19. november Lk 19, 11-28

Malomyseľnosť a zbabelosť môžu spôsobiť opravdivú paralízu ducha, ktorej prejavom je odkladanie rozhodnutí. Podobenstvo o mínach k nám volá o odvahu. Aby sme prijímali zodpovedné rozhodnutia, ktoré prinesú dobro. Dôveruj!

18. november Lk 19, 1-10

Jedným z efektov hriechu je, že sebou pohŕdame. Niekedy je to silná antifona hlboko v srdci človeka. Náš Pán však "nepohŕda ničím, čo stvoril". Náš Pán nás miluje. A to nielen pre svoju dobrotu, ale aj preto, že my sami sme schopní dobra a milovaniahodní. 

17. november Lk 18, 35-43

Čo nám spôsobuje utrpenie nie je realita, ale spôsob ako sa na ňu dívame. Je totiž možné vnímať život ako slepec: ako miesto tmavé alebo dokonca úplne čierne, šedé alebo fádne. Ako jednu veľkú nespravodlivosť. Pretože to a tamto, pretože ten a henten... Realitu môžeme vnímať ako jednu tmavú stenu a žiť bez horizontu, ku ktorému by sme sa mohli vydať. No môžeme ju vidieť aj svetlú, vo farbách a plnú žiarivých detailov. Modlitba slepca z Jericha, ktorý prijíma svoju jedinečnú príležitosť radikálne zmeniť svoj život, je tak pre nás vzorom ako prijímať ohlasovanie Cirkvi – s vierou, ktorá prechádza do volania po spáse.

16. november Lk 21, 5-19

Evanjelium nám dnes ukazuje, čo znamená očakávať príchod Ježiša Krista. Známená to boj a vydávanie svedectva. Jedno aj druhé, aby sme si náhodu nemysleli, že vydávanie svedectva znamená presviedčanie druhých o našej pravde, alebo demonštrovanie našej mimoriadnej odhodlanosti a dôslednosti. Nie je to svedectvo o sebe, ale o Ježišovi Kristovi, ktorého sme poznali ako toho, čo nám odpúšťa hriechy a neustále nás obnovuje.

15. november Lk 18, 1-8

Všetci sa občas modlíme – dokonca aj neveriacim to v ťažkých chvíľach ide. Keďže však  cieľom modlitby je zostať stále pri Pánovi, opravdivou výzvou pri modlitbe je ochabovanie. Na modlitbu preto potrebujeme jednu podstatnú vec: veriť, že nám po spravodlivosti prislúcha Duch Svätý, že nám náleží vedieť milovať, že nám patrí vedieť robiť pekné veci a kráčať po ceste svetla, mať v srdci pokoj a poznať Božiu lásku. Modlitba začína a neustále sa živí touto istotou – že ako Božím deťom nám tieto dary jednoducho patria.

14. november Lk 17, 26-37

"Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho." Zachrániť si život... Mohli by sme tiež povedať - zaistiť si, zastabilizovať, zafixovať. Človek, ktorý sa o to snaží, stráca schopnosť spoznať Boha vo faktoch, v udalostiach svojho života, zvlášť tých, ktorými nás Boh hľadá a chce nás posunúť ďalej. Vtedy totiž fixujeme svoj život ešte viac, a bránime, čokoľvek z neho zostalo. Osudom takého človeka je koniec, nie nový život v Kristovi!

13. november Lk 17, 20-25

Nedá sa spozorovať, ale už je medzi nami! Také je Božie kráľovstvo. Kristus je medzi nami a ohlasuje slovo, nie však bez toho, aby bol podriadený utrpeniu a zavrhovaný aj týmto pokolením... Iba ten, kto verí, aj vidí Božie kraľovanie uprostred tohto sveta i vo svojom živote.

