22. apríla Jn 10, 11-18

"Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život". Ježiš prišiel preto, aby nás vytiahol z mentality, podľa ktorej všetko závisí od toho, či sme dôslední, dobrí, či sa snažíme, či sme dostatočne usilovní... Nie, byť kresťanom znamená narodiť sa zhora, prijať darovaný život a žiť svoj život na základe tejto darovanej lásky.

20. apríla Jn 6, 52-59

"Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." To nie sú hocijaké slová. Ich zmysel odhalíš až keď si uvedomíš, že ich hovorí Boh. "Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj." Pravý, znamená ozajstný, jediný skutočný. Ešte aj naše bežné prijímanie stravy a tekutín je len obrazom skutočnosti, pre ktorú sme boli stvorení: prijímať našu bytostnú podstatu od Boha, pre ktorého sme sa narodili a ktorý chce byť zdrojom nášho života.

19. apríla Jn 6, 44-51

Ježiš prišiel, aby nás sýtil. Svojim slovom. Pokorne, každodenne. Presne ako chlieb.

18. apríla Jn 6, 35-40

Úžasne silné slovo! Ježiš nám odhaľuje tajomné pravdy Otcovej vôle a svojho poslania. Všetky sú preniknuté nesmiernou láskou Otca ku každému človeku a nesmiernou ochotou Božieho Syna stať sa pre nás chlebom - každodenným pokrmom prinášajúm do nášho vnútra večný život.

17. apríla Jn 6, 30-35

Keď Ježiš hovoril, u poslucháčov vznikal nový druh túžby: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb". Keď čítame sv. Písmo, aj v nás sa rodia nové túžby. A ešte viac, keď čítame udalosti nášho života vo svetle prijatého Slova.

16. apríla Jn 6, 22-29

Na otázku zo zástupu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Častokrát si predstavujeme, že Boh chce od nás toľko, až sa v tom strácame. Premysli dnes vážne, čo od teba Boh chce. Možno objavíš pre seba pravdu, že chce predovšetkým dávať.

14. apríla Jn 6, 16-21

Nočná plavba cez jazero možno symbolizuje prechod každého z nás k brehu zmŕtvychvstania. Je to o strachu, aj o túžbe zobrať Ježiša so sebou. No ukazuje nám, že jeho prítomnosť v našej loďke znamená doraziť už k brehu. Možnože, každé naše stretnutie v spoločenstve okolo Chleba života je takéto. 

13. apríla Jn 6, 1-15

„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Áno, čo je to pre toľkých, a predsa Boh povolá nejakého chlapca a keď potom berie do rúk to nepostačujúce málo, ktoré mu odovzdá, dokáže tým nasýtiť mnohých. Nie je tak?

12. apríla Jn 3, 31-36

"Kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev". Čo zostáva Bohu, keď sme vnútorne uzavretí a neotvárame sa na evanjelium? Vtedy Boh môže len "hlasnejšie" zavolať: človeče, čo robíš, že sa obraciaš chrbtom mojmu Synovi?! Toto je zmysel týchto slov z dnešného evanjelia.

11. apríla Jn 3, 16-21

Miluješ svetlo, alebo tmu? Nejde o banálnu otázku. Spýtaj sa vážne, k čomu máš v srdci blišie? Konkrétne, v tejto chvíli. Polož si dnes túto otázku a obnov svoju vieru v Ježiša Krista, ktorý nás neprišiel odsúdiť ale spasiť.

9. apríla Lk 1, 26-38

Potrebujeme Máriinu múdrosť. Všetci sme totiž, tak ako ona, volaní Bohom. On posielam svojich poslov a čaká na našu odpoveď. My však v oslovujúcich nás buď nespoznávame Božích poslov, alebo kladieme odpor a podmienky. To je však spôsob, akým sa k nám približuje Pán, aby v nás mohol začať nový život.

8. apríla Jn 20, 19-31

Evanjelium nám hovorí, čo musel Tomáš urobiť, aby zmrtvychvstalého Ježiša stretol - musel sa vrátiť do spoločenstva a o sem dní neskôr, čiže v nedeľu, byť zase s ostatnými. Zmŕtvychvstanie prináša víťazstvo nad našim individualizmom.

7. apríla Mk 16, 9-15

Nevera a tvrdosť srdca - to sú veci, s ktorými sa v nás neustále zmáha ohlasovanie Cirkvi. Nič zvláštne, že to nejde z jedného dňa na druhý, dokonca ani z jedného roku na druhý. Preto slávime Veľkú Noc každý rok, znovu a znovu. A napriek všetkému, sa v nás postupne zahniezďuje nový život...