17. marca Jn 7, 40-53

Vykrúcanie sa a pochybovačnosť... Kristova existencia, vplyv Cirkvi na kultúru, zvyky, spoločnosť, sú absolútne nepopierateľné. A predsa, sú ľudia, ktorí namietajú a hľadajú proti Cirkvi a proti Kristovi dôvody, včítane popierania jeho existencie. Snažia sa vieru v Ježiša zredukovať do rozprávok pre nevzdelaných. Čo robíš so svojimi pochybnosťami ty?

16. marca Jn 7, 1-2. 10. 25-30

"Ešte neprišla jeho hodina..." Tak ako Ježiš mal hodinu, kvôli ktorej prišiel, tak aj každý z nás má takú hodinu, v ktorej sa má zjaviť, čo je v ňom. Odmietnutia, nepochopenie či spochybnenia môžu spôsobovať, že sa nám zdá, že už prišla. Akokoľvek, ak teraz žiješ dobrý čas, a počuješ pozvanie k obráteniu, využi to, a pripravuj svoje srdce pred Pánom.

15. marca Jn 5, 31-47

Ježiš vášnivo hovoril o svojom vzťahu s Otcom. Je zaujímavé z tohto uhla pohľadu počúvať evanjeliá. Zvlášť evanjelium podľa sv. Jána je na to vhodné. Skúsme na to sústrediť našu pozornosť pri jeho počúvaní. Čo sa môžeme dozvedieť o tomto vzťahu z Ježišových slov, ktorými hovorí o Otcovi a o Duchu Svätom?

14. marca Jn 5, 17-30

Potrebujeme čerpať, stále odznova, z bohatstva Božieho slova, aby sme stále a znovu oživovali našu predstavu o tom, kto je Boh. Z dnešných Ježišových slov sa vynára Boh, ktorý je zaskakujúco aktívny - Boh, ktorý koná stále a neustále nám do nášho sveta posiela svojho Syna a Ducha Svätého.

13. marca Jn 5, 1-3. 5-16

Tridsaťosem rokov. Je to dlho, alebo krátko? Dlho z pohľadu choroby, bezpochyby. Avšak uzdravenie dáva všetkému nový zmysel, aj dlhému obdobiu choroby. Z pohľadu toho, čo s nami chce Boh urobiť je aj pritomné strádanie, časom očakávania, ožiareným budúcou slávou.

12. marca Jn 4, 43-54

"Uveril on i celý jeho dom". Škoda strácať čas nariekaním nad tým, že je v Cirkvi veľa nefunkčných vecí. Alebo aj vo svete a v spoločnosti, kde je veľa zla a to zlo akoby zosilňovalo. Odpovedz si radšej na otázku akého dobra sa môžeš ujať ty. Lebo z toho môže vzísť prekvapivý rozvoj.

11. marca Jn 3, 14-21

Zo Syna človeka, vyzdvihnutého na kríži, prichádza pre nás svetlo, ktoré nás súdi. Ukazuje nám totiž aké majú byť rozhodnutia, ktoré máme konať, ak chcem byť opravdivými ľuďmi. Súdi nás, pretože v ňom vidíme, že naozaj žiť znamená milovať, a milovať znamená zrieknuť sa svojho egoizmu, našej tendencie zaoberať sa sebou. Pozdvihni zrak od vecí tohto sveta, k tomu, ktorý ťa prišiel zachrániť.

9. marca Mk 12, 28b-34

Aké vzdialené si dokážu byť v našom živote „povedať“ a „urobiť“! Vlastne preto potrebuješ počuť, že ak poznáš prikázania, tak už „nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“.  

8. marca Lk 11, 14-23

Vo svojej snahe šíriť zmätok sa diabol nezastaví ani pred tým, aby Božieho Syna osočil zo spolupráce s Belzebulom. Ježiš tiež predpovedal, že podobné osočovanie bude padať aj na Cirkev. Zlému ide len o to, aby nik nikomu neveril. Pamätajme na to. Aby sme sa nečudovali a neupadali na duchu.

7. marca Mt 5, 17-19

V snahe o svätosť nejde o zmenu zákonov, ale o zmenu vôle, ktorá spočíva v túžbe po ich náležitom zachovávaní. “Kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký”.

6. marca Mt 18, 21-35

Odpustenie je darom hlavne pre odpúšťajúceho. Je investíciou. Lebo takto rastieme v láske. Nebuď v smútku z toho, že ti niekto ublížil. Tak naozaj je to tvoja príležitosť.

5. marca Lk 4, 24-30

Radi nadväzujeme vzťahy, častokrát už po niekoľkých rozhovoroch a priaznivých gestách nadobúdame dojem, že niekoho poznáme už roky. Niekedy to vskutku takto býva. “Vstali, vyhnali ho z mesta” - poznali ho telesnými očami, ale nie očami srdca...

4. marca Jn 2, 13-25

Veľkopôstne očistenie predpokladá, okrem iného, aj deštrukciu. Máme dovoliť Božiemu slovu preveriť nás. Dovoliť Ježišovi, aby nám povedal, čo potrebujeme počuť, aby udrel naše srdce, kam je to najužitočnejšie pre naše obrátenie, pre naše oslobodenie. Aby naše srdce prestalo byť tržnicou, a stalo sa Božím domom.