25. septembra Lk 8, 19-21

Rodičia a príbuzní to sú obyčajne tí najbližší a najdôležitejší ľudia nášho života. Niečo také vzniká vo vzťahu medzi Ježišom a nami, keď počúvame jeho slovo a uskutočňujeme ho. Aspoň teda z Ježišovej strany: my sme pre neho najdôležitejší a najbližší. Čo by sa však stalo, keby sa On stal takýto pre nás?!

24. septembra Lk 8, 16-18

"Nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť". Tu nie je reč o nejakých intímnostiach ani konšpiráciách. Tu je reč o počúvaní, ktoré sa spomína hneď v nasledujúcej vete. Ako počúvaš, čiže ako máš nastavené srdce na Pána a jeho slovo, totiž nie je bez dopadu na tvoj život a život okolo teba...

23. septembra Mk 9, 30-37

Ježiš chce odovzdať svojim učeníkom slávu svojho veľkonočného tajomstva, no oni nemajú záujem. Riešia radšej svoje "vzťahy". Čo už, iné im ani nezostáva: kto nezostupuje k podstatným témam svojho života, zostáva pri porovnávaní sa, súdení a hádkach.

22. septembra Lk 8, 4-15

Je taký zlodej, o ktorom dnes hovorí Ježiš v podobenstve, a ktorý číha, aby nám ukradol Božie slovo z nášho srdca. Je to diabol, ktorému sa to darí vtedy, keď sa o prijaté Božie slovo nepostarám, nechám ho tak, bez toho, aby som vyvodil dôsledky pre seba a neprijímem ho najhlbšími vrstvami svojho srdca. 

21. septembra Mt 9, 9-13

Tendencia slúžiť Bohu obetou je v nás prirodzená a veľmi silná. Boh sám v nás však hľadá niečo iné - rovnaké milosrdenstvo, ktoré nám ukázal vo svojom Synovi.

20. septembra Lk 7, 36-50

Žena kľačiaca pri Ježišových nohách, „bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom”. Na dôkaz vďačnosti dostala odpustenie hriechov. Čo je krajšie: sebaistý farizej, či hriešnik vyznávajúci pravdu?

19. septembra Lk 7, 31-35

Naše očakávanie sú veľmi, veľmi, veľmi vrtkavé, relatívne. Ani nevieme od čoho závisia, no zvykneme sa ich držať tak, až bývajú obrovskou prekážkou v prijatí Pána a jeho ciest. Tí však, čo prijímajú Božie spôsoby, stretávajú Boha živého, stále "nového" a svedčia o Jeho dobrote ako Jeho deti.

13. septembra Lk 6, 27-38

Dávaj! Dávaj, znovu a znovu, to najlepšie, čo máš v sebe. A odhalíš v sebe nevyčerpateľný prameň dobra. Dávaj, lebo i tak nedávaš zo svojho...

12. septembra Lk 6, 20-26

Na začiatku dnešného evanjelia o blahoslavenstvách a bedách Ježiš uprel oči na svojich učeníkov. Len vo svetle týchto upretých očí môžme uvidieť význam jeho vznešených slov, plných ťažkých nárokov...

11. septembra Lk 6, 12-19

Keď ideme vykonať dôležité rozhodnutie hľadáme pomoc, dobrú radu. Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa“. Potom sa rozhodol. Náš život je vždy v Božích rukách.

10. septembra Lk 6, 6-11

Toto dnešné evanjelium má v sebe prísľub - lebo, ak je Ježiš v nás, tak nám dáva tú istú vnútornú nezávislosť na názoroch a úsudkoch, ktoré sa nás snažia ochromiť, aká bolo v ňom. 

6. septembra Lk 5, 1-11

Napriek zástupom Ježiš venuje svoju pozornosť jednotlivcovi. Tak to je u neho vždy: hoci sa na neho tlačí množstvo ľudí, On koná s nami úžasne jednotlivo. Nie je to dojímavé, že Boh vo svojej láske chce získať moju pozornosť, moju odpoveď, moju lásku a odovzdanie?!

5. septembra Lk 4, 38-44

Čo na tom, že ovládaš teóriu? Možno ťa to len odďaľuje od praxe... Ježiš zakazoval hovoriť o sebe, že je Mesiáš. To platí aj pre dnešok: nechce, aby si to vedel, chce aby si ho nasledoval.