12. november Lk 17, 11-19

Veleba – teda oslavný a vďačný vzťah k Darcovi – je znakom opravdivej viery. Dá sa totiž prijímať množstvo darov, dokonca zakúsiť zázraky na vlastnej koži, a predsa nedospieť k poznaniu, prečo a od koho ich máme. Najväčším nepriateľom nášho vzťahu s Pánom je preto zvyk, pohodlnosť, neschopnosť žasnúť, nevnímavosť. „Len čo jeden z nich spozoroval...“ Aby sme v čítanom slove mohli počuť Božie slovo a v udalostiach života rozpoznať Božie dielo, potrebujeme byť „cudzincami“ – ľuďmi, ktorí vedia pozorovať, bedlivo očakávať nové a žasnúť.

11. november Lk 17, 7-10

Prečo toto dnešné evanjelium? Prečo nemáme čakať vďačnosť za našu službu? Pretože byť Božím služobníkom je už darom samo o sebe a slúžiť znamená mať možnosť konkrétne realizovať svoj život. To nie sú vôbec samozrejmé veci. Koľkí ľudia žijú bez toho!?

10. november Lk 17, 1-6

Koľkokrát sme pohoršili tých, ktorým sme mali byť príkladom? A predsa nám nik nezavesil na krk mlynský kameň a nevrhol do mora... Každý z nás je teda zázrakom nekonečného Božieho milosrdenstva. Boh má moc kriesiť z mŕtvych, premieňať hriech na milosť, aj z nás urobiť svedkov jeho lásky. Tam, kde sa rozmnožil hriech, rozmnožila sa väčšmi milosť – schopná priviesť k Bohu aj tých, ktorých sme zranili a vzdialili od Boha. Boh naozaj môže zmeniť smer prirodzených síl: kamenné srdce premeniť na srdce z mäsa, podobné srdcu svojho Syna, ktorý sa celý daroval za iných. Preto je zázrak viery neznechutiť sa, neupadnúť do zúfalstva, ale spoľahnúť sa na to, že Kristus vstal z mŕtvych a je mu všetko možné. Niet manželstva, ktoré by nemohlo ožiť, vzťahu, ktorý by sa nemohol obnoviť, ani tak pokazeného života, aby nemohol byť svätý.

9. novembra Jn 2, 13-22

Dnešná nedeľa sa spája s výročím posviacky Lateránskej baziliky – matky a hlavy všetkých katolíckych chrámov, symbolu jednoty a ústrednej autority v tele Cirkvi. Evanjelium nám ukazuje Krista, ktorý prichádza do chrámu, aby obnovil poriadok – aby sa druhoradé veci nezamieňali s tými podstatnými. Takúto obnovu potrebujú aj naše spoločenstvá i naše duše, aby zostávali miestom Božieho prebývania – znovu a znovu. Je preto potrebné odstrániť z centra to, čo tam nepatrí, hoci sa tam možno postupne dostalo. Aby sa do stredu nášho života mohla opäť vrátiť živá oslava Božej lásky.

8. novembra Lk 16, 9-15

Ježiš nám dnes pripomína, že peniaze sú "nespravodlivá mamona", čiže modla, ktorá na nás pôsobí príťažlivou silou a zároveň je nespravodlivá, pretože nám neprináša to, čo od nej čakáme. Preto nás pozýva robiť si s pomocou peňazí priateľov v nebi, čiže rozdávať ich tým, ktorí sú v opravdivej núdzi a jedného dňa nám budú môcť prejaviť svoju vďačnosť. Nedá sa slúžiť aj Bohu aj mamone, hovorí ďalej Ježiš. Komu teda slúžiš ty?

7. novembra Lk 16, 1-8

Podľa dnešného podobenstva sme to zrejme my, kto šafári s Božím majetkom a jedného dňa, možno vskutku onedlho, budeme musieť účtovať. Je preto veľmi dôležité všimnúť si, že Pán bude sa pritom zameriavať na našu nepoctivosť. Čiže na to, či sme s Jeho vecami konali dostatočne márnivo v prospech iných, zjednávajúc si priazeň Jeho dlžníkov. Ktoré sú to tie Jeho veci, ktoré sú teraz v tvojej správe, že o nich rozhoduješ? A kto sú tí Pánovi dlžníci, ktorých máš okolo seba?