4. septembra Lk 4, 31-37

Voči takým démonom, ako sú pýcha, arogancia, či pocit nadradenosti, je Ježiš surový, lebo vie, že takto vo mne rastie akési veľké jedovaté zviera, ktoré dokáže zakrátko anektovať celú moju osobu, moje zmýšľanie a slobodu. A potom sa stáva kolosom šľapajúcim po iných. Pýcha je tragická a preto je k nej Ježiš nemilosrdný. Láskavý je voči mojim zraneniam a slabostiam. Tam prichádza liečiť a dvíhať.

3. septembra Lk 4, 16-30

Prišiel, aby "chudobným hlásal evanjelium, prepustenie zajatým, slepým, že budú vidieť, oslobodenie utláčaným..." Na prijatie Ježišových darov je však potrebná viera. Pán Boh totiž rešpektuje našu slobodu, nikomu nič nenanucuje. Len v živote tých, čo sa mu naučili dôverovať, môže vykonať zázraky. Keď chceme Boha z nášho života vyhodiť, on sa od nás vzďaľuje, no neprestáva pozývať k sebe.

1. septembra Mt 25, 14-30

Ako často sa podobáme na zlého a lenivého sluhu!? Namiesto zaoberania sa našimi talentami, zaoberáme sa našimi hriechmi, našou neschopnosťou, ukrývame svoje talenty a rozmýšľame nad tým, ako byť v poriadku pred Bohom. Naozaj, malo by byť Božou vôľou, aby sme mu vrátili všetko presne ako sme dostali!? Naopak, jeho radosť je v našom rozvoji.

28. augusta Mt 23, 23-26

Aj v našom duchovnom živote sú mŕtve body, čosi čo nevidíme. A preto potrebujeme stretnutia s Ježišom v pravde, aby mi On ukázal to, čo ja nevidím. Je to veľmi dôležitá vec a Ježiš má túto moc.

27. augusta Mt 23, 13. 15-22

V biblickom chápaní slepec nie je ten, kto nevidí, ale ten, kto si túto vec nevie priznať. Nevidíme totiž všetci: ani nevieme kedy a pripíšeme niekomu niečo, čo si ani len nemyslel; alebo že si nevšimnem svoje vlastné úmysly. Kto však s pomocou Ducha Svätého uznáva svoju slepotu, začína vidieť niečo z pravdy o sebe.

26. augusta Jn 6, 60-69

Dnešné evanjelium nám ukazuje učeníkov, ktorí nerozumejú, ale milujú. A o to presne ide v skusenosti viery, že nemusím všetko pochopiť, najdôležitejšie je byť s Pánom, neodísť, neopustiť ho, lebo On si ma vybral, nie ja jeho. 

25. augusta Mt 23, 1-12

Dnes to ide zovšadiaľ, no zdá sa, že Ježiš sám, ako málokto, poukazoval na biedu náboženských vodcov. Svojou kritikou však nekompromitoval, nevyzýval ľudí, aby svojich vodcov opustili. Naopak, Ježiš hovorí: "zachovávajte, čo vám povedia", neodchádzajte z Cirkvi, kde sú nedokonalí pastieri. Máš právo mať kritický postoj k duchovenstvu, ale nenechaj sa pripraviť o to, čo ti Boh dáva cez týchto hriešnych ľudí, nenechaj sa pripraviť o spoločenstvo, o výuku, o sviatosti, o milosrdenstvo.

22. augusta Mt 20, 1-16

Dnešné evanjelium ťa pozýva k vďačnosti za "bremeno dňa a horúčosť", ktoré znášaš vo vinici svojho povolania. Začni tak, že sa zamyslíš nad stavom tých, ktorí stoja nečinne a čakajú na rozhodnutie, ktoré dá ich životu zmysluplné smerovanie.

21. augusta Mt 19, 23-30

"Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva". Áno, lebo, ľuďom je nemožné spasiť sa, to je možné len Bohu. Boh totiž dokáže zmeniť ľudské srdce tak, že aj najneslobodnejší človek, ktorý klame sám seba, že všetko je v jeho rukách, odhalí, kým je vo svojej podstate. A uvidí sa nanovo, v pravde, na poslednom mieste...

20. augusta Mt 19, 16-22

Majetok kradne slobodu nasledovať Pána. Len kto nájde poklad v nebi ju nadobúda. Našiel si ty tento poklad?

19. augusta Jn 6, 51-58

Prečo Pán tak veľmi nalieha, aby sme jedli jeho telo? Tak veľmi, že to dáva ako podmienku večného života? Lebo chce, aby sme prostredníctvom toho uverili, že On prišiel dávať, nie brať. Aby nám konečne došlo, že sme boli stvorení tak, aby sme žili z neho, z jeho slova a vôle, ako z chleba.

18. augusta Mt 19, 13-15

Spoločnosť, ktorá stráca citlivosť na citlivosť detí, prestáva o deti dbať, starať sa o ich dobro a rozvoj, a naopak, v mene slobody sa tvári, že nevidí, čo robia tí, čo majú peniaze za drogy či pornografiu, je na tragickej ceste. V dnešnom evanjeliu padajú tvrdé Ježišove slová patriace všetkým, ktorí nedovoľujú deťom prísť k nemu. A odchádza odtiaľ...

17. augusta Mt 19, 3-12

Božie slovo má úžasnú moc vytiahnuť nás z našich priepastí, z pocitu, že nestojím za nič a na nič už nemám silu, a ináč sa vlastne už ani nedá. A dokáže nás vyviezť na také miesta, odkiaľ je všetko iné, nové, možné. Ide o to, že Božie slovo nám umožňuje pozrieť z perspektívy Božej túžby na seba, na naše vzťahy, na naše manželstvo, na naše životné povolanie. Áno, môžeš sa na to všetko pozerať len z perspektívy svojich zranení, ale... Nechaj sa vyviezť na výšiny Božích túžob.