27. októbra Lk 13, 18-21

Do výšky a do hĺby, tak by sa dalo preložiť význam obrazov, ktoré dnes Ježiš používa na ukázanie toho, čo v nás spôsobuje jeho kráľovanie. Je to rozvoj podobný do premeny stromu, ktorý sa rozpína, mohutnie, až slúži iným. Ale je to ešte niečo viac. Ježiš nás chce premeniť vnútri, do hĺbky. Dotýka sa nášho srdca, našej minulosti, všetkych rozmerov nášho ja. Postupne, ako kvas. Aby sme sa stali chlebom pre iných.

26. októbra Lk 13, 10-17

Choroba ženy z dnešného evanjelia je evidentne obrazom zla, ktoré bráni človeku narovnať sa a pozerať hore. Oslobodzuje sa od neho po osemnástich rokoch vďaka Ježišovi, a to v sobotu. My slávime už nie sobotu, ale Pánov deň, pretože tento deň máme presne na oslobodenie sa od pút zla, ktoré nám bráni pozerať hore, k nášmu cieľu. Nedeľa je tak pre kresťana dňom, kedy "netreba pracovať", lebo je to deň oslobodenia.

25. októbra Mt 22, 34-40

Na dvoch veciach spočíva všetko, to jest či žijeme alebo sme mŕtvi. Na láske, ktorú skusujeme, keď prijímame Božiu lásku. A to, čo z toho vyplýva: že zo šťastného vedomia plného prijatia nás samých, sa rodí naša schopnosť prijímať iných.

24. októbra Lk 13, 1-9

Stáva sa, že niekto umiera v tragickej nehode. Namiesto pohoršeného vzrušenia a hľadania príčin alebo vinníkov, mali by sme sústrediť našu pozornosť na jednu vec: veď toto sa mohlo stať aj mne! Som dnes pripravený umrieť v neočakávaných okolnostiach a odísť z tohto sveta?

23. októbra Lk 12, 54-59

"Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?" Aj tento čas pandémie a prísnejších opatrení... Je to čas priblíženia k "vrchnosti", ktorá súdi,  a teda čas "vyrovnania sa s protivníkmi". Dávajme preto pozor, aby nás tento čas nestiahol len k starostlivosti o dočasné potreby a zaistenie nášho životného štandardu. Nech to bude, naopak, druhá vlna prehodnotenia nášho spôsobu života a vyššia vlna zmierenia.

22. októbra Lk 12, 49-53

Duchovný život nie je stálym zdokonaľovaním sa v unikaní pred napätiami, pred rozpormi. Od kedy je svet svetom, žiaden človek nebol ušetrený boja, ktorý prebieha medzi starým a novým, medzi zlým a dobrým, medzi dobrým a ešte lepším človekom v našom vnútri. Kristus prišiel, aby vstúpil do tohto boja so svojim svetlom a so svojou posilou.

21. októbra Lk 12, 39-48

Čo si hovoríš vo svojom srdci ty? Pán akosi nejde? Dávaj pozor na slová vo svojom srdci, lebo najčastejšie tam znejú veci, ktoré ťa majú odradiť od obrátenia. Naopak, od Pána vždy prichádza slovo, ktoré vedie k zmene.

20. októbra Lk 12, 35-38

Ježiš dnes hovorí o sebe ako o Pánovi, ktorý prichádza, aby obslúžil svojich sluhov. A nimi sme my. Sme sluhovia, ktorých Pán prichádza obslúžiť! Sme preto naozaj blažení, ak bdieme, pripravení prijať ho, kedykoľvek príde.

19. októbra Lk 12, 13-21

Nemáme byť chudobní kvôli chudobe. Máme byť chudobní, aby sme boli bohatí pred Bohom. Chudobní v tomto svete, čiže slobodní, pripravení stratiť, zanechať všetko, aby sme mohli byť v Božej prítomnosti... Pretože veci majú schopnosť vykrádať nám srdce, ochudobňovať nás svojim zhonom, svojimi starosťami.

18. októbra Mt 22, 15-21

Ako minca nesie obraz a nápis odkazujúcu na svetského vládcu, tak človek je stvorený na obraz a podobu Božiu. Dnešné evanjelium nám pripomína túto pravdu o človeku: sme stvorení pre Boha a jemu patríme. Tento svet je len nástrojom v tom zásadnom vzťahu nášho života. Odovzdať teda svetu to, čo je jeho, znamená zanechať všetko to, čo nás núti mať a znamenať niečo v očiach sveta. V krste sme dali svetu, čo je jeho a Bohu, čo je Božie - čiže seba samého. Prestaňme si robiť ilúzie: nie sme stvorení pre tento svet.

17. októbra Lk 12, 8-12

Nemajme strach o nič, len o to, aby v nás bola pokora a pôsobenie Ducha Svätého.

16. októbra Lk 12, 1-7

Nevyznaný hriech nás vnútorne rujnuje. Preto neukrývaj v sebe svoju nezrelosť či nejaké zlo. Čím viac ho ukrývaš, tým viac ťa ničí. Vyznávaj to, a horlivo, tomu, ktorý má moc vrátiť ťa pravde a obnoviť tvoju dôstojnosť.

15. októbra Lk 11, 47-54

Nestavať pomníky ale počúvať prorokov, to nie je vôbec ľahká, avšak zásadná výzva. Aj dnešného dňa.