že sa Ježišoví učeníci báli spýtať ho na to, o čom hovoril, je pre nás asi na výstrahou. Aby sme sa nebáli ako oni, ale stále sa pýtali nášho Pána na to, čomu nerozumieme, alebo voči čomu sa búrime...

25. septembra Lk 9, 18-22

Otázky Ježiš nekladie z ohľadu na seba. Majú pomôcť nám. Aká bude teda tvoja odpoveď dnes?