2. júna Mk 12, 13-17

Znovu sme dnes pozvaní prehodnotiť naše priority: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Peniaze patria k tomuto svetu, a podľa toho sa k nim treba správať. My však patríme Bohu, naše duše i telá sú jeho obrazom v tomto svete! Daj Bohu čo je Božie.

1. júna Mk 12, 1-12

Zavrhnutie sa stalo začiatkom nového života - zakúsili sme to znovu počas uplynulého veľkonočného obdobia. Na tomto "zázraku" stojíme aj my a v jeho svetle sa učíme hľadieť na všetky zavrhnutia, ktoré na nás prichádzajú. Aby tak Kristus mohol byť oslávený v nás, a v ňom Otec.

31. mája Jn 20, 19-23

Duch Svätý je darom, prostredníctvom ktorého je v nás samotný Boží život. Nejde o nejak vylepšený biologický život, ale o schopnosť dávať život - lebo toto je Boh vo svojej podstate: prameň života. Uskutočňuje sa to prostredníctvom odpúšťania: komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené. Toto je misia kresťanov vo svete: odpúšťať dopadajúcu na nich nespravodlivosť a takto byť prostredníkmi Božieho odpustenia.

30. mája Jn 21, 20-25

Stáva sa, že sa nadmerne trápime, alebo naopak, nadchýname životnými osudmi iných. Ježiš dnes napomína apoštola Petra, ktorý prežíva niečo také. Namiesto toho, aby prebýval s Ježišom v mlčaní a počúvaní, Peter sa rozbehol za pohybom svojho srdca. Buď pri Ježišovi a dovoľ mu viesť ťa. Nedovoľ, aby ťa okradli zbytočné starosti či marné nadšenie.

29. mája Jn 21, 15-19

„Poď za mnou!“ - Peter skôr nemohol Ježiša nasledovať. Až teraz, keď už spoznal v odpustení jeho lásku, to dokáže. Ísť za Ježišom je vyjadrením, ktoré vystihuje celú kresťanskú existenciu: ideme za tým, koho milujeme, aby sme s ním boli a boli ako on.

28. mája Jn 17, 20-26

"Tak dokonale jedno, aby svet spoznal..." Jednota nadovšetko je svedectvom tomuto svetu. Lebo jednota pochádza z viery. Bez viery nie je možné odpúšťať. Bez viery nie je možné nachádzať v dávaní prednosti druhému svoj vlastný prospech.

27. mája Jn 17, 11b-19

Ježiš sa modlí za svojich učeníkov. A teda aj za nás. A robí to aj teraz, zvlášť keď ho o to prosíme. Ukazuje svoje oslávené rany Otcovi ako dôkaz toho, že patríme jemu a že aj za naše hriechy zaplatil výkupné. A čo je Jeho, je aj Otcovo: "pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde".

26. mája Jn 17, 1-11a

Postoj nášho tela pri modlitbe nie je bezvýznamný. Keď vešiame hlavu ako trstina, môže nás to priviezť k neopodstatnenému smútku... Pozdvihni oči k nebu, ako Ježiš v dnešnom evanjeliu, a všimni si, aký to má vplyv na teba a tvoju modlitbu.

25. mája Jn 16, 29-33

Dnešné evanjelium nám ukazuje, že si o našej viere robíme ilúzie. Nebojme sa priznať si slabosť vo viere. Nezvaľujme vinu za to na iných. Ježiš totiž hovorí: ja som premohol svet, zvíťazil som nad tým všetkým, čo je proti milosti.

24. mája Jn 17, 1-11a

Táto časť evanjelia sa volá Ježišovou veľkňazskou modlitbou. Je to v skutočnosti veľmi intímny rozhovor Ježiša s Otcom. Rozhovor plný dôvery, nádeje, hlbokých túžob, rekapitulácie. Možno viac ako obsah, stojí za to, všimnúť si štýl. A naučiť sa mu. Naše modlitby totiž priveľmi pripomínajú vyjednávanie, obchodovanie, zoznam pubertálnych rozmarov. Vo viere potrebujeme stále rásť. A rásť vo viere znamená zjednodušovať sa, obnovovať v sebe dôverujúce dieťa.

23. mája Jn 16, 23b-28

Že môžeš byť v spojení so svojim Stvoriteľom, to nie sú len pekné slová. Ježiš hovorí, že túži po takomto spojení pre nás. Aby sme v Jeho mene boli v spojení s Otcom. Aby sme boli v Jeho svete, vo svete Boha. Si vo svete Boha vždy, keď sa k Nemu obraciaš. A to sa deje naozaj.

21. mája Mt 28, 16-20

„Ja som s vami po všetky dni“, hovorí Ježiš svojim učeníkom ako slová rozlúčky, ako slová potrebné na čas, kým sa nevráti. Aby rozohnal naše pochybnosti a mohli sme žiť svoje dni ako misiu...

20. mája Jn 16, 12-15

"On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám". Veľmi zaujímavé! Ježiš je oslávený tým, že my prijímame to, čo nám od Neho prináša Duch Svätý, čiže dary, ktoré premieňajú náš konkrétny život, a potom ďalšie a ďalšie. Ježiš nám teda hovorí dnes o svojej radosti, o tom, na čom mu záleží v súvislosti s nami. My sa však veľmi často pýtame, čo máme vlastne robiť a venujeme sa nepodstatnému.