8. novembra Lk 15, 1-10

Ježiš mám dnes hovorí, že Boží anjeli majú obrovskú radosť, keď vidia hriešnika, ako začína proces obrátenia. Ľudia totiž častokrát nevidia to, čo vidia Boží anjeli. A vôbec, tie dôležité veci, ktoré sa dejú, nie je vidieť...

7. novembra Lk 14, 25-33

Dve veci: pestovanie životodarných vzťahov s Bohom a s našimi blížnymi, a pripravenosť do boja, keď sa objaví nepriateľ akým môže byť egoizmus, pýcha, či pokušenia. Ak máš na očiach tieto dve veci (pestovanie a boj), tak vtedy žiješ naozaj. A o tomto hovorí dnešné evanjelium.

6. novembra Lk 14, 15-24

Dal by nám Pán milosť, aby sme sa občas vedeli na seba nahnevať! Za to, že strácame čas na hocičo, že máme vždy plnú hlavu dôvodov prečo sa venovať niečomu inému, len nie sadnúť si k Písmu, k modlitbe, alebo za stôl s bratmi v spoločenstve k duchovnej hostine, ktorú Pán pre nás pripravil.

5. novembra Lk 14, 12-14

Zištnosť je ako rakovina srdca. Nič si s ňou neporadíš iba ak bláznivými skutkami lásky, ktorých výsledok patrí Bohu.

4. novembra Mk 12, 28b-34

Ježiš odpovedá častokrát otázkami, alebo slovami, ktoré sa nezdajú jasné. Inokedy odpovedá veľmi jednoucho a priamo, ako v dnešnom evanjeliu. Prečo to tak je? Pretože nie vždy je jeho poslucháč pripravený na priamu odpoveď a potrebuje počuť niečo iné, než to, kam mieri jeho otázka. Dozrievame do pripravenosti na Ježišové slová. Nie vždy sme pripravení, ale Ježiš nás nikdy nenecháva bez svojho slova.

2. novembra Jn 14, 1-6

„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“

1. novembra Mt 5, 1-12a

Dá sa žiť aj hocijako, len tak. A svätosť sa môže zdať nedosiahnuteľná. Božie kráľovstvo a videnie Boha sú určené tým, ktorí chcú. Ty chceš?

31. októbra Lk 13, 22-30

Do spásy sa vstupuje na nohách: usilujte sa vojsť tesnou bránou. Nie hlava, ale nohy ma tam môžu priniesť. Ježiš chce, aby sme si toto jasne uvedomili a pohli sa z miesta.

30. októbra Lk 13, 18-21

Do výšky a do hĺbky. Ježišova prítomnosť, ktorá všetko premieňa, spôsobuje, že rastieme, rozvíjame sa a otvárame ako strom a slúžime tak iným ľuďom. No zároveň ide do hĺbky, do nášho podvedomia, do našej minulosti, do rôznych vrstiev nášho srdca, a premieňa všetko ako kvas. Je to vskutku úžasná skutočnosť, že to, čo s nami robí Ježiš, nie len vecou toho, čo môžme pochopiť a zvládnuť, ale niečim oveľa väčším, a preto nás zásadne mení.

29. októbra Lk 13, 10-17

Aké vnútorné zhrbenie máš v sebe? Čo ti nedovoľuje sa vyrovnať? Čo ťa núti skláňať sa k zemi? A teda: čo protirečí tvojej dôstojnosti? Ježiš je vždy, mimo akýchkoľvek náboženských šablón, pripravený predovšetkým pomôcť ti, aby si sa vnútorne vyrovnal, to jest aby sa obnovil váš vzťah - jeho blízkosť s tebou. Aby si takto, ako vyrovnaný človek, mohol prijímať jeho ďalšie dary.

25. októbra Lk 12, 49-53

Duchovný život nie je stálym zdokonaľovaním sa v unikaní pred napätiami, pred rozpormi. Od kedy je svet svetom žiaden človek nebol ušetrený boja, ktorý prebieha medzi starým a novým, medzi zlým a dobrým, medzi dobrým a ešte lepším človekom v našom vnútri. Kristus prišiel, aby vstúpil do tohto boja so svojim svetlom a so svojou posilou.

24. októbra Lk 12, 39-48

"Ten sluha si v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘..." Zmeny našich postojov začínajú v našom srdci. Preto je tak dôležité nad ním bdieť a tam sa zjednocovať s vôľou nášho nebeského Otca.

23. októbra Lk 12, 35-38

Usadiť sa a nájsť si pohodlné miestečko, teplé, bezpečné... To je tendencia v každom z nás, ktorá silne vplýva na naše rozhodnutia, skutky a vzťahy. Preto byť kresťanom znamená neusadzovať sa, bdieť.