13. februára Mk 8, 14-21

Aj ty stále len o chlebe? Nechápeš, že toto nie je pre Ježiša problém?! Máš otupené srdce a zmysly. Toto je pravdivý problém!

12. februára Mk 8, 11-13

Jedno "nie" môže byť niekedy viac, ako dlhá argumentácia. Ak si múdry a chceš duchovne rásť, tak z toho jedného "nie" dokážeš pochopiť to, čo je v ňom pre teba. Ale ak nechceš, môžeš sa len uraziť a uzatvoriť sa. Boh nám niekedy dáva len takého nie, a my z neho môže pre seba prijať to, čo potrebujeme.

11. februára Mk 1, 40-45

Malomocenstvo je symbolom nášho odcudzenia sa spoločenstvu, našej vnútornej samoty. Ježišov dotyk, cez slovo či liturgiu, nás zbavuje malomocnosti. Ale možno vôbec nevidíš, že si malomocný?! A to je problém... Obdobie Veľkej Noci, ktoré v tomto týždni začíname, je aj o tom, aby sme prešli zo samoty do spoločenstva. Pred tým však je ešte Pôst, ktorý nám má pomôcť vidieť, ako na tom sme. Prosme o milosť, aby sme sa o niečo viac uvideli v pravde.

10. februára Mk 8, 1-10

Dnes čítame o tom, že keď mal toho Ježiš veľmi málo, začal od vďačnosti Otcovi. A náhle, to málo sa mení na dostatok, na tak veľa, že až zostáva, a to, čoho zostáva je viac než bolo na začiatku. Ak necítiš, že nemáš dôvod ďakovať, skús vstúpiť do Ježišovho vzdávania vďaky, a táto modlitba spôsobí, že sa tvoje srdce rozšíri a rozleje sa z neho dobro ako z plnej nádoby. 

9. februára Mk 7, 31-37

Ak je niekto v tvojom okolí, čo „počúva a nepočuje“, ty sa môžeš za neho modliť k Ježišovi. Dnešné evanjelium ťa k tomu nabáda. Ježiš si ho potom „zoberie nabok od zástupu“ a sám mu otvorí uši pre svoje slovo aj pre ohlasovanie.

8. februára Mk 7, 24-30

Ježiš mení svoje plány. Dvakrát v dnešnom evanjeliu. Najprv, keď hľadá pokoj od ľudí, no potom ich prijíma a znovu keď vypočúva prosbu pohanky, ktorú predtým odmietol. Človek nadovšetko. 

7. februára Mk 7, 14-23

Páčilo by sa nám mať pod kontrolou našu vnútornú nečistotu, napríklad neprijímaním niektorých pokrmov, alebo gestami rituálnej očisty. Ale so srdcom sa to tak nedá, to je oveľa náročnejšie a predovšetkým vyžaduje pokoru: prijatie svojej hriešnosti a vieru v Boha, ktorý nás miluje aj s našou slabosťou.

6. februára Mk 7, 1-13

Boli určité veci, ktoré na Ježišovom konaní zvlášť priťahovali pozornosť farizejov a zákonníkov. Tak to už býva. Za tým ide tiež to, že kvôli týmto veciam, ktoré priťahujú pozornosť, už nevnímame mnohé veci okolo, možno dôležitejšie. Čo priťahuje tvoju pozornosť v Ježišovom konaní? Čo priťahuje tvoju pozornosť v konaní iných ľudí? Veľa ti to prezradí o tebe samom.

5. februára Mk 6, 53-56

"...začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli". Kto ti naposledy povedal, kde prebýva Ježiš? Chceš ta ísť? Cirkev, čiže veľké spoločenstvo svätých hovorí, že ho môžeš stretnúť na troch miestach: v slove, vo sviatostiach a v spoločenstve.

4. februára Mk 1, 29-39

Šimonova testiná bola uzdravená z horúčky, aby mohla slúžiť. Aj naše, možno aktuálne utrpenie je úvodom k našej misii. Kristus vskutku prišiel a prichádza cez Petrov dom, tj. Cirkev k ľudstvu zablokovanému v planých, horúčkovitých snahách, aby tých, ktorí sa mu nechajú dotknúť, mohol oslobodiť pre službu iným.

3. februára Mk 6, 30-34

Ako ovce bez pastiera? Áno, veľmi často sme takíto. Ale keď dovolíme Ježišovi znovu nás učiť a my budeme prijímať jeho slovo, nájdeme skutočné občerstvenie pre svoje duše. Čo však tí, čo žijú naozaj bez neho?!

2. februára Lk 2, 22-40

Starci Simeon a Anna pri obetovaní Ježiša velebili Boha. Aj my sme povolaní dozrieť v našom živote k velebe za to, že sme "uvideli Božiu spásu". Čo čakáš, že sa naučíš v živote ty?

1. februára Mk 6, 7-13

"Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie". Treba robiť pokánie - ohlasovanie tejto pravdy je misiou Cirkvi aj dnes. Skús znovu premyslieť, čo znamená "robiť pokánie" konkrétne pre teba dnes.