25. mája Mk 10, 1-12

Sme pokúšaní vstupovať do drám iných a súdiť. Aj to patrí k našej pokazenej prirodzenosti. Tá má byť však postupne premenená. „Človek nech nerozlučuje“, lebo jeho misia je budovanie jednoty.

24. mája Mk 14, 22-25

"Vezmite... moje telo, moja krv." Dávať odovzdane. Takto to urobil a neustále robí náš Veľkňaz a Kráľ. Učme sa od neho každý deň.

23. mája Mk 9, 38-40

"Kto nie je proti nám, je za nás." Tu nejde o obyčajnú toleranciu; je to prísľub slobody Božích detí, ktoré vo všetkom a v každom nachádzajú odrobiny dobra a v druhých vidia bratov, nie nepriateľov.

22. mája Mk 9, 30-37

Boh sa stotožňuje s dieťaťom, ktoré potrebuje prijatie. V dnešnom evanjeliu je tiež reč o službe, lebo služba je vyjadrením prijatia. Dnešný svet toto chápe ako slabosť, pohŕda postojom služby, deťmi a inými malými ľuďmi. Svet zošalel. Vnútri to však cíti každý: opravdivou veľkosťou je slúžiť a chrániť slabých.

21. mája Mk 9, 14-29

„Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?“ Pane, maj s nami zmilovanie, zostaň s nami a „pomôž našej nevere“.

20. mája Jn 15, 26-27; 16, 12-15

"Nebude hovoriť sám zo seba", lebo Láska necháva vždy priestor druhému. Žiť v Duchu Svätom znamená prijať logiku zabudnutia na seba a teda aj stratu kontroly... Avšak vďaka tomu sa všetko, čo robíme stáva miestom stretnutia a jednoty, spolupráce, starostlivosti o druhého a láskavosti...

18. mája Jn 21, 15-19

„Poď za mnou!“ - Peter skôr nemohol Ježiša nasledovať. Až teraz, keď už spoznal v odpustení jeho lásku, to dokáže. Ísť za Ježišom je vyjadrením, ktoré vystihuje celú kresťanskú existenciu: ideme za tým, koho milujeme, aby sme s ním boli a boli ako on.

17. mája Jn 17, 20-26

Jednota - veľké pozvanie Božie, aby sme sa na seba pozerali ako deti jedného Otca. Pozvanie k starostlivosti o seba navzájom, ktoré okrem iného znamená, že keď sa niekto vzdiaľuje, máme sa za ním vydať a pomôcť mu, aby sa vrátil do životodárnej jednoty spoločenstva.

16. mája Jn 17, 11b-19

"Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda." Otcovým slovom je jednorodený Syn, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám zjavuje meno Otca, čiže Otcovu podstatu, jeho prítomnosť, osobu. Kto prijme milosť pravdy, že Otec ho miluje, ako to ukázal Ježiš na kríži, ten sa oslobodzuje pre iných, stáva sa pre iných bratom či sestrou.

15. mája Jn 17, 1-11a

Úžasný dialóg Otca a Syna. Z neho sa k nám dostáva vedomie mimoriadnej hodnoty, ktorú predstavujeme pre Najsvätejšiu Trojicu a to s akou láskou na nás pozerá Boh. Čítaj a rozjímaj, slovo po slove.

13. mája Jn 17, 11b-19

Že Ježiš odišiel z tohto sveta a nechal svojich učeníkov v ňom, bolo pre nich potrebné, hoci ťažké. Rovnako je to ťažké aj pre nás a veľakrát sa nás zmocňujú rôzne pochybnosti. No je to aj potrebné. Ježiš toto všetko vedel, a preto nám dáva dnešné evajelium, ktoré nás uvádza do tajomstiev Otca a Syna. Môžeme sa spoľahnúť na to, že Boh o tom všetkom vie a všetko sa deje pod jeho starostlivým pohľadom.

12. mája Jn 16, 23b-28

"Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha." Tak málo stačí na to, aby sme žili v Božej láske - uveriť v jeho Syna! Tak málo a tak veľa, zároveň.

11. mája Jn 16, 20-23a

Ťažkosti a súženia sprevádzajú náš kresťanský život ako bolesti pôrod. Rodí sa totiž nový človek a všetko zlé pominie... Nečudujme sa, nenechajme sa zaskočiť ani vystrašiť. Ježiš vie, do čoho nás poslal a je pri nás v každej z týchto situácii.