1. decembra Lk 21, 34-36

Zo skúsenosti z našich vzťahov vieme, že občas aj medzi ľuďmi, ktorí sa majú radi a chcú si dobre, vznikne prekážka, ktorá nedovoľuje ich vzťahu vyvíjať sa ako predtým. Je to ako pasca, pred ktorou nás dnes Ježiš varuje. Nechce, aby v našom vzťahu došlo k niečomu podobnému. A takéto pasce sú rôzne: pocit viny, strach, či zmýšľanie, ktoré nedovoľuje stretnúť sa.

30. novembra Mt 4, 18-22

"Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním." Dnes ťa skúsenosť prvých povolaných pozýva premyslieť, čo potrebuješ zanechať ty, aby si mohol ísť za Ježišom a nechať sa mu premeniť na "rybára ľudí".

29. novembra Lk 21, 20-28

Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie... Určité sebavedomie je znakom zrelej viery. Vieru totiž ťažkosti neohrozujú, ale skúšajú a pomáhajú jej rásť.

28. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo". Skús sa prizrieť nasledujúcim udalostiam tvojho života z tejto perspektívy: že sa ti to či tamto stáva vlastne preto, aby si vydal svedectvo. Nie svedectvo o tvojich vedomostiach, o tvojich argumentačných schopnostiach, ani o hĺbke tvojho presvedčenia, ale svedectvo o tvojej viere, čiže o tvojej hlbokej dôvere v Božiu prozreteľnosť. 

27. novembra Lk 21, 5-11

"Dajte si pozor, aby vás nezviedli... Nechoďte za nimi! Neľakajte sa!... koniec nebude hneď.“ Čo máme robiť ako kresťania uprostred chaosu poloprávd, dezinformácii a strachu? Učiť sa hovoriť srdcom: Ježišu, dôverujem ti.

26. novembra Lk 21, 1-4

Ak nejde o život, nejde o nič - zvykneme hovoriť vychádzajúc z našej skúsenosti. Lebo až ked sme na dne, alebo na pokraji, začíname brať veci vážne. Takí sme. A to aj v oblasti modlitby a akejkoľvek Božej služby. Boh nechce nič menej ako celé naše živobytie: aj život aj bytie.

25. novembra Jn 18, 33b-37

Neočakávajme od Krista víťazstvo v tomto svete. Neprišiel k nám kvôli tomu, ale aby nám dal svojho Ducha Svätého. Ten nám prináša vnútorný vzrast, slobodu a nezávislosť na tomto svete, aby sme mohli milovať tak, ako o tom v najlepších momentoch nášho života snívame.

24. novembra Lk 20, 27-40

Byť silne pripútaný k definíciam, nejakým myšlienkovým systémom, či tvrdeniam, vôbec neznamená, že sme na správnej ceste. Môžeme byť úplne vedľa. Totiž: "On nie je Bohom mŕtvych, ale živých!" Je to náš vzťah s ním, čo nás oživuje a robí synmi vzkriesenia, nie nabiflené alebo pochopené poučky.

23. novembra Lk 19, 45-48

Lotrovský pelech? Čiže skrýša zlodejov. Aj takým sa môže stať naše srdce. A pritom je určené stať sa miestom odkiaľ vychádza oslava a vďakyvzdávanie. Dnes sme pozvaní prizrieť sa nášmu srdcu, a ak treba, poprosiť Ježiša o jeho oslobodzujúcu návštevu.

22. novembra Lk 19, 41-44

Že všetky naše skutky majú svoje následky, je matematická pravda. A preto, skutočnosť, že Ježiš nám to pripomína, nie je strašením, ale prejavom múdrej lásky. Robí to nielen cez dnešné evanjelium, ale každodenne, napríklad, cez to, že dovolí, aby nás niektoré veci dobehli, cez výčitky svedomia, alebo aj tak, že nám ukazuje, čo sa stáva iným.

21. novembra Mt 12, 46-50

"Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal..." Svoje slová podčiarkol gestom. Podobne ako otec, ktorý sa pochváli svojim synom a pritom ho poklepe po pleci alebo objíme pred všetkými. Prečo to robia otcovia a prečo to robí v dnešnom evanjeliu voči nám Ježiš?

20. novembra Lk 19, 1-10

Kde si? To sú jedny z prých slov, ktoré Boh hovorí človeku v Biblii. Kde si dnes ty? "Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."

19. novembra Lk 18, 35-43

Ale on ešte väčšmi kričal... Čo robíš ty, keď ťa démon chce utíšiť, keď ťa v tvojom vnútri presviedča, že tvoja modlitba nemá zmysel a že Kristus ti neodpovie? Nečuduj sa, že to tak je. Diabol ide vždy "popredku". Ale ty to už vieš a vieš aj to, že Ježiš chce, aby si sa naučil modliť.