21. decembra Lk 1, 39-45

Alžbetine slová úžasu "Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?" si dnes osvojme, nosme ich v srdci a vracajme sa k nim. Nech tak môžme aj my vstúpiť do radosti z toho, že Matka nášho Pána, čiže Cirkev, prichádza k nám aj tieto Vianoce, aby sa Spása stála našim údelom, napriek našej hriešnosti a malosti.

20. decembra Lk 1,26-38

Mária neodpovedala: v poriadku, tentokrát vykonám Božiu vôľu, a potom sa uvidí... Odpovedala: Hľa, som služobnica Pána. Jej áno bolo úplné, na celý život, bezpodmienečné. Učme sa vnímať krásu jej odpovede a túžiť po takejto odpovedi aj pre seba, aby sme sa ako Ona mohli stať nástrojmi Božej spásy pre človeka.

19. decembra Lk 1, 5-25

"Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi". Toto bolo povedané o Jánovi Krstiteľovi. Ak je to napísane o ňom, tak to môžeme povedať o každom z nás. Samozrejme, deje sa to vďaka Božej milosti, ale Boh nás používa ako nástroje. Problémom je, že takto o sebe nezmýšľame. Odvahu! Začni o sebe uvažovať ako o niekom, kto môže prispieť k tomu, aby ktosi vzdialený od Boha našiel k nemu svoju cestu.

18. decembra Mt 1, 18-24

Dať niekomu meno znamená dať mu identitu. A to nie je vobec málo. Naopak, znamená to dať mu seba. To je povolanie otcov. Ale je to tiež dar, ktorý si dávame vôbec jední voči druhým. Sme tým, kým sme vďaka tým, ktorých máme okolo seba. Prijmime dnes nanovo toto povolanie.

17. decembra Mt 1, 1-17

Aj my sme súčasťou konkrétnej rodiny svätcov a hriešnikov. Alebo, presnejšie, posvätených hriešnikov. A je fajn uvedomiť si, že za nejaký čas, aj pri spomienke na teba si niekto povie, že je dobré byť v takomto spoločenstve.

16. decembra Lk 7, 19-23

Blahoslavený, kto sa na mne nepohorší... Pripadá nám zvláštne toto blahoslavenstvo? Ale ako je to s nami? Akého Krista vlastne očakávaš? Uzdravujúceho, odpušťajúceho, trpezlivo ohlasujúceho a prijímajúceho odmietnutie? Alebo (ako Ján Krstiteľ, ktorého začali kváriť pochybnosti) skôr takého, ktorý konečne urobí poriadok, "spáli plevy v ohni", odsúdi nespravodlivých, tvrdou rukou...

15. decembra Mt 21, 28-32

Prichádzajú k nám dnes Ježišove slová, ktorými chváli prostitútky a verejných hriešnikov. Nie kvôli ich spôsobu života, samozrejme. Ale kvôli pripravenosti prijať ohlasované slovo spásy. Nerobia si totiž žiadne ilúzie o sebe, ale pohotovo prijímajú ponúkaný dar. Prosme o milosť nezostávať v ilúzii o svojej dostatočnosti, aby sme sa vedeli rýchlo vydať na cestu obrátenia.

14. decembra Mt 21, 23-27

Za odpoveďou veľkňazov a starších ľudu "Nevieme", je strach priznať si chybu. Kto si vie priznať chybu, je pripravený zmeniť sa. A teda aj prijať, že v Ježišovi ku mne prichádza Boh. Dokážeme sa priznať k tomu, z čoho nás usvedčuje Božie slovo? Alebo máme vždy nejakú šikovnú odpoveď na svoju obranu?

13. decembra Jn 1, 6-8. 19-28

"Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte". Uprostred nášho života Boh koná nie bezprostredne zjavným spôsobom. Dôveruj, na tvojej ceste je ešte mnoho nových veci, ktoré pre teba pripravil Pán.

12. decembra Mt 17, 10-13

"Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli". Bez obrátenia nie je možné vstúpiť do Božieho kráľovstva. Lebo naháňanie svojich predstáv končí fiaskom a niekedy aj tragédiami.

11. decembra Mt 11, 16-19

Dnes nás Ježiš usvedčuje z našej tendencie k výhovorkám namiesto prostého priatia ohlasovaného Božieho slova. Vskutku podobáme sa vtedy deťom - ako hovorí - ktoré nie sú nikdy s ničím spokojné a stále si nájdu dôvod prečo rýchlou kritikou potopia kohokoľvek. Tak naozaj je za týmto postojom strach z neistoty a výsledkom pridŕžania sa tejto logiky je smútok. Prosme dnes o milosť nezostať pri počúvaní Božieho slova v našom smútku, a zakúsiť odvahu žiť novým spôsobom.

10. decembra Mt 11, 11-15

Kresťanstvo je plné paradoxov. Jedným z nich je to, že Božia milosť a spása sú úplne zadarmo; Pán Boh nám dáva celého seba, celú svoju lásku, úplne nezištne. Z druhej strany máš byť človekom, ktorý sa rozhodne vrhne do týchto vecí a prijme ich. Ježiš hovorí o násilníkoch, ktorí sa predierajú do nebeského kráľovstva. Tak veľmi po ňom túžia. Milosť totiž neznamená pasívnosť.

9. decembra Mt 11, 28-30

Dnešné Ježišové slová nám pomáhajú pochopiť, že častokrát, keď sa cítime unavení a pritlačení k zemi, je to kvôli veciam, ktoré nie sú najpodstatnejšie a my sme sa vzdialili tomu, čo je v živote dôležité. Nemajme strach zanechať nepodstatné bremená a s novým odhodlaním nasledovať Ježiša.