Historický kontext vzniku MI
- Podrobnosti
- Uverejnené: 01. apríl 2011
- Prečítané: 3741x
Mnohí ľudia, ktorí sa stretávajú s hnutím Rytierstvo Nepoškvrnenej a s osobou sv. Maximiliána, si kladú otázku ako porozumieť bezprostredným cieľom tohto združenia. V programovom dokumente, podpísanom 16. októbra 1917, je vyjadrený nasledujúcimi slovami...
Mnohí ľudia, ktorí sa stretávajú s hnutím Rytierstvo Nepoškvrnenej a s osobou sv. Maximiliána, si kladú otázku ako porozumieť bezprostredným cieľom tohto združenia. V programovom dokumente, podpísanom 16. októbra 1917, je vyjadrený nasledujúcimi slovami: „Snažiť sa o obrátenie hriešnikov, heretikov, schizmatikov, židov (...), a najmä slobodomurárov a o posvätenie všetkých pod ochranou a prostredníctvom Najsvätejšej Márie Panny, Nepoškvrnenej. Ako chápať toto vyjadrenie?
Základná idea Rytierstva Nepoškvrnenej
V prvom rade si treba uvedomiť, že túžba, aby všetci ľudia práve v Cirkvi našli hlboké zmierenie a veriaci žili v súlade s vierou, ktorú vyznávajú, vyplýva z veľkej lásky k nim. Otec Maximilián bol presvedčený, že vo vzdialení sa od Boha (hriešnici), rovnako mimo Cirkvi a v opozícii voči nej (heretici, schizmatici, hnutia bojujúce proti Cirkvi), nemožno nájsť opravdivé šťastie. Cieľom Rytierstva Nepoškvrnenej je dobyť celý svet, všetky srdcia a každé osobitne pre Kráľovnú neba a zeme; dať opravdivé šťastie nešťastne blúdiacim, ktorí ho hľadajú v pomíňajúcich sa rozkošiach tohto sveta – to je cieľ MI.
Zámer založenia hnutia majúceho za cieľ posvätenie kresťanov a obrátenie všetkých ľudí k Bohu má tiež prameň vo veľkej láske k Cirkvi. Sv. Maximilián bol hlboko dotknutý tým, keď videl Cirkev vo svojej dobe šikanovanú, prenasledovanú nepriateľmi a oslabovanú vlažnosťou svojich synov.
Cirkev a svet
MI si pred seba od počiatku svojej existencie jasne stavala apoštolské ciele. Na začiatku minulého storočia sú ešte viditeľné bolestné zranenia skúseností, ktorými Cirkev prešla v 19. storočí.
Počnúc Francúzskou revolúciou sa nachádzala v centre politických, ideologických i kultúrnych bojov a revolúcií. Laicko – slobodomurárske sily a ateistické ideológie pozbavili Cirkev vedúcej úlohy v kultúre a v spoločenskom živote. Usilovali sa totiž obmedziť jej pôsobenie na pole sakristií a fórum svedomia. Predsa sa však Cirkev na konci 19. storočia vďaka múdremu zaangažovaniu veľkých pápežov, ako boli napr. Lev XIII. a sv. Pius X., stáva opäť svetlom pre svet. Lev XIII. vydáva encykliku Rerum novarum. V nej sa Cirkev ukázala zaujatá spoločenskými problémami a vážne zaangažovaná do ich riešenia, pričom dáva priestor laikom, ktorí sa túžia aktívne zapojiť do riešenia nových a veľkých problémov.
V Nemecku vzniká v tom čase katolícke robotnícke hnutie pod vedením osobností ako sv. Adolf Kolping či Wilhelm Emmanuel Kettler. Vznikajú robotnícke odborové zväzy. V Taliansku sa rozvíja tzv. Dielo kongresov.
Nové ovzdušie prichádza v duchu hesla: „Všetko obnoviť v Kristovi“ aj s pápežom Piom X. Vznikajú rôzne skupiny Katolíckej akcie a v roku 1921 je v Dubline založená Máriina légia. V tomto ovzduší prebudenia a obnovy Cirkev znovu získava stratené pozície.
Poznanie tohto historického kontextu je mimoriadne potrebné na správne pochopenie atmosféry vzniku hnutia MI (rok 1917) a jeho apoštolskej činnosti v minulosti i dnes.