25. novembra Lk 21, 12-19

Prečo? Prečo?... Koľkokrát si kladieme túto otázku, keď sme konfrontovaní s nejakou nespravodlivosťou, s prenasledovaním, zradou, s utrpením nevinných... Potrebujeme múdrosť, ktorá by nás dokázala vyzdvihnúť a preniesť ponad túto bolesť a hnev. V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí o tom, že nám uprostred ľudsky nepochopiteľných situácií dá vlastne takúto múdrosť. Lebo sme jeho učeníkmi...

23. novembra Lk 21, 1-4

Po dnešnom evanjeliu by sme si mohli položiť otázku: v čom je moje živobytie? Alebo: na čom stojí môj život? Áno, môžu to byť peniaze, ale aj iné veci, ktoré nás znepokojujú a robia nás dvojtvárnym vo vzťahu s Pánom. Ak prídeš na to, čo to je, uvidíš k čomu ťa pozýva Ježiš týmto evanjeliom.

22. novembra Mt 25, 31-46

Kým príde Koniec a Ježiš bude súdiť ľudstvo, súď sám seba. Pravidelne, alebo aspoň často. Oddeľujúc v sebe, čo je neresťou od toho, čo je čnosťou, čo je dobrom a krásou. Oddeľujúc, prídeš na to, kde potrebuješ uzdravenie a kde môžeš ďakovať Bohu za dobro, ktoré ti zveruje.

21. novembra Lk 20, 27-40

Byť silne pripútaný k definíciam, nejakým myšlienkovým systémom, či tvrdeniam, vôbec neznamená, že sme na správnej ceste. Môžeme byť úplne vedľa. Totiž: "On nie je Bohom mŕtvych, ale živých!" Je to náš vzťah s ním, čo nás oživuje a robí synmi vzkriesenia, nie nabiflené alebo pochopené poučky.

20. novembra Lk 19, 45-48

Ježiš nám dnes veľmi silne ukazuje, že naše vnútro sa môže stať "lotrovským pelechom", čiže miestom, kde je "lotrom" príjemne a cítia sa bezpečne. Modlitba má vnútorne očisťovať a robiť nás rezistentnými na zlé pohnútky. Prizri sa dnes svojmu srdcu. Je miestom intímneho stretnutia s Bohom, alebo je hniezdom zlých myšlienok a vášní?

19. novembra Lk 19, 41-44

Dnešné evanjelium nám dáva pred oči obraz Ježiša plačúceho nad obyvateľmi Jeruzalema, lebo nespoznali "čas svojho navštívenia". Nech nám Ježišove slzy pomôžu k oživeniu túžby po hlbokej múdrosti, ktorou je žiť v prítomnom momente s vedomím toho, čo Boh robí pre našu spásu.

18. novembra Lk 19, 11-28

"Obchodujte, kým sa nevrátim!" Čas medzi Pánovým odchodom a návratom nie je prázdne čakanie; je naplnené úsilím o zúrodnenie zverených darov. Samozrejme, naša námaha nie je prácou služobníkov mamony, ale prácou milovaných synov milosrdného Otca, ktorí sú povolaní obchodovať s jeho kapitálom - byť ako On.

17. novembra Lk 19, 1-10

Poď rýchlo dolu! Dal by ti Pán Boh milosť, aby si počul tieto slová dnes pre seba! A prijal Ježiša vo svojom dome, to jest vo svojom živote, v intimite svojho srdca. Neodkladaj, rýchlo zíď dolu, odkiaľ ťa vyhnala tvoja malosť, a vstúp do premieňajúcej jednoty s tvojim Spasiteľom!

16. novembra Lk 18, 35-43

Boh je našim Spasiteľom a je darcom večného života. Akýkoľvek rozvoj našej viery, alebo lásky, je vždy výsledkom jeho milosti. Iba Boh má moc premeniť tvoje zranené srdce na živé srdce, schopné milovať. Avšak platí, ako hovorí Ježiš: Tvoja viera ťa uzdravila. Náš podiel je zásadný a dobre je žasnúť nad touto skutočnosťou.

15. november Mt 25, 14-30

Ako často sa podobáme na zlého a lenivého sluhu!? Namiesto zaoberania sa našimi talentami a možnosťami, zaoberáme sa našimi hriechmi, našimi hranicami a našou neschopnosťou. Ukrývame svoje talenty a rozmýšľame nad tým, ako byť v poriadku pred Bohom. Ale, zamyslime sa: Pánu Bohu by naozaj málo záležať na tom, aby sme mu vrátili všetko presne, ako sme dostali!? Nie, jeho radosť je v našom rozvoji.

14. novembra Lk 18, 1-8

Všetci sa občas modlíme, ešte aj neveriaci to v najťažších chvíľach vedia... Problémom našej modlitby je ochabovanie. Naučiť sa byť pri Pánovi stále, to je zmysel výzvy k modlitbe. Na takúto modlitbu však potrebujeme jednu podstatnú vec: veriť, že nám po spravodlivosti prislúcha Duch Svätý, že nám náleží vedieť milovať, že nám patrí vedieť robiť pekné veci a kráčať po ceste svetla, mať v srdci pokoj a poznať Božiu lásku. Modlitba začína a neustále sa živí touto intuíciou, že nám, ako Božím deťom, určité veci jednoducho patria.

13. novembra Lk 17, 26-37

Ľudstvo, či už to vie, alebo nie, či to chce alebo nehce, je na ceste ku dňu Syna človeka. On sa zjaví na konci a všetko, čo sa stalo uvidí, že bez neho nemá zmysel. Všetko a všetci začnú preto po Ňom túžiť. Akí blažení budú vtedy všetci, čo budú vedieť vyraziť za Ním hneď a ľahko, čo sa už teraz učia nezachraňovať si život, ale strácať ho pre Neho.

12. novembra Lk 17, 20-25

Nedá sa spozorovať, ale už je medzi nami! Také je Božie kráľovstvo. Kristus je medzi nami a ohlasuje slovo, nie však bez toho, aby bol podriadený utrpeniu a zavrhovaný aj týmto pokolením... Iba ten, kto verí, aj vidí Božie kraľovanie uprostred tohto sveta i vo svojom živote.