3. marca Lk 15, 1-3. 11-32

"Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje." Tie slová patria asi aj tebe. Ak neodkryješ pravdu, ktorú ukrývajú, nebudeš môcť vstúpiť do Otcovej radosti z návratu tvojho márnotratného brata...

2. marca Mt 21, 33-43. 45-46

Čo to znamená prinášať úrodu, ktorú od nás očakáva Hospodár nášho života? Vážne a konkrétne sa nad tým dnes zamyslime. Nie sme totiž pánmi svojho života, ale jeho správcami, ktorým bol zverený na určitý čas.

1. marca Lk 16, 19-31

Páčia sa nám a tešia nás tie osudové zmeny: chudobný Lazár pri stole s Abrahámom a bohatý pôžitkár v hlbokej priepasti. Ak by sme vedeli aj my nájsť cestu ako patriť k chudobným, mohli by sme mať istotu, že nám bude patriť aj miesto pri stole s Abrahámom. Čo robiť? V poslednom riadku príbehu dostávame pomoc: počúvať Mojžiša a prorokov, ktorí svedčia o Ježišovi a Evanjeliu jeho zmŕtvychvstania, uveriť v neho a konať pokánie.

28. februára Mt 20, 17-28

Obdobie Veľkého pôstu je aj o dozrievaní v modlitbe. A preto dnes počujeme: "Neviete, o čo žiadate." Skúsme sa prizrieť našej modlitbe cez túto Ježišovu vetu. Ak by sme si totiž predstavili dôsledky niektorých našich prosieb, možno zistíme, že je lepšie, ak ich Pán nevypočúva. Skúsme to trochu.

27. februára Mt 23, 1-12

Zvykneme používať metafóru rodiny, keď hovoríme o našich cirkevných spoločenstvých. A potom hľadáme v našich kňazoch, predstavených, iných členoch spoločenstva, náhrady za nedostatky v našich vzťahoch s rodičmi. Pritom Ježiš je veľmi jasný: vy všetci ste bratia!

26. februára Lk 6, 36-38

Dávaj a uvidíš bohatstvo, ktorým si bol obdarovaný, o akom si ani netušil. Uvidíš ho však iba tak, že budeš dávať. Dávaj, znovu a znovu.

25. februára Mk 9, 2-10

Premena, ku ktorej sme pozvaní - a Veľký pôst je takýmto všeobecným, ale každému osobne adresovaným pozvaním - vyplýva z premeny toho, ako vidíme Ježiša. Máme urobiť krok, a uvidieť doteraz neviditeľné: spoznať v ňom Otcovho syna, ktorého hlas nás povedie. Až k zmŕtvychvstaniu.

24. februára Mt 5, 43-48

"Vy buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec". Hodnotíme úroveň svojho života porovnávajúc sa s ľuďmi okolo seba. Ježiš nám hovorí o inom parameteri, o Božej dokonalosti. Veď kresťanmi, čiže Otcovými synmi, sme sa stali nie preto, aby sme boli ako mnohí...

23. februára Mt 5, 20-26

Aj strach pred Božím trestom zachraňuje ľudí pred konaním zla. Kto však nekoná zlo len kvôli strachu, zostáva v hĺbke zlým človekom, v podstate rovnakým ako ten, kto koná zlo bez akýchkoľvek škrupúľ. Ježiš nás pozýva k „väčšej spravodlivosti“, teda aby sme boli dobrí vnútri a dobro bolo prejavom lásky v nás. Držme sa Ježiša, On nás to naučí.

22. februára Mt 16, 13-19

"Ty si Mesiáš, Syn živého Boha" a "Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu". Na týchto dvoch vyznaniach stojí Cirkev a my v nej. Ona je našim domovom. Tu sa žije v pravde a dostáva prijatie.

20. februára Mt 6, 7-15

V siedmich prosbách každodenného Otčenášu je všetko, čo potrebuješ. Je to svetlo pre naše oči a kľúč, ktorý otvára dokorán Božie srdce.

19. februára Mt 25, 31-46

Ak si nikdy nič nepočul o Bohu, ktorý sa stal synom človeka, tak toto evanjelium je o tebe. Ak si však kresťan, tak je pre teba. Hovorí o tvojom povolaní byť ako Kristus. On sa stal najmenším, chudobným a dovolil, aby s ním iní podľa toho konali: jední milosrdne, druhí nemilosrdne. Postavil sa takto doprostred ľudstva. A dnes to chce robiť aj cez teba. 

18. februára Mk 1, 12-15

Ježiš vyšiel na púšť a „bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“. Tak aj my sme vyšli na púšť veľkého pôstu, aby sme trochu uvideli všetky tie divé zvery, ktoré sú v nás a prijímali starostlivosť Božieho posla - Cirkvi